V čom nemeckí súdruhovia urobili chybu a ako to ovplyvňuje našu ekonomiku

V Nemecku index spotrebiteľských cien (teda spotrebiteľská inflácia) v septembri stúpol medziročne na 10 percent z predošlých 7,9 percenta. Čakala sa inflácia „len“ ohromných 9,5 percenta. Dodávam dve veci. Po prvé, v Česku sa už inflácia spomaľuje, v Nemecku a ďalších krajinách eurozóny stále rastie. Po druhé, v Nemecku je verejnosť ešte od čias predvojnovej hyperinflácie na infláciu extrémne citlivá. Priemerný Nemec vníma 10-percentnú infláciu oveľa citlivejšie ako priemerný Čech či Slovák, ktorý zažil deväťdesiate roky a transformáciu ekonomiky na trhový systém aj s vtedajšou cenovou liberalizáciou.

A teraz pozor: Čo znamená taká vysoká a stále rastúca inflácia v Nemecku a ďalších krajinách eurozóny, ak nie je ťahaná silným dopytom, ale rastúcimi nákladmi a nedostatkovými energiami a ďalšími surovinami? Znamená chudobnenie spotrebiteľov a ich zhoršujúcu sa spotrebiteľskú náladu. To zasa znamená hlbