Riaditeľ úspešnej školy, zapálený matematikár aj podporovateľ tradičnej rodiny. Kto je nový minister školstva Ján Horecký?

Školy pod jeho vedením dosahujú skvelé výsledky, nepodporuje školské štrajky a odmieta LGBTI ideológiu. Pár slov o budúcom ministrovi školstva Jánovi Horeckom.

Ján Horecký Na snímke prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS) Ján Horecký prichádza na rokovanie s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR Petrom Plavčanom v Bratislave 6. mája 2016. Foto: TASR/ Jakub Kotian

Post šéfa rezortu školstva sa uvoľnil po odchode ministrov za stranu SaS z vlády. Rezort po exministrovi Branislavovi Gröhlingovi prevzal dočasne premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ten ponúkol v pondelok (26. septembra) popoludní prezidentke Zuzane Čaputovej nového nominanta na uvoľnený post – Jána Horeckého.

Podľa dostupných informácií žije Horecký už vyše tridsať rokov v bratislavskej Karlovej Vsi, kde ho dvakrát zvolili na miestneho poslanca. V komunálnych voľbách 2014 kandidoval za koalíciu KDH, MOST-HÍD, NOVA, #SIEŤ, SaS, SDKÚ-DS, SZ. V komunálnych voľbách v roku 2018 kandidoval ako nezávislý. Je ženatý a má jedno dieťa.

V školstve si prešiel rôznymi funkciami

V čase, keď majú niektoré školy pre nedostatok učiteľov problém zostaviť výučbu a pre stúpajúce ceny energií im hrozí, že budú musieť zatvoriť svoje brány, je rozhodujúca najmä profesionalita budúceho ministra.

Ján Horecký má bohaté skúsenosti zo školského prostredia. Začínal ako učiteľ matematiky na Gymnáziu Jána Papánka na Vazovovej ulici, kde ho po piatich rokoch zvolili za predsedu rady školy. „Zrejme nie pre profesijné schopnosti mladého učiteľa, ale skôr pre zápal a osobné nasadenie,“ píše o sebe Horecký. Neskôr ho vybrali za koordinátora medzinárodného preduniverzitného vzdelávacieho programu International Baccalaureate na Gymnáziu Jura Hronca.

Podľa vlastných slov potom úspešne podnikal v oblasti kultivačných médií a po zabezpečení rodiny zamieril opäť do oblasti vzdelávania a výchovy a začal učiť na Spojenej škole Tilgnerova.

Odtiaľ smerovali jeho kroky na Spojenú školu sv. Františka z Assisi na Karloveskej ulici v Bratislave, kde sa stal riaditeľom. Hoci škola existuje len od roku 2010, keď sa zlúčila s gymnáziom, v hodnoteniach ju evidujú ako školu „s excelentnými a vynikajúcimi výsledkami žiakov“. Za svoju krátku existenciu sa už trikrát zaradila do prvej desiatky rebríčka kvality základných a stredných škôl, ktorý zostavuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Do roku 2019 pôsobil ako prezident Združenia katolíckych škôl. V súčasnosti pracuje pre zriaďovateľa súkromných škôl Felix. Tie sa zameriavajú na moderné pedagogické koncepcie a metódy vyučovania. Aktuálne fungujú v Bratislave už štyri pobočky školy Felix vrátane gymnázia a centra voľného času. Ďalšie školy Felix sú v Košiciach, v Liptovskom Mikuláši, v Trnave a Žiline.

Štrajky nepodporil, nechcel z detí robiť rukojemníkov

Ako šéf Združenia katolíckych škôl bol proti tomu, aby sa katolícke školy zapojili do učiteľských protestov. V roku 2012, keď vyučujúci žiadali vyššie mzdy, pre agentúru SITA povedal, že štrajk nie je šport a nestačí sa pridať k davu.

„Je to osobný postoj a nezdá sa to byť postoj katolíckeho učiteľa alebo vychovávateľa – odísť od detí, aby mi zvýšili plat… Potom sa k nim vrátim. Každý z nás je slobodný a môže sa rozhodnúť pre iné povolanie, kde bude určite lepšie platený. A, žiaľ, mnohí i musia opustiť naše krásne povolanie pre jeho materiálnu mizériu,“ upozornil Horecký a súčasne vyzval, aby sa z detí nerobili rukojemníci.

