Gyimesi: Dúhová vlajka nie je sama osebe vlajkou tolerancie. Je to celoeurópsky trend, chceme ho zastaviť

Novelizácia zákona je reakciou na kontroverzné používanie neštátnych a podľa navrhovateľov zákona ideologických symbolov, akými sú napríklad dúhová vlajka, ktorá reprezentuje rôzne sexuálne menšiny a orientácie.

Podľa dôvodovej správy zákona je verejné a oficiálne presadzovanie týchto ideológií diskriminačné. Jeden z navrhovateľov György Gyimesi (OĽaNO) citujúc Ústavu SR tvrdí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Podľa neho by na budovách samospráv alebo škôl mali byť najmä štátne symboly, regionálne vlajky alebo zástavy cudzích štátov, ak je tam nejaká návšteva z danej krajiny.

S čím Gyimesi nemá problém

„Dúhová vlajka sama osebe nie je vlajkou tolerancie. Toto tvrdia tí, ktorí ju obhajujú. Táto vlajka presadzuje ideológiu a je symbolom presadzovania ideológie, ktorá je pre nás, obyvateľov strednej Európy, cudzia,“ zdôrazňuje. Podľa Gyimesiho hovorí aj o tom, že adopcie párov rovnakého pohlavia sú v poriadku. Dávajú na roveň manželstvo muža a ženy s manželstvom osôb rovnakého pohlavia, „čo, samozrejme, všetci vieme, že to tak nie je. A zároveň táto vlajka je aj takou zbernou vlajkou všetkých ostatných sexuálnych menšín. Toto na vládnych budovách vidieť nechceme. Nemá to tam čo robiť“.

Konkrétny návrh zákona však explicitne spomína iba symboly presadzujúce sexuálne orientácie. Na otázku, či by nebolo dobré rozšíriť znenie zákona aj o iné ideológie, odpovedá: „Ústava SR chráni manželstvo ako jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Dúhové vlajky to popierajú. Tu je rovno ochrana dvoch ustanovení Ústavy SR.“

Gyimesi dodáva, že nevidel iné ideológie, ktoré by sa presadzovali tak vehementne, ako to robia práve sexuálne menšiny. Podľa jeho slov aj zo strany Bruselu vidíme, že tento trend je taký silný, že si dovolí kvôli tomu trestať Maďarsko, ktoré sa odvážilo povedať, že takúto ideológiu nepustí do škôl. Podľa poslanca za OĽaNO je to výlučná kompetencia členských štátov Únie. „To, čo sa na nás valí z Bruselu, si tu nachádza poslucháčov. Je to celoeurópsky trend a ten chceme zastaviť.“

Podľa Gyimesiho zákon o štátnych symboloch hovorí o tom, aké symboly sa môžu umiestňovať na vládnych budovách. „Ja by som sem, samozrejme, zaradil aj regionálne vlajky, napríklad VÚC alebo regionálnych celkov. S tými nikto nemá problém.“

Na otázku reportéra Štandardu, aké kritériá by sa teda mali stanoviť pre používanie symbolov na štátnych budovách, poslanec odpovedá: „Ak smerujete k tomu, že niektoré samosprávy na juhu Slovenska si pri najväčších maďarských sviatkoch dajú aj maďarskú vlajku, tak to jednoducho považujem za vec, ktorá sa nedá porovnávať, pretože porovnávať sexuálne menšiny s národnostnými je hrubý faul a nezmysel.“

Zároveň však vyjadruje aj rešpekt voči osobnému presvedčeniu názorových oponentov: „Nemáme problém s tým, ak si na tom konkrétny politici alebo politické strany vybudujú kariéru alebo tieto ideológie presadzujú v parlamente, prípadne ak to robia na demonštráciách. Vidíme, že pridy sú už bežnou súčasťou koloritu Bratislavy a väčších miest na Slovensku. S týmto my problém nemáme. Ale máme ho s tým, aby sa takéto vlajky umiestňovali na vládnych budovách, kde nemajú čo robiť.“

