Bývanie napriek krízovému roku dražie a asi to bude pokračovať

Jesenský vàšok výstavba bytov Ilustračná fotografia. Foto: Jozef Ďurník/TASR

Odhliadnuc od silného zásahu do ekonomiky v dôsledku epidémie koronavírusu, ceny nehnuteľností na Slovensku stúpajú. Trend by mal pokračovať. Dostupnosť nového bývania sa bude znižovať.

Priemerná cena bývania v treťom štvrťroku 2020 vzrástla na Slovensku oproti druhému štvrťroku o 3,5 percenta. V medziročnom porovnaní sa zvýšili ceny nezmeneným tempom, takmer o 12 percent. Vyplýva to z analýzy Národnej banky Slovenska.

Ako to vyzerá v konkrétnych číslach? V júli až septembri sa priemerná cena bytov oproti druhému štvrťroku tohto roka zvýšila o 30 eur a dosiahla 2 054 eur za štvorcový meter.

Čo sa týka domov, ich ceny na Slovensku v treťom štvrťroku poskočili o 39 eur za štvorcový meter a dostali sa na úroveň 1 335 eur. Medziročne domy na Slovensku zdraželi o vyše 7 percent.

Stíhajú za tým mzdy ľudí? Centrálna banka tvrdí, že zatiaľ áno. Skutočný posledný vývoj miezd bol podľa nej lepší, ako očakávala, a preto sa dostupnosť bývania pre ľudí zhoršila len mierne.

Najviac dražejú nehnuteľnosti na strednom Slovensku

Ceny nehnuteľností v jednotlivých krajoch sú dlhodobo rozdielne. Najdrahšie bývanie je v Bratislavskom kraji, kde sa priemerná cena jedného štvorcového metra obytnej plochy domov a bytov vyšplhala na 2 360 eur. Naproti tomu v Nitrianskom kraji to nie je ani polovica – cena štvorcového metra nehnuteľnosti tu nepresiahla 1 000 eur.

Ostatné kraje sú medzi tým. Najviac sa k regiónu hlavného mesta približuje Košický kraj, ale rozdiel je stále obrovský – takmer tisíc eur na štvorcový meter.

Mení sa situácia v krajoch? Áno, zdá, že nehnuteľnosti v Banskobystrickom kraji, jednom z dvoch najlacnejších, sa prebudili, keďže oproti jarným mesiacom sa zdvihli o desatinu. Stále však nepredstavujú ani polovicu z toho ako v regióne Bratislavy.

Nové bývanie si bude môcť dovoliť menej ľudí

Viacerí odborníci z realitného trhu predpokladajú, že nejakého zásadného zlomu trendov v cenách nehnuteľností sa nedočkáme. Ten najdôležitejší dôvod je jednoduchý – ponuka nehnuteľností nezodpovedá dopytu. A bude sa to zvýrazňovať.

Národná banka napríklad upozorňuje, že podľa štatistík bol počet dokončených bytov (vrátane bytov v rodinných domoch) v druhom štvrťroku 2020 o šesť percent nižší ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Ešte výraznejší pokles je v prípade začatých bytov. Z roka na rok klesol počet rozostavaných bytov o pätinu.

A čo mzdy? Vývoj naznačuje ministerstvo financií v rozpočte verejnej správy na nasledujúci rok. Tento rok by nominálne – teda v eurách, ktoré dostane zamestnanec – mali stúpnuť o necelé tri percentá. Budúci rok o štyri percentá.

Z jednoduchého porovnania vyplýva, že pri pokračujúcich trendoch v realitách mzdy budú zaostávať za cenami nehnuteľností. Ich dostupnosť sa pre ľudí zníži. A to pritom v podkladoch ministerstvo nepočítalo s vážnejšími dôsledkami druhej vlny pandémie. Centrálna banka pripúšťa, že v dôsledku najnovších opatrení sa  výkon hospodárstva zníži. To bude mať negatívny vplyv na príjmy ľudí.

Najvýstižnejšie slovo vykresľujúce budúci vývoj je neistota.


Ďalšie články