Ďalším dôvodom na odmietnutie štrajku malo byť, že ho organizovali školskí odborári, ktorí požadovali od vtedajšej vlády zmenu zákona o financovaní školstva tak, aby sa zastavilo normatívne financovanie cirkevných a súkromných škôl a aby sa zo štátneho rozpočtu normatívne financovali len verejné školy. Horecký bol odporcom tejto finančnej diskriminácie, lebo princípy kresťanských hodnôt a postojov sú podľa neho užitočné nielen deťom, ktoré v nich rastú, ale celej spoločnosti.

Argumentoval tiež, že rodičia detí, ktoré chodia do cirkevných škôl, platia dane, ale takýmto spôsobom by sa stali „druhotriednymi“ občanmi.

Na snímke prezident Združenia katolíckych škôl Ján Horecký prichádza na neoficiálne stretnutie zástupcov školstva s novým ministrom školstva. V Bratislave 4. apríla 2016. Foto: TASR/ Andrej Galica

O štyri roky neskôr učitelia v celoštátnom proteste požadovali vyššie platy, zmenu legislatívy v zmysle získavania a platnosti kreditov a zvýšenie rozpočtov ministerstiev školstva a vnútra. Na januárovom proteste sa ich vtedy zišlo viac než jedenásťtisíc, ale podporu katolíckych škôl získali len slovne.

Horecký to opäť odôvodnil tým, že štrajky nie sú vyjadrením kresťanského postoja, lebo poškodzujú rodičov aj žiakov, a tak vytvárajú tlak na politikov. Nepozdával sa mu ani termín protestu.

„Šesť týždňov pred voľbami sa nedajú na žiadnej vláde vymôcť potrebné systémové zmeny, je možné len zneužiť populizmus, respektíve predvolebnú politiku v prospech (?) štrajkujúcej skupiny obyvateľov. Neželáme si, aby práve učitelia zavádzali do spoločnosti tento deštruktívny prvok, štrajkovať tesne pred voľbami, v snahe vymôcť si pre seba aspoň krátkodobý prospech. Učitelia by mali byť nositeľmi ducha a vnášať do spoločnosti pozitívne kultúrne a morálne vzorce správania,“ napísal vtedy šéf Združenia katolíckych škôl.

Sporný šlabikár o rozvedenej rodine museli po kritike riaditeľov a rodičov prerobiť

V roku 2013 sa na slovenské pulty dostal Hupsov šlabikár Lipka. Polemiku vyvolala najmä pasáž, ktorá prezentovala rôzne formy rodiny a objavila sa pri precvičovaní písmena Ž v prílohe šlabikára. V ňom sa písalo o chlapcovi z rozvedenej rodiny, ktorý raz trávi víkend u otca a raz u matky. Nad nimi býva ujo Žubajík, ktorý občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Napokon Žubajík požiada mamu chlapca o ruku a ožení sa s ňou.

Na snímke žiak I. C triedy Základnej školy na ul. Komenského v Trebišove počas otvorenia školského roka 5. septembra 2016. Foto: TASR/Roman Hanc

Snaha prezentovať rôzne formy rodiny tvrdo narazila na široký nesúhlas. Okolo článku sa rozvírila diskusia, či je pre prvákov vhodný a primeraný. „Principiálne je tento šlabikár postavený na reflexii reality, zoraďuje do jednej roviny všetky možné formy spolužitia, škriatok Hups vyvádza nepekné veci, články sa často končia s otvoreným koncom, vyvolávajú neistotu a nepokoj,“ uviedol vtedy Horecký s tým, že mu chýba výchovný rozmer šlabikára.

Rovnako situáciu videli mnohí iní vedúci škôl, ktorým sa nepozdávalo, že veľa situácií v šlabikári má otvorený koniec a akoby vyzývali deti a učiteľov, nech si vyvodia dôsledky. Deťom by sa podľa nich mali ukazovať vzory dobrého správania. Na sporný text sa mali sťažovať aj viacerí rodičia. 

Vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) rozhodol, že školy môžu Hupsov šlabikár Lipka vrátiť a namiesto neho si objednať jeden z dvoch zostávajúcich šlabikárov. Celkovo 265 škôl túto možnosť aj využilo. Navyše vydavateľstvo Lipky Aitec muselo text o Žigmundovi a rozvedenej matke nahradiť novým. Svoje rozhodnutie zdôvodnil minister tým, že nie je presvedčený o tom, že malé deti by mali byť v ranom veku atakované problémami dospelých ľudí, ich rodičov.

