Hotovo. Matovič si postavil pevnosť. Je z piesku

Opozícia dokončila prípravy na odvolávanie Matoviča (pridá sa aj Smer). Matovič zas dokončil prípravy na opevnenie. Zohnal si štyroch žolíkov, s ktorými má tesnú väčšinu. Výsledok: útok Sulíka asi koalícia odrazí. No bez pointy.

unnamed (10) Foto: Vlado Palša

V pondelok Fico prekvapujúco otočil. Smer podporí odvolávanie ministra Matoviča. Záruky, aby prípadný pád ministra financií neviedol k obnoveniu koalície so Sulíkom, už nerieši. Podobne sa k tomu stavia aj Pellegrini.

Dôvod: Fico nijaké záruky nepotrebuje. Pretože odvolanie ministra Matoviča v parlamente vyzerá nereálne. Návrh SaS – a opozícia ako celok – nemá v parlamente väčšinu hlasov. Bude to len branné cvičenie, ktoré názorne ukáže pomery síl.

Tie sa v tomto prípade preklopili v prospech Matoviča. Postarala sa o to skupina štyroch konzervatívnych poslancov – Taraba, Kuffovci, Čepček. Taraba má tiché dohody s Matovičom aj Borisom Kollárom. Návrh Sulíka nepodporí, respektíve zdrží sa hlasovania. Inak by po páde Matoviča a obnovení koaličných rokovaní so SaS prišli tarabovci o rozhodujúce postavenie.

Koalícia spoločne s tarabovcami a dvoma ďalšími nezávislými poslancami kontroluje tesnú väčšinu.

Vyzerá to tak, že sa tým sčasti naplnil scenár, za ktorý bojoval Matovič. A z ktorého boli nervózni v SaS, progresívne médiá, prezidentka…

Zdanie však klame. Toto víťazstvo Matoviča patrí do kategórie zúfalých. Možno má dosť hlasov na to, aby prežil vo funkcii ministra. No zároveň má príliš slabé karty, aby jeho prežitie niečo znamenalo.

Opevnenie Matoviča pripomína piesok v tekutom skupenstve. Čokoľvek z neho vymodeluje, do troch sekúnd zanikne.

Videli sme to už pri krátkom pokuse Tarabu kandidovať na podpredsedu parlamentu. Musel sa stiahnuť ešte predtým, ako sa o tom začalo rokovať v parlamente.

Hlavný problém nie je v tom, že k Tarabovi majú výhrady SaS, progresívci, médiá, prezidentka a ukričaní aktivisti. Ani s tým, že z neho vyrábajú „fašistu“. Sú to krivé obvinenia bez reálneho základu. Tieto bočné mediálne tlaky a šumy nutne patria k politike. A úlohou politikov – tých skutočných, ktorých si nemôžu modelovať médiá – je tieto tlaky odraziť. Teda uvažovať a konať suverénne.

Presne na tomto fronte však Matovič škaredo pohorel. Krk mu nenalomila len SaS, ale aj vlastná strana. Z kriku médií, ktoré z Tarabu vyrábali démona, sa zachveli kolená niektorým liberálnym poslancom OĽaNO, niektorým ministrom. A nakoniec aj premiérovi Hegerovi. Pokusy Matoviča postaviť v parlamente konzervatívnu väčšinu torpédovala veľká časť Matovičovej strany.

A nielen to.

Po odchode SaS sa novým kľúčovým ministrom (Káčerovi a Hirmanovi) postojačky tlieskalo v Denníku N a v Prezidentskom paláci. Nie v „konzervatívnej koalícii“.

Sulíkovych liberálov vo vláde nahradili progresívci. Nie sú opretí o koalíciu, ale o podporu zboku: médií, aktivistov. A následne aj o mediálne tvárnych poslancov ako Stančík (OĽaNO) či Šeliga (Za ľudí).

Jednoducho: v zásadnej personálnej politike to aj po odchode SaS valcovali atlantisti, aktivisti a progresívne figúry s väzbami na tím prezidentky. Tri strany koalície ostali bokom.

Matovič s Kollárom si nedokázali presadiť ani len nesmelý návrh na jedného z podpredsedov parlamentu. Liberálna frakcia Obyčajných avizovala, že Tarabu v tajnej voľbe nepodporí. Game over.

Matovič dokázal s podporou konzervatívnych poslancov okolo Tarabu zlepiť len jednorazovú blokačnú väčšinu, ktorá má zabrániť jeho odvolaniu z ministerstva financií.

Vo funkcii ministra asi prežije.

Otázne je, načo mu to vlastne bude, ak má vo „svojej“ koaličnej vláde slabšie postavenie než Rastislav Káčer.

Matovič trochu pripomína námorníka, ktorý sa v búrke prezieravo priviazal o kormidlo lode – ale s rukami za chrbtom.


Ďalšie články