Srdce brazílskeho cisára v predvolebnom boji

Mesiac pred prezidentskými voľbami stanovenými na 2. októbra oslávila Brazília 200. výročie nezávislosti. So srdcom, ktoré bilo v hrudi jej prvého cisára.

Brazílsky cisár Pedro I. Zdroj obrázka: Pixabay.com

Dvadsiateho druhého augusta previezli vojenským špeciálom z portugalského Porta do Brazílie vzácnu relikviu. „Dnes sa vracia do svojej rodnej zeme srdce národného hrdinu, prvého cisára Brazílie Pedra I.,“ povedal minister obrany Paulo Sérgio Nogueira počas uvítacej ceremónie na letisku v Sao Paule. Týždne pripravovaná akcia zožala kritiku, a to nielen pre vysoké náklady na logistiku.

Brazílsky patriarcha dnešných dní

V nedeľu sa uskutočnia v Brazílii prezidentské aj parlamentné voľby. Kampaň úradujúceho prezidenta Jaira Bolsonara sprevádzali silné motívy, kde zakomponoval aj účasť na pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II. Podľa brazílskej historičky a antropologičky Lilie Schwarczovej sa opäť potvrdilo, že Bolsonaro „je dokonalým stelesnením koloniálnej minulosti Brazílie“. Na sociálnych sieťach okomentovala štylizovanú fotografiu prezidentského páru z pohrebného obradu v Londýne: „Brazílsky prezident a prvá dáma sa pokúsili vytvoriť akúsi aristokratickú atmosféru. On, usadený v kresle, zapózoval ako vznešený patriarcha, a ona – stojaca za jeho chrbtom – ako submisívna manželka.“

Podľa nej toto „smutné a patetické divadlo“ podčiarkuje obraz muža, ktorý spoločnosti ponúka „poriadok“, zatiaľ čo jeho krajina sa zmieta pod ťarchou následkov dvoch rokov pandémie, rekordnej inflácie, rastúcej chudoby a zhoršujúcej sa situácie v amazonskom pralese.

Aký význam v tomto kontexte Brazílčania pripisujú nezávislosti, ktorú získali pred dvoma storočiami? Podľa spoločnej štúdie Brazílskej bankovej federácie (FEBREBAN) a Fóra pre integráciu Brazílie s Európou (FIBE) o jubilejnom roku 2022 v súvislosti s vyhlásením nezávislosti svojej krajiny viac ako polovica Brazílčanov na túto otázku nevie odpovedať.

Pedro Américo: Nezávislosť alebo smrť! Zvolanie od Ipirangy (1888). Zdroj: WikiArt.org

Portugalský princ, osloboditeľ Brazílie

Srdce portugalského panovníka, prvého a zároveň predposledného brazílskeho cisára, bolo hneď po oslavách prepravené späť do Porta, kde v roku 1834 skonal. Jeho život však zostáva dobrodružným príbehom z čias prebúdzajúcej sa štátnosti najväčšej a najbohatšej portugalskej kolónie. Pedro IV. sa totiž vzbúril proti vlastnému otcovi, stal sa vodcom separatistického hnutia proti svojej vlasti a vzápätí aj panovníkom cudzej mocnosti. Politická situácia ho nakoniec zaviala späť do rodnej krajiny, kde vládol a vo veku 35 rokov na následky choroby skonal.

K exotickej Brazílii si princ Pedro budoval vrúcny vzťah už od raného detstva. Mal len deväť rokov, keď tesne pred vtrhnutím napoleonskej armády do Portugalska tamojšia kráľovská rodina emigrovala do zámorskej kolónie. Brazília sa tak stala spolukráľovstvom a Rio de Janeiro získalo status hlavného mesta koloniálnej ríše. Malý Pedro trávil čas na ulici, hral sa s miestnymi šarvancami a zžíval sa s exotickou kultúrou. Po návrate kráľovskej rodiny do Portugalska v roku 1820 tu zostal vládnuť ako regent a v roku 1822 sa nechal prehlásiť za brazílskeho cisára. „Nech žije nezávislá a slobodná Brazília!“ zvolal mladý princ pri riečke Ipiranga v centre dnešného Sao Paola pred vojakmi, ktorí sprevádzali poslov s depešou, aby sa okamžite vrátil do Európy, inak príde o nástupníctvo.