Proti povinnej literatúre s vulgárnymi a sexuálnymi opismi vyzbieral vyše desaťtisíc podpisov

V roku 2016 sa Horecký opäť zaoberal spornou literatúrou, tentokrát pre žiakov štvrtých ročníkov stredných škôl a gymnázií. Spoločne s Jánom Papugom predložil ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS) petíciu s viac ako desaťtisíc podpismi, v ktorej požadovali, aby minister stiahol knihu Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom z povinného čítania. Opisovala totiž vulgarizmy a nedôstojné pornografické opisy sexuálneho aktu.

„Vôbec nenariaďujeme žiadnu cenzúru alebo niečo podobné, len chceme v súlade s ústavou, štátnym vzdelávacím programom, aby školstvo slúžilo na vzrast tejto spoločnosti a jednotlivca a nemyslíme si, že sexuálne násilie a pornografia k tomu prispeje,“ hájil vtedy požiadavky o nevhodnosti knihy Horecký. „My nevstupujeme do slobody slova, my ju hájime. Nech si autor a čitateľ naozaj v slobode píšu a čítajú,“ zdôraznil vtedajší šéf Združenia katolíckych škôl.

Odborná komisia na ministerstve najprv rozhodla, že kniha ostane súčasťou povinnej literatúry. Plavčan však v máji uviedol, že sa naňho obrátilo veľa ľudí, ktorí nie sú spokojní s niektorými publikáciami v zozname, a preto sa rozhodol komisiu zvolať opäť. Tá potom rozhodla, že sporná kniha v záujme širšieho spoločenského konsenzu zo zoznamu povinného čítania zmizne.

Presadzovanie rodovej rovnosti je vedecký nezmysel

Skutočne došlo na slová predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) a novým ministrom sa stal konzervatívne orientovaný odborník. Okrem dlhodobej podpory kresťanských škôl to dokazuje aj jeho účasť na proteste proti návrhu Akčného plánu pre LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019.

„Nie je to len dokument. Dnes sa v škole vzdeláva a vychováva len to, čo je produktom vedy, kultúry alebo duchovného dedičstva overeného praxou a skúsenosťou ľudí. Nová stratégia ľudských práv, ktorá chce presadiť zákonnou cestou do spoločnosti rodovú rovnosť, je vedecký nezmysel,“ vyhlásil Horecký na zhromaždení.

Združenie katolíckych škôl Slovenska pod jeho vedením dokument ostro odsúdilo s tým, že predstavuje ideologickú indoktrináciu všetkých aspektov spoločnosti. „Akčný plán LGBTI pripravuje podmienky na legalizáciu registrovaných partnerstiev aj s novými sociálnymi dávkami, pričom klasická rodina nemá žiadny akčný plán ani národnú stratégiu ochrany rodiny. Akčný plán pre LGBTI ľudí neprimerane zvýhodňuje jednu skupinu ľudí, ktorá sa v spoločnosti – podľa odbornej literatúry – vyskytuje v minimálnom percente až promile. Sloboda názoru a sloboda prejavu osôb LGBTI pritom nesmie byť zameraná proti slobode prejavu ostatného obyvateľstva,“ zdôvodnilo Združenie katolíckych škôl na svojej webstránke.

Pozná sa s Karasom

Meno nádejného ministra sa však spája aj s veľkou tragédiou z roku 2015. Chlapca menom Matúš vtedy na dvore v areáli bratislavskej Základnej školy sv. Františka z Assisi zabil padajúci strom. Vyšetrovateľ Horeckého ako vtedajšieho riaditeľa spolu s dvoma učiteľkami a školníkom obvinil z trestného činu všeobecného ohrozenia.

Všetkých štyroch obvinených sa vtedy zastal šéf rezortu školstva Juraj Draxler (nominant Smeru) aj Slovenská komora učiteľov, ktorá na ich obranu spustila petíciu. 

Dňa 19. júna 2017 bratislavský okresný súd všetkých štyroch obžalovaných v plnom rozsahu oslobodil. Učiteľky, ktoré v nešťastný deň počas hry žiakov vykonávali dozor, vraj nemohli predvídať, čo sa stane. Ani Horecký a školník podľa súdu neporušili zákon a ani nezanedbali svoju povinnosť.

Zaujímavosťou je, že obžalovaných počas procesu obhajoval súčasný minister spravodlivosti Viliam Karas. Ten podľa denníka Postoj svojho času skonštatoval, že rozsudok je spravodlivý. „Zvíťazil zdravý rozum. Vzhľadom na dôkazy, ktoré mala prokuratúra k dispozícii, si myslíme, že obžaloba ani nemala byť podaná,” cituje Karasa Postoj.


Ďalšie články