Nie, že by to bolo vecne až také veľmi relevantné, ale aj americký ekonóm Nouriel Roubini teraz varoval, že príde „dlhá a škaredá recesia“, ktorá bude trvať celý budúci rok. Akcie by pritom mali klesnúť o 40 percent. Kdekto môže čakať, čo chce, ale Roubini má auru „veľkého ekonóma“, takže keď on niečo povie, finančné trhy si z toho sadnú na zem. A keď si spoja, že Rusko sa čoraz viac vojensky aktivizuje, plus Roubini tvrdí, že akcie pôjdu ešte výrazne nižšie, musí z toho nutne vypadnúť, že akcie aktuálne padajú.
No a posledným klinčekom do ich rakvy je fakt, že sa čoraz viac zvyšujú úrokové sadzby v USA aj v eurozóne. Konkrétne šéfka ECB Christine Lagardeová aktuálne vyhlásila, že ECB „možno“ bude musieť zvýšiť svoje úrokové sadzby na úroveň obmedzujúcu hospodársky rast, aby tak oslabila dopyt a dostala pod kontrolu neprijateľne vysokú infláciu. (Za mňa to nie je „možno“, ale „určite“ a už to malo byť dávno hotové.) To je však tiež negatívny signál pre akcie.
Lenže tým sa dostávame k ďalšej otázke. Keď teda finančné trhy padajú, kam v tomto okamihu uložiť peniaze? Akcie – nie. Tie pôjdu nižšie ešte o desiatky percent. Dlhopisy – nie. Tam platí to isté v bledo modrom, nehľadiac na to, že nad Európou sa sťahujú mračná dlhovej krízy. Reality – kto ich má, dobre že ich má, ale teraz už dochádza k poklesu, takže v tejto chvíli je dobré skôr čakať, prípadne nakupovať len na úplných okrajoch republiky.
Potom je tu zlato. A to vzbudzuje u mnohých zmiešané pocity. Zlato bolo tento rok najvyššie so začiatkom vojny na Ukrajine, do dnešného dňa však jeho cena klesla. Pred rokom, 21. septembra 2021, bola cena zlata 1 773,36 dolára za trójsku uncu. Potom prudko vyletela, zase klesla a teraz je na 1 675,32 dolára. Pritom počas roka sa cena pohybovala v intervale 1 664 až 2 048 dolárov. Z pohľadu posledného roku teda nič výnimočné. Dôvody sú jasné, rast úrokových sadzieb zlatu nesvedčí, ale aj to, že silnejúci dolár ho predražuje v iných menách, čo po ňom znižuje v niektorých menách dopyt.
Lenže to je veľmi obmedzený uhol pohľadu bez kontextu. Ako sme práve povedali, cenu strácajú prakticky všetky finančné aktíva, minimálne reálne, teda po odčítaní inflácie. Teraz sa preto nehrá na to, ako zarobiť, ale na to, ako minimalizovať straty.
Za posledných viac ako dvadsať rokov, teda od 1. januára 2000, si zlato pripísalo 492 percent, americký akciový index DJIA 162 percent. Za posledný rok, teda od 21. septembra 2021, zlato stratilo 5,5 percenta, akciový index DJIA stratil 9,5 percenta. A o tom to je. V tom je zmysel zlata. V tom, že jeho výkonnosť je dlhodobo, a to najmä v čase finančných kríz, lepšia ako výkonnosť porovnateľných aktív.
My to totiž celé vnímame úplne chybne – pozeráme sa na to zvnútra škatule. Snažíme sa cenu zlata merať napríklad v dolároch, čo je veľmi inflačná mena, a teda má veľmi silno obmedzenú schopnosť merateľa hodnoty. Mali by sme to vnímať tak, že zlato je vlastne globálna kotva – globálna mena, ktorá kopíruje priemernú globálnu životnú úroveň, a v tomto drahom kove meriame hodnotu jednotlivých inflačných národných mien. Keď takto otočíme uhol pohľadu, zrazu zistíme, že hodnota dolára za posledný rok mierne vzrástla, ale hodnota eura výrazne poklesla…
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.