Zatvorenie škôl pre energetickú krízu len presunie problémy na rodičov, varujú riaditelia

Pre vysoké ceny energií je opäť v hre zatváranie škôl. Učitelia varujú, že to ovplyvní vedomosti aj duševné zdravie mládeže.

Na snímke trieda v základnej škole na Hroncovej ulici v Košiciach 25. augusta 2022. Foto: František Iván/TASR Na snímke trieda v základnej škole na Hroncovej ulici v Košiciach 25. augusta 2022. Foto: František Iván/TASR

Nákladová kríza sa zhoršuje a slovenské školy stále nevedia, s akou štátnou pomocou majú počítať. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vo štvrtkovej hodine otázok v parlamente len zopakoval, že je proti plošnému zatváraniu škôl v dôsledku energetickej krízy.

Na kompenzáciu zvýšených cien energií uvoľnilo ministerstvo financií v pondelok tridsať miliónov eur pre základné a stredné školy. To má vyriešiť situáciu do konca tohto roka. 

Od budúceho roka bude treba obstarávať nové energie, ale Heger ubezpečil, že školám i samosprávam sa budú hradiť všetky náklady za prenesený výkon. „Riešenie, ktoré prinesie Európska komisia, praskne cenovú bublinu, očakávame, že ceny pôjdu dole,“ povedal predseda vlády.

Od toho bude vraj závisieť aj veľkosť dotácie školám. Prístup k šetreniu bude podľa Hegera záležať na zriaďovateľovi. Štát chce vraj zredukovať spotrebu energií o pätnásť percent.

V piatok zatvoriť a pridať dva týždne vianočných prázdnin

Opatrenia, akými chce štát dosiahnuť úsporu energií, načrtol začiatkom týždňa Denník N. Ten informoval, že analytici ministerstva životného prostredia pripravili zoznam opatrení, ako šetriť v čase energetickej krízy. 

V pracovnej verzii opatrení, z ktorých si vláda môže vyberať, sa vyskytol napríklad návrh povinne pracovať z domu, znížiť teplotu vykurovania či zakázať spotrebiče, ktoré úplne nesúvisia s výkonom práce.

Odporúčania sa dotkli aj vyučovania v školách. V materiáli sa navrhuje zatvorenie škôl každý piatok. Nie je pritom jasné, v akom období by školy mali takto fungovať. Pracovná verzia uvažuje aj nad predĺžením vianočných prázdnin o dva týždne, píše Denník N.

Členovia vládneho kabinetu zatiaľ nepotvrdili, že by sa spomenuté úsporné návrhy mali stať skutočnosťou. Riaditelia škôl, ktorých Štandard oslovil, už vopred avizujú, že takéto riešenia nepovažujú za vhodné.

Prenesieme povinnosti na rodičov, energie neušetríme

Dominik Križanovič, riaditeľ obchodnej akadémie v Bratislave, zastáva názor, že toto opatrenie by možno v malej miere znížilo spotrebu energií školám, ale problém by sa posunul na domácnosti rodičov a pedagógov. „To mi nepríde fér ani voči jednej strane,“ myslí si Križanovič.

Riaditeľ skalickej základnej školy František Kaprálik zas upozorňuje, že uvedené opatrenia sú v rozpore s vyhlásením predsedu vlády, že školy ostanú otvorené. „Zatváranie škôl a prechod na dištančnú formu určite neprinesie nič dobré a efekt úspory sa asi ťažko prejaví. V škole máme 780 žiakov. Keď sa zatvorí škola, začne vykurovať 780 domácností. Rozumnejšie domácnosti už teraz používajú rôzne režimy a po zatvorení škôl budú spotrebúvať energie v plnom rozsahu celodenne,“ predpokladá Kaprálik.

Ani na severe Slovenska nesúhlasia s dištančnou formou výučby v trvaní jedného dňa. Týmto krokom sa vraj nijako výrazne neušetria financie.