To, či predkladaný návrh zákona bude mať v pléne Národnej rady SR dostatočnú podporu, podľa Gyimesiho závisí od konzervatívcov v hnutí OĽaNO: „Pred hlasovaním sa budem baviť s našimi konzervatívcami. Akémukoľvek konzervatívnemu zákonu, aj tomu najjemnejšiemu, chýbal jeden hlas. Ak budem chcieť mať úspech v parlamente, myslím si, že by to naši konzervatívci podporiť mali.“

Funkcia sa nesmie zneužívať na presadzovanie osobnej ideológie

Spolupredkladateľ zákona poslanec Tomáš Taraba (predseda strany Život NS) na otázku Štandardu o diskriminačnom presadzovaní ideologických symbolov odpovedá v podobnom duchu ako Gyimesi.

„To, čo nás všetkých spája, je identita štátnosti, bez ohľadu na to, či ste liberál alebo konzervatívec. Aby sme sa zhodli, čo môže byť na štátnych budovách, a to sú štátne symboly. Zákon o štátnych symboloch je súci na prepracovanie, pretože nerieši používanie iných vlajok ako štátnych. Sú tam medzery a toto niekto využil na pretláčanie svojej osobnej ideologickej preferencie, ktorá je v rozpore s väčšinovým názorom. Aj keby nebola, ide o absolútne subjektívny prvok,“ dodáva Taraba.

Nemyslí si však, že by na štátnych a oficiálnych budovách mali byť výlučne štátne symboly, ale akceptovateľné sú aj symboly súvisiace s kultúrnou alebo historickou identitou. Tvrdí, že keby sme na štátnych budovách či v parlamente, videli kresťanské symboly, ako je napríklad kríž, tak tu vznikne revolúcia. „My sa hlásime k cyrilometodskej tradícii, čo je absolútne legitímne. Ak tieto symboly tvoria historicko-kultúrnu identitu, ich použitie je oveľa viac ospravedlniteľné,“ argumentuje. Podľa neho však nemožno akceptovať výlučne subjektívne preferencie.

Aj Taraba, pristupuje s patričnou dávkou rešpektu k iným subjektívnym názorom a obhajuje ich právo vyjadriť ich slovami. „Nebránim nikomu, nech si myslí, čo chce. Nech to aj presadzuje. Na to je demokracia, individuálne svedomie, preferencie. Každý v spoločnosti môže presadzovať, čo chce, ale nemôže zneužívať svoju funkciu v štáte, ktorý sa hlási k neutralite. Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“

Svoj postoj dopĺňa tvrdením, podľa ktorého ale neznamená, že Slovenská republika sa neviaže na našu individuálnu kultúrnu identitu, z ktorej sme vzišli. Jej výsledkom je, že sa hlásime k cyrilometodskej tradícii. Ak chceme rešpektovať to, že sa štát okrem tohto kultúrneho a historického zadefinovania hlási k neutralite, je neprípustné, aby individuálne osoby vo funkciách zneužívali im zverené posty.

Pre správne používanie symbolov je potrebné stanoviť kritériá, podľa ktorých by sme mali dané symboly používať. V tejto otázke presadzuje Taraba negatívny prístup: „Môžete mať dva prístupy. Pozitívny je, že vydáte zoznam symbolov, ktoré tam byť môžu. Tam sa dostávate do sporu, že ak máte nejakú lokálnu komunitu, ktorý má svoj historický symbol a ten by nebol štátny. Nechceli sme vytvoriť etnickú vášeň, rozhodli sme sa ísť negatívnym prístupom.“

Na prípadnú námietku voči návrhu zákona, či jeho znenie nie je priúzke, keďže zahŕňa len symboly týkajúce sa sexuálnych orientácií, odpovedá, že ide len o prvý návrh, ktorý je naschvál napísaný tak, aby nikto nemohol povedať, že je protiústavný: „Ak to prejde, v druhom čítaní sa to môže ešte precizovať.“

Podľa Tarabu je odkaz predkladaného zákona v tom, že toto štát nechce tolerovať.