Politici žiadne peniaze negenerujú. Budú tak musieť svoje rastúce zadlženie utopiť v inflačnom znehodnotení meny.
Ale vinní nie sú len politici. Na samom začiatku energetickej krízy stálo masívne tlačenie peňazí centrálnymi bankami. Vládam umelo zrazili úroky, takže tie ľahšie dotovali zelené zdroje. Dotácie (a tlak aktivistov) viedli energetické firmy k presmerovaniu svojich investícií z tradičnej, riaditeľnej energetiky k neriaditeľnej zelenej.
Silne inflačná zelená energia
Tlačenie peňazí a umelé znižovanie úrokov kriví trhové signály. Pokrivený trh vysielal v desaťročí pred pandémiou zlý signál, že investície do zelených zdrojov sú menej rizikové, než reálne boli. Zelená dotačná politika potom dodala ďalšiu „likviditu“, takže umocnila ilúziu rentability. Zelené zdroje vyžadujú zálohu pre čas zamračeného bezvetria. Tú mal v rámci zelenej transformácie EÚ zabezpečovať Putin so svojím plynom. Toto riziko by sa na neskrivenom trhu premietlo do vyšších úrokov zelených investícií, takže by išlo viac peňazí na tradičné zdroje, nezávislé na Putinovi.
Ak by zelené zdroje neboli masívne dotované za lacné peniaze vytlačené centrálnymi bankami, viac by vyniklo ich skutočné riziko a ich reálne náklady. Tie zahŕňajú nutnosť fosílnej alebo jadrovej zálohy. Zelená elektrina je lacná, len ak neberieme tieto reálne náklady do úvahy. Zelená elektrina je, ako vidíme v priamom prenose, kvôli svojim skrytým nákladom potenciálne silne inflačná.
Lenže inflačných faktorov je naraz viac ako len jeden. Okrem ozelenenia je ním aj deglobalizácia či „dlhová pasca“, v ktorej sa ocitol najmä Západ.
Po uplynulé zhruba tri desaťročia rozvinutá globalizácia – ba až hyperglobalizácia – tlmila inflačné tlaky. Výroba toho či onoho sa presunula z Európy napríklad do Číny, neskôr do Vietnamu alebo Bangladéša a išlo sa ďalej. Za zlomkové mzdy, za zlomkové ceny. Centrálne banky teda mohli o to viac tlačiť svoje bilióny. A nafukovať ceny akcií alebo nehnuteľností. A teda roztvárať nožnice nerovnosti na Západe. Globalizácia – či jej atribúty typu „just in time výroby“ – skrátka vždy možné inflačné tlaky zarazila. Preto sa tiež mohla nafúknuť aj bublina dotácií. A z nich sa práve financovala aj zelená inflačná elektrina.
Západ sa chytil do dlhovej pasce
Centrálne banky tlačením biliónov práve mohli umelo stláčať nominálne trhové úrokové sadzby a dokonca aj tie reálne, pretože inflácia vďaka pokročilej globalizácii nebola po nejaký čas hrozbou. Umelo znížené úroky ale nafúkli nielen bublinu dotácií a všeobecne regulácií, ale dali tiež možnosť zvýšiť dlh. Západ sa chytil do „dlhovej pasce“. Nízke úroky, do extrému znížené tlačením biliónov v podaní centrálnych bánk, teda spôsobili predlženie štátov, firiem i domácností.
Z „dlhovej pasce“ nie je ľahké cesty von. Proti inflácii je potrebné bojovať razantným zvyšovaním základnej úrokovej sadzby v podaní centrálnych bánk. Tie ale často úrok zvyšujú opatrnejšie, než by mali. Napríklad Európska centrálna banka by totiž skutočne príkladným zvyšovaním úrokov mohla privodiť bankrot Talianska. Takže zatiaľ čo predtým, vlastne až do pandémie, tlačili centrálne banky na zníženie úrokov viac, než mali, teraz naopak na ich zvyšovanie tlačia menej, než by mali. Pretože ani nemôžu. Západ je totiž v „pasci dlhu“.
A nemohol do „dlhovej pasce“ padnúť v horšom čase. Geopoliticky totiž nastáva éra určitej deglobalizácie. Vojna na Ukrajine a súvisiace sankcie Západu voči Rusku sú zrejme len „zahrievacím kolom“. Čoraz nevyhnutnejšie sa javí stret Západu na čele s USA a Čínou. Aj keby zostal len v rovine ekonomickej, znamená to pre Západ – nachádzajúci sa už aj v „pasci dlhu“ – ďalšie zhoršenie jeho inflačnej situácie. Pretože nutnosť vrátiť výrobu z Číny či Ázie späť do Európy alebo USA jednoducho predstavuje ďalší a trvalý inflačný tlak.
Ozelenenie, deglobalizácia aj „pasca dlhu“ predstavujú samy osebe – a ešte viac v čase demografického starnutia – významné a trvalé inflačné tlaky. Navyše sú previazané a vzájomne sa posilňujú. Ako vidíme, ozelenenie a súvisiace vypínanie fosílnych zdrojov vedie spoločne s deglobalizáciou v podobe vojny na Ukrajine k nutnosti zastropovať cenu energií. Zastropovanie sa deje z veľkej časti na dlh. A z „pasce dlhu“ sa politici budú snažiť dostať inflačným znehodnotením meny.
Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.