Petr Drulák, donedávna veľvyslanec vo Francúzsku, predtým námestník ministra zahraničných vecí a ešte predtým riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov (ÚMV) sa nedostal do úzkych preto, že by azda nevhodne používal generické maskulínum, prípadne zľahčoval rasizmus. Ale pre odlišné názory v zahraničnej politike, predovšetkým pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine a úlohu Západu pri jej vzniku.
Z ÚMV, kde má po návrate z ambasády v Paríži polovičný úväzok, dostal tento rok pred prázdninami dva kritické listy podpísané riaditeľom Ondřejom Ditrychom. Podľa neoficiálnych správ si ministerstvo zahraničia od Ditrycha už nejaký čas prialo, aby sa Druláka, nekonformného už pred vojnou na Ukrajine, zbavil alebo ho skrotil. Potom však Ditrych v spomínaných listoch sformuloval také veci, až sa človek musí uštipnúť, aký je vlastne rok.
Ditrych Drulákovi oznamuje, že nerešpektuje Etický kódex zamestnanca/-kyne (všimnime si pokrokovú formuláciu) a že svojím vystupovaním ohrozuje dobrú povesť ústavu. Vytýka mu všeobecne radikálny slovník – že Západ hral s Ukrajinou „špinavú cynickú hru“, keď ju provokoval, aby sa uchádzala o členstvo v NATO alebo v EÚ. A pritom jej odmietal dať bezpečnostné záruky. Vyčíta mu toho viac, leitmotívom je akási „zúžená a ideologická kritika“ zahraničnej politiky. A, samozrejme, sklon ku konšpiračnému mysleniu – výhradu, ktorá je už niekoľko rokov hitom nášho mainstreamu.
Okrem toho sa na popud odboru analýz ministerstva zahraničia začala Drulákom na jar zaoberať aj etická komisia ústavu. V podnete z ministerstva sa objavujú niektoré príklady údajných Drulákových konšpirácií: napríklad jeho poznámky o hlbokom štáte (deep state), ktorý funguje vo vnútri štátnych štruktúr v rôznych krajinách, alebo o korupčných väzbách Bidenovej rodiny na ukrajinskú oligarchiu.
Zatiaľ, čo americký deep state môžeme sledovať v akcii od víťazstva Donalda Trumpa v roku 2016 až doteraz, aj pochybné väzby Bidenovej rodiny na Ukrajinu sú ľahko preukázateľné – päťdesiattisíc dolárov mesačne od firmy Burisma pre Huntera Bidena, ktorý v tom období nevedel nič iné ako sprostredkovať prístup k svojmu otcovi – viceprezidentovi. Otec – viceprezident následne dosiahol odvolanie generálneho prokurátora Ukrajiny, ktorý začal proti Burisme vyšetrovanie.
Drulák toto a mnoho iného detailne rozoberá v korešpondencii s etickou komisiou, ako aj s riaditeľom ÚMV. Riaditeľovi Ditrychovi, pri tejto príležitosti, jedovato pripomína, že ťažko môže vyváženosť a korektnosť požadovať on, keď vlani, tesne po parlamentných voľbách v Česku pre magazín Foreign Affairs, charakterizoval vládnutie Andreja Babiša – „premiéra vlády, ktorej líniu ste do tej doby lojálne sledovali“ – okrem iného s cieľom „vyviesť Českú republiku z orbitu EÚ“. Čo bol, vecne povedané, od riaditeľa, samozrejme, nezmysel, Babiš bol EÚ-konformnejší, než by bolo pekné. Drulák žiadal, aby pred etickú komisiu predstupovali všetci zamestnanci, ktorí sa mihli v médiách a dopustili sa z povahy veci skratkovitého vyjadrenia, alebo nikto.
Komisia vzdorovitého akademika nakoniec podržala. Napriek tomu nad ním ďalej visia dva kritické listy od riaditeľa, a teda možnosť, že s tretím takýmto listom dostane aj výpoveď. Nekonformný akademik sa nevzdáva. Zapojil advokátku Janu Zwyrtek-Hamplovú a riaditeľa požiadal, aby oba listy stiahol. Pripomína mu svoje názorové strety s ministerstvom zahraničia, zhruba pred desiatimi rokmi, keď bol riaditeľom ÚMV on sám a s vtedajším vedením ministerstva zahraničných vecí sa dohodol na kompromise, že svoje názory nebude prezentovať z pozície riaditeľa ÚMV, ale jednoducho ako Drulák, občan využívajúci svoje právo na slobodu prejavu.
Riaditeľ ústavu sa zrejme chce znova uchádzať o miesto na nasledujúce roky. Korešpondencia Ditrych-Drulák je dokumentom doby, v ktorej sa z pomyselných pier vlády odpozerá viac než za posledné tri desaťročia.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.