Soros zaútočil na libru a potopil britských konzervatívcov. Je to už 30 rokov

Tento príbeh je zaujímavý z rôznych pohľadov. Ukazuje, že centrálne banky nie sú všemocné. Presnejšie povedané, nemôžu udržovať ľubovoľnú politiku bez následkov. Za istých okolností môže aj Dávid poraziť Goliáša a ešte si odniesť bohatú korisť. Ale ak sa poučíme z chýb, aj krízy môžu byť prínosné.

Úspešná stávka proti centrálnej banke

Kulisu Sorosovho útoku tvorí európsky systém menových kurzov z obdobia pred eurom. Po rozpade Brettonwoodskeho menového systému, ktorý garantoval stabilitu výmenných kurzov jednotlivých mien voči doláru, sa európske štáty snažili zariadiť sami. Európsky menový systém založený v roku 1979 mal zaručiť stabilné kurzy v západnej Európe a jednotlivé centrálne banky si mali vzájomne pomáhať tieto kurzy udržať. Spojené kráľovstvo sa do systému pridalo až v roku 1990.

Udržiavať stabilné kurzy medzi európskymi menami nebolo jednoduchou úlohou. Prístup k menovej a fiškálnej politike bol v jednotlivých štátoch veľmi odlišný – rozdielne prístupy k fiškálnej politike pretrvávajú –, čo viedlo k výrazne rozdielnym mieram inflácie. Pravidelne dochádzalo k úpravám výmenných kurzov, totiž k devalvácii kurzu inflačných mien. Tieto úpravy ponúkali špekulantom príležitosť zarobiť.

Britská libra patrila na začiatku deväťdesiatych rokov medzi inflačné meny a britskej ekonomike sa nedarilo. Britská inflácia bola na trojnásobku tej nemeckej, produktivita práce bola nižšia než na kontinente a ekonomika trpela deficitom verejných rozpočtov a bežného účtu platobnej bilancie. Kurz libry nezodpovedal ekonomickej situácii, no vláda sa ho napriek tomu rozhodla udržať.

Soros správne odhadol, že kurz libry je neudržateľný a dôjde k devalvácii. Na základe tohto očakávania vo veľkom začal s takzvanými krátkymi predajmi – vymieňal požičané libry za iné meny s víziou, že po devalvácii ich nakúpi lacnejšie, vráti a rozdiel bude jeho ziskom. Predaj libier menový kurz ďalej oslaboval a Bank of England musela začať nakupovať. Sorosova stávka pritom nebola malá, jej hodnota celkovo zodpovedala takmer desiatim miliardám amerických dolárov.

Takzvaná čierna streda 16. septembra 1992 bola vyvrcholením predchádzajúcich udalostí. Bank of England začala intervenčnými nákupmi libry v hodnote stoviek miliónov dolárov, ponuka libier zo strany súkromných obchodníkov však rástla rýchlejšie ako dopyt. Dvakrát v priebehu dňa banka oznámila zvýšenie základnej úrokovej sadzby – z už tak vysokých 10 percent najprv ráno na 12, a potom až na 15 percent. Ani to nepomohlo.

Boj proti špekulantom bol márny. Večer vláda oznámila devalváciu libry a odchod Spojeného kráľovstva z Európskeho menového systému. Krátko nato členstvo v systéme pozastavilo Taliansko, ďalšia vysoko inflačná ekonomika. Spojenému kráľovstvu vznikla škoda vo výške 3,3 miliardy libier, približne pol percenta hrubého domáceho produktu. Soros sám zarobil viac než miliardu dolárov.

Poučiť sa z chýb

Sorosov príbeh patrí do histórie. Centrálne banky sa z neho poučili. Nie je možné mať nezávislú menovú politiku, fixný menový kurz a voľný pohyb kapitálu zároveň. Európsky menový systém bol reformovaný a ďalší vývoj smeroval pomerne rýchlo ku vzniku spoločnej európskej meny. Britská menová politika prešla na systém cielenia inflácie, podobne ako iné európske štáty.

Konzervatívci majú na Sorosa, samozrejme, ťažké srdce. Tu nemyslím konzervatívcov v Amerike či strednej Európe, kde Soros utráca svoje peniaze na rôzne ideologické projekty, ale tých britských. Kríza libry uštedrila silný úder reputácii Konzervatívnej strany v oblasti hospodárskej politiky a naštartovala jej úpadok. Ten skončil porážkou v roku 1997, keď museli na 13 rokov odovzdať vládu labouristom Tonyho Blaira.

Sorosova špekulácia môže vyvolať rôzne hodnotenia. Predstava obrovských ziskov jednotlivca na úkor spoločnosti je poburujúca. Chybu však neurobil Soros, ale britskí politici – Soros im ju trochu drsným spôsobom ukázal. A hoci táto udalosť vyvolala krízu, napokon mala pozitívny vplyv na ďalšiu hospodársku politiku, britská ekonomika v nasledujúcom období rástla a nezamestnanosť klesala. Všetko zlé môže byť na niečo dobré.