Pedrovo zvolanie od Ipirangy ukončilo koloniálnu nadvládu a založilo nový štát. „Bola to zvláštna nezávislosť. Nebola vybojovaná celonárodným úsilím, presadil ju chladný kalkul nepočetnej elity. Vyhlásil ju príslušník a dedič tej istej dynastie, s ktorou sa štát rozchádzal,“ opisuje tento moment historik Jan Klíma, autor knihy Dejiny Brazílie. Vláda Pedra I. nakoniec skončila vzburou, pred ktorou utiekol späť do rodného Portugalska.

Podobný osud neskôr postihol aj jeho syna. Brazílskeho cisára Pedra II. časť historikov pokladá za jedného z najlepších panovníkov 19. storočia. V zámorskej krajine vládol 58 rokov, priniesol jej pokrok aj ekonomickú stabilitu a podnikal kroky smerujúce k ukončeniu otrokárstva. Ovládal 14 jazykov, medzi ktorými nechýbala čínština, sanskrit či reč indiánskeho kmeňa Tupiov. Po tom, čo proti nemu povstala skupina rebelov, aj on odišiel do európskeho exilu.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro gestikuluje počas oficiálneho začiatku kampane za svoje znovuzvolenie v prezidentských voľbách v októbri tohto roku v Riu de Janeiro v nedeľu 24. júla 2022. Foto: TASR/AP

Podľa šablóny

Brazília pri príležitosti stého výročia svojej nezávislosti v roku 1922 repatriovala telesné pozostatky Pedra II. a o 50 rokov neskôr aj telesné pozostatky jeho otca Pedra I. V roku 1972 bola táto juhoamerická krajina pevne zovretá v rukách vojenského režimu a prenasledovanie „komunistov“ a „nepriateľov vlasti“ zatienila eufória z očakávania sľubovanej ekonomickej prosperity a futbalových víťazstiev. Dva roky predtým Brazília získala zlato na majstrovstvách sveta v Mexiku a v lete 1972 hostila v dvanástich mestách futbalové zápasy o Pohár brazílskej nezávislosti. Medzinárodný turnaj, zorganizovaný pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia samostatnosti, domáce mužstvo nakoniec vyhralo. Z privezenia ostatkov prvého cisára sa stala ďalšia veľká udalosť: putovali cez polovicu krajiny, v školách organizovali oslavy aj prednášky o tom, ako cisár Pedro I. so svojím slávnym zvolaním „Nezávislosť alebo smrť!“ dal krajine nezávislosť.

O neúnavnom vnášaní prvkov monarchizmu a religiozity do brazílskych štátnych sviatkov historička Schwarczová nedávno prehovorila aj pre Deutsche Welle. „Rok 2022 sa v Brazílii nesie v znamení v podstate prázdnej oslavy nezávislosti, ktorá však občanovi časť nezávislosti odníma... V krajine, kde je realitou nerovnosť a demokraciu má na dosah len hŕstka ľudí, by sme mali z osláv urobiť príležitosť na prehodnotenie spoločenských výziev. Nie však prostredníctvom návratu k mýtickému príbehu. Musíme zhodiť tento závoj spradený z bájí, príbehov, legiend a hovoriť o Brazílii, ktorá nás viac definuje,“ povedala.

Brazílska tlač označila Bolsonarovu predvolebnú akciu za dymovú clonu, ktorá má zamaskovať nielen slabé šance na jeho znovuzvolenie, ale aj rastúce problémy v krajine. „Ak bol v roku 1972 pohreb Pedra I. pokusom prekryť mučenie a smrť, teraz v roku 2022 sa privezenie jeho srdca stalo pokusom zakryť novú vlnu smrti, spôsobenej zle riadenou pandemickou katastrofou, ničením Amazónie a hladom v dôsledku samovražednej ekonomickej politiky,“ napísala historička Joana Monteleoneová v máji v brazílskom týždenníku Fórum, keď prebiehali rokovania s portugalským prezidentom Marcelom Rebelom de Sousom a Ruiom Moreirom, primátorom mesta Porto, o možnosti prepožičania vzácnej relikvie.

Meno brazílskeho prezidenta na ďalšie štyri roky sa dozvieme najneskôr 30. októbra. Vtedy sa má konať druhé kolo prezidentských volieb v prípade, že žiaden z kandidátov nezíska aspoň 50 odovzdaných hlasov v prvom kole túto nedeľu. Podľa posledných prieskumov má vyššie šance na víťazstvo veterán ľavice a bývalý prezident Luiz Ignácio Lula da Silva so 46 percentami voličských hlasov. Súčasného prezidenta Jaira Bolsonara by opäť volilo 35 percent voličov.