Aký odkaz pre budúce generácie obsahuje časová schránka v Michalskej veži

Pri rekonštrukcii Michalskej veže bola nájdená medená schránka, ktorá sa nachádzala v hlave sv. Michala Archanjela. Nebolo to prekvapením. Schránky sa do veží tradične umiestňujú. Navyše o tej našej bolo dostatok informácií, zachytených v dokumentoch uložených v archívoch a dokonca aj ich presné prepisy. Prekvapením bolo, že mince, ktoré sa v schránke nachádzali, boli zabalené v sekundárne použitom papieri, ktorý obsahoval fragmenty textov a taktiež sme nepoznali mená pisárov, ktorí vyhotovili dokumenty. Prekvapením bol aj dobrý stav písomných dokumentov.

Múzeum mesta Bratislavy sa rozhodlo pôvodnú schránku aj s obsahom zachovať pre budúce generácie a predmety zo schránky sa stali zbierkovými predmetmi múzea. Okrem jedného. Vlastne viacerých. Súčasťou časovej schránky bola aj okrúhla medená škatuľka s relikviami viacerých svätcov. Relikvie v schránke mali najmä ochrannú funkciu. Mali vežu chrániť pred nepriazňou osudu, najmä pred zásahom blesku. Hoci túto ochranu dnes zabezpečuje bleskozvod, relikvie budú dodávať punc posvätnosti schránke naďalej.

Prečo je schránka nová a stará zároveň?

Keďže sa pristúpilo k uchovaniu pôvodnej schránky ako zbierkového predmetu múzea, bolo potrebné ju nahradiť novou. Pre zachovanie kontinuity a pre nutnosť dodržať stanovený rozmer pristúpilo múzeum k výrobe repliky schránky (správne by sa malo používať iba „schránky“, pretože pri „časovej schránke“ poznáme dátum jej otvorenia, pri našej nie).

Zhostil sa toho umelecký kováč Stanislav Kožela, ktorý vyrobil vernú repliku z medeného plechu, vrátane pôvodného tepaného vročenia „17ME58“ z roku 1758 s iniciálami medikováča Martina Ellera. Z druhej strany vytepal rovnakou technikou nové vročenie „2022“ a pokračujúc v starej tradícii pripojil svoju kováčsku značku. Autorom podoby nového vročenia je grafický dizajnér a typograf Ondrej Jób. 

Čo bude vo vnútri?

Pri tvorbe nového obsahu schránky bolo niekoľko hlavných princípov. Dôležitým bola kontinuita. So snahou nadviazať na minulosť je súčasťou novej schránky medená škatuľka s relikviami svätcov. Sú to svätí Honestus, Valent, Félix, Celestína, Deodata, Kandida, Valentína, Inocent a Kristína. Tak ako v minulosti sú aj dnes ich relikvie zaliate do vosku a škatuľka bola zapečatená a posvätená biskupom Jozefom Haľkom pečaťou bratislavskej arcidiecézy.

Prvkom kontinuity sú aj kópie dokumentov, vyhotovené pigmentovou tlačou na papier vyrobený zo stopercentnej bavlny. Produkuje ho nemecká firma s tradíciou od roku 1584. V minulosti sa papier nevyrábal z celulózy, ale zo starého textilu. Kontinuita je teda zachovaná aj v podobe použitej písacej látky.

Hlavným dokumentom, ktorý bol v kópii vložený do schránky, je pamätná listina z roku 1758 informujúca o rekonštrukcii, o prestavbe a o umiestnení dvoch zvonov do veže. Ďalšie dve kópie dokumentov priamo súvisia s prácami na veži a to bolo dôvodom ich výberu. Je to dokument od zhotoviteľov krovu z roku 1758 a list od tesárskeho majstra z roku 1845, ktorý po poškodení nanovo postavil vrchnú časť helmice veže. 

Nové dokumenty zachovávajú kontinuitu. „Nový obsah časovej schránky je výsledkom zvažovania z rôznych perspektív – snahy o kontinuitu a tradíciu, o podtrhnutie duchovného rozmeru obsahu schránky, reflexiu záujmu verejnosti a napokon praktické aspekty, ako trvácnosť materiálov alebo rozmery,“ opisuje hlavné princípy Zuzana Palicová, riaditeľka Múzea mesta Bratislava.

