Svätí tejto jesene

Kresťan má vo svojom DNA impulz odpúšťania. To znamená, že prostredníctvom odpustenia sa dokáže vzdať hnevu, nenávisti a dokonca aj „spravodlivej“ odplaty. Od Ježišových čias „oko za oko“ stráca platnosť. Najvyššou prioritou je Láska. Tá stojí dokonca aj nad zákonom. Ako napísal istý teológ: „Ukáž mi človeka, ktorý miluje zákon, a ja ti ukážem zadubenca, ktorý nemá rád ľudí.“ Netvrdím tým, že zákony sú zlé, to vôbec nie, ale je dôležité, či slúžia ľuďom alebo skameneli a ľudí dlávia, dusia, ničia.

Tak vítajúc jeseň a nazrúc do kalendára vítam príbehy svätých, ktorých si v týchto dňoch pripomíname. Mali sme tu vagabunda svätého Matúša. Colníka, ktorým každý v Izraeli opovrhoval, lebo vyberal peniaze od vlastných pre cudziu okupantskú mocnosť. Ježiš ho nepreklial, ale veľkoryso povolal k sebe. Matúš vedel písať, čítať, bol dôsledný, skrátka úradník ako sa patrí. Nevieme, či sa sem-tam nenechal aj podplatiť, zlé jazyky tvrdili, že áno.

Po stretnutí s Ježišom sa z neho stal iný človek. Vďaka nemu máme zachované jedno z evanjelií. On vypracoval Ježišov rodokmeň až po Abraháma a dokazuje, že Ježiš je z Dávidovho rodu. V dobe, keď mala múdrosť koreň v metafore a podobenstvách, prichádza colník Matúš so systematickým spracovaním Ježišových koreňov. Matúš zaznamenáva všetky zásadné Ježišove príhovory a tiež zásadné „prikázanie lásky“, že máme milovať nielen priateľov, ale aj nepriateľov. Vďaka Matúšovi vieme veľa aj o prvom pápežovi – apoštolovi Petrovi o jeho fatálnom zlyhaní, keď zaprel svojho učiteľa, aj o tom, ako ho to mrzelo.

V kontexte týchto dní si pripomíname aj sviatok svätých kórejských mučeníkov. Kresťanstvo do tohto kúta sveta preniklo citeľnejšie v roku 1777. Za dvadsať rokov obetavej misijnej práce, ktorá sa podobala životu prvých kresťanských spoločenstiev, tu vyrástla komunita, ktorá mala štyritisíc členov a ďalej sa rozvíjala. Učeníci kríža sa dostávali do konfliktu s domácou mocou a už okolo roku 1801 sa začalo ich prenasledovanie. Intenzita protikresťanských nálad sa v priebehu rokov menila. Postupne do krajiny prichádzali aj misionári. 31. mája 1801 popravili čínskeho kňaza, ktorý sa sedem rokov staral o kresťanskú komunitu v Kórei. Jeho smrť posilnila ďalšie prenasledovanie veriacich. Podľa dobových údajov ich bolo viac ako tristo mučených a popravených.

Podobne dopadli aj francúzski kňazi, ktorí sa tajne dostali do krajiny. 21. septembra 1839 trom misionárom sťali hlavy. Spolu s nimi bolo popravených niekoľko stoviek katolíkov. Kórejci potom zostali na šesť rokov bez kňaza. Nakoniec sa prvým kórejským kňazom stal sv. Andrej Kim Kaegon. Do Kórei priviedol ďalších misionárov a tiež zomrel mučeníckou smrťou. V Soule ho sťali 16. septembra 1846. Spolu s ním zabili takmer desaťtisíc kresťanov z vtedajšej osemnásť tisícovej komunity. Napriek prenasledovaniu bolo do konca 19. storočia v Kórei už stotisíc kresťanov. Po rozdelení Kórei na Severnú a Južnú, zostalo na severe takmer tridsať tisíc kresťanov, no bez kňazov. V Južnej Kórei je postavenie kresťanov dobré.

Dnes si treba pripomínať obetu týchto statočných kresťanov aj v súvislosti s prenasledovaným čínskym saleziánom a bývalým biskupom Hongkongu, politickým väzňom Kardinálom Josephom Zenom. Tohto 90-ročného biskupa zadržali 12. mája tohto roka a v najbližších dňoch ho majú súdiť.