„V dlhšom časovom období (ako sú vianočné prázdniny) by určite k úspore prišlo, ale nakoľko sa konkrétne naša škola nachádza na severe Slovenska, kde kúrime väčšiu časť roka, nie je možné v zimnom období úplne odstaviť kúrenie a v prípade tuhej zimy je aj temperovanie teploty otázne,“ vysvetľuje riaditeľka základnej školy v Mútnom Jana Murínová. Zároveň dodáva, že predĺženie vianočných prázdnin nie je šťastný krok voči rodičom žiakov, ktorí sú zamestnaní a nevedeli by vykryť starostlivosť o deti.

Korona ich už ovplyvnila dosť, deti patria do škôl

Učitelia zároveň upozorňujú, že počas koronakrízy si deti vytrpeli viac než dosť. Školy boli na Slovensku zatvorené najdlhšie spomedzi európskych krajín a v rebríčku OECD nám v tejto veci patrí za rok 2020 globálne tretie miesto. Na deťoch sa to podpísalo prudkým zhoršením duševného zdravia. Ak sa školy opäť zatvoria, ovplyvní to podľa učiteľov nielen kvalitu vedomostí žiakov, ale aj iné aspekty ich života.

„Nech sa učiteľ alebo žiak snaží akokoľvek, nech je aj škola vybavená najmodernejšími technológiami, i tak sa dištančné vzdelávanie kvalitou nedokáže priblížiť prezenčnému vzdelávaniu. Nehovoriac o sociálnych kontaktoch medzi učiteľom a žiakom, o kamarátstvach a komunitnom živote v triedach a školách,“ prízvukuje Križanovič.

„Po dvoch rokoch, ktoré sme strávili na dištančnom vzdelávaní, vôbec nie sme zástancami tohto riešenia, nakoľko ešte stále pretrvávajú problémy so socializáciou a úrovňou vedomostí žiakov,“ dodáva Murínová.

Aj exminister školstva a podpredseda strany SaS Branislav Gröhling vyzval vládu, aby v súvislosti so zvýšenými cenami energií nezatvárala školy. Kabinet by podľa neho mal mať na zreteli najmä vzdelanie detí. „Považujem za absurdné šetriť peniaze na energiách tým, že deti pošleme domov. Ušetrí sa minimum financií, rodičom sa skomplikuje rodinný život a na ceny energií doplatia deti svojím vzdelaním. Je to neprijateľné,“ skonštatoval exminister.

Priplatiť si treba aj za materiály a servis strojov, s ktorými pracujú žiaci

Exminister upozornil, že tridsať miliónov eur, ktoré ministerstvo financií odkleplo tento týždeň regionálnym školám, nestačí. Školám vraj treba vykryť žiadosť na zvýšené ceny energií vo výške 56,8 milióna eur. „Ak školy nedostanú celú sumu, pôjdu do dlhu. Ak budú školy v dlhu, nemôžu žiadať o eurofondy ani financie z plánu obnovy,“ podotkol Gröhling.

Nového ministra školstva by mali podľa slov premiéra vymenovať na budúci týždeň.

„Boli by sme veľmi radi, keby ministerstvo školstva prehodnocovalo a reálne nastavilo hodnotu normatívnych príspevkov súčasnej cenovej situácii, v ktorej fungujeme na trhu aj v priemysle. Normatívne príspevky sú vzhľadom k prevádzke školy poddimenzované,“ myslí si Michal Mitrik, riaditeľ Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Košiciach.

V budúcnosti bude treba kompenzovať aj ceny iných potrieb. Odborné učilištia a školy, ktoré pripravujú žiakov na remeslá, si už nemôžu dovoliť nakupovať potrebné materiály. Hrozí, že budúci remeselníci prídu o prax.

„Ceny energií nám už teraz od dodávateľov stúpli o polovicu, čo sa, samozrejme, premieta aj do cien spotrebného materiálu, náradia a údržby, servisu strojov a zariadení, ktoré k výučbe potrebujeme pre praktické vyučovanie žiakov. My sme sa ešte predzásobili, ale to sa raz minie a budeme musieť nakupovať a servisovať za súčasné a budúce reálne ceny,“ predpokladá Milan Berstling, riaditeľ Súkromnej strednej odbornej školy v Hliníku nad Hronom. 


Ďalšie články