Inšpirujú sa pôvodným obsahom a formou, no zároveň sú výrazným odkazom súčasnosti. Nová pamätná listina z roku 2022 v sebe spája práve tento princíp. Je inšpirovaná pamätným dokumentom z roku 1758. Vďaka grafickému dizajnu, ktorý odráža súčasnú vizuálnu identitu Múzea mesta Bratislavy, ktoré Michalskú vežu spravuje a vďaka záverečnému posolstvu v sebe nesie pečať našej doby.

Nový odkaz sa inšpiruje textom z roku 1758 a znie: „Pod záštitou Hlavného mesta SR Bratislavy bola veža obnovená. Nech je táto veža symbolom našej úcty k minulosti a nech slúži ľuďom súčasnosti i budúcnosti.“ Druhá pamätná listina, podobne ako v minulosti, uvádza zoznam členov mestskej rady a členov mestského zastupiteľstva. Nadväzuje na staršie zoznamy širšej a užšej mestskej rady. 

Aj v novej schránke našla svoje miesto poézia. Sú to básne od dvoch súčasných autorov: Mily Haugovej a Ivana Štrpku, ktorí momentálne patria k najprekladanejším slovenským autorom. Básne pri slávnostnom uzatváraní schránky umelecky predniesla Zuzana Fialová a Marián Mitaš.

Verejnosť mala možnosť navrhnúť jeden predmet, ktorý by sa stal súčasťou novej schránky. Odborníci z Múzea mesta Bratislavy vybrali z návrhov štyri také, ktoré by boli dôstojným odkazom pre budúce generácie a ktoré zároveň patrili k tým častým. Verejnosť v ankete rozhodla, že to budú „kapsule s DNA Bratislavy.“

Čo to znamená?

Vďaka odborníkom z bratislavských Mestských lesov sa vytipovali tri reprezentatívne vzorky pôdy, semien a medu. Tie sa zatavili do sklenených ampuliek na Slovenskej technickej univerzite. Kapsule majú najmä symbolický význam. Sú odkazom o prírodnom bohatstve Bratislavy a poukazujú na aktuálne ekologické témy.

Med je navyše dobrým konzervantom a v budúcnosti môže poslúžiť pri analýze súčasného životného prostredia. Dokonca je z neho možné vyčítať druhy kvetov, z ktorých ho včely pozbierali. Pri semenách sa vybrali tie, ktoré reprezentujú aktuálne ročné obdobie a zároveň sú typické pre Bratislavu. Sú to semená Lipy malolistej, Buka lesného a Hrabu obyčajného. Výber nebol náhodný. Semeno lipy pochádza z pamätného stromu, ktorý by sa nemal nikdy vyrúbať. Nechýba však ani vinič, ktorý od nepamäti tvorí kolorit Bratislavy. Vybrali sa odrody od račianskeho vinára, typické pre Bratislavu – Račianska frankovka modrá a Rizling rýnsky. Vzorka pôdy sa odobrala z krtinca pri Partizánskej lúke a tiež môže poslúžiť pri analýze životného prostredia.

Do schránky sa vložila aj medená tabuľka s menami realizátora rekonštrukcie spoločnosti PamArch, nadväzujúca na staršiu tradíciu. V pôvodnej schránke sa nachádzali dve medené platničky s menami majstrov, ktorí sa podieľali na prestavbách i opravách veže a sochy svätého Michala.

Podoba novej schránky, ako aj rozhodnutie o novom obsahu, je výsledkom mnohých odborných diskusií. Spôsob a realizácia tlače sa konzultovali s odborníkmi z Archívu mesta Bratislavy a z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Výber a odber reprezentatívnych vzoriek do „kapsúl s DNA Bratislavy“ sa urobil v spolupráci s Mestskými lesmi. Každý predmet, ktorý sa vložil do schránky, prešiel dôslednými odbornými diskusiami. V akej kondícii odkaz našej doby prežije, azda vyhodnotia tí, čo prídu po nás.

Autor je kurátorom v Múzeu mesta Bratislavy a spolupracoval na tvorbe obsahu novej schránky.