Bratia gréckokatolíci si pripomínali proroka Jonáša. Áno, je to ten, ktorého prehltla veľryba a ktorého aj deti na náboženstve tak rady kreslia. Prorok Jonáš nás učí, že pred povolaním, ktoré nám dáva Boh, alebo ak chcete Život (lebo aj to je synonymum Boha), sa nedá ujsť. Človek musí naplniť svoje poslanie. Od misie sa nedá utiecť! A keď sme príliš tvrdohlaví a razíme si vlastnú cestu, ocumle nás pokojne aj veľryba a vypľuje tam, kde máme byť.

Východ si pripomína aj počatie svätého Jána Krstiteľa. Sympatického, prísneho a nekompromisného askétu, ktorý prišiel ohlásiť príchod mesiáša. On sám, hoci svätý, bol popravený vo väzení len pre pobavenie opitej kráľovskej chásky. Tak sa jeho potupná smrť stala slávnou smrťou. Ján Krstiteľ sa narodil Zachariášovi a Alžbete. Boli už starí a nemohli mať deti. Zachariáš dokonca neuveril ani anjelovi, ktorý mu povedal, že sa im narodí syn. Anjel mu za to zamkol ústa až do času, kým sa chlapec nenarodil.

Počatie Jána Kristiteľa patrí k trom „slávnym počatiam“ v dejinách ľudstva. Ďalším je nepoškvrnené počatie Panny Márie v lone sv. Anny, jej matky. Mimochodom Anna a Joachim boli tiež párom, ktorý nemohol mať deti. A napokon je tu najslávnejšie počatie, tajomné počatie Ježiša v Máriinom lone.

Záverom by som chcel spomenúť ešte jedného svätého sympaťáka. Pátra Pia z Pietrelciny. Na jeho sviatok, ktorý je 23. 9., som sa ocitol na rannej svätej omši pre deti. Kňaz – kapucín sa detí pýtal: „Viete čím sa Páter Pio podobal na Ježiša?“ Jedno z detí sa prihlásilo a suverénne do mikrofónu odpovedalo: „Páter Pio sa na Ježiša podobal bradou.“ Celý kostol sa rozosmial. Chlapec mal pravdu. Pomenoval presne to, čo videl. A vo svojej pokore by aj svätý Páter Pio potvrdil, že sa na Ježiša nepodobá ničím iným, iba tou bradou.

My však vieme, že Páter Pio mal k Ježišovi veľmi blízko. Že robil veci, ktoré veriaci nazývajú zázrakmi a neveriaci ich nevedia vysvetliť. Páter Pio mal stigmy, otvorené rany, rovnaké ako ukrižovaný Ježiš. Páter Pio sa rozdával ľuďom. Bol mystikom, ale aj veľmi praktickým človekom.

Jeho praktickosť je viditeľná v jeho zdravotnícko-sociálnom projekte. V roku 1956 založil nemocnicu „Dom úľavy trpiacich“, ktorá funguje dodnes. Aj na Slovensku by ste našli zopár ľudí, ktorí sa tu úspešne liečili. Páper Pio, ktorý sám celý život bojoval s chorobami a bolesťou však prízvukoval, že horšie ako akákoľvek choroba je byť nepriateľom Boha, byť vzdialený od jeho lásky.

Páter Pio má úctu v celej katolíckej cirkvi. Kolujú o ňom legendy, fungujú modlitbové spoločenstvá, ktoré nesú jeho meno. Jeho príhovor je silný. Na Slovensku roky aktívne funguje Modlitbové spoločenstvo sv. Pátra Pia v Hlohovci, ktoré cez modlitby nesie jeho odkaz.

Páter Pio bol veľkým spovedníkom. Aj preto sa spolu s ďalším veľkým spovedníkom sv. Leopoldom Mandićom stali patrónmi Misionárov Božieho Milosrdenstva. Pápež František dal relikvie oboch svätcov v roku 2016 priviezť do Ríma a následne vyslal do sveta 1 000 misionárov Božieho milosrdenstva, aby spovedali a rozhrešovali aj ťažké hriechy.

V cirkvi máme neuveriteľný poklad. Svedectvá ľudí, ktorí sa držali kríža a ukazovali na Ježiša. Svedectvá ľudí, ktorí v mene Boha slúžili ľuďom a obrodili celé kontinenty. Nemáme sa za čo hanbiť. Máme na čom stavať. Aj o tom hovoria svätci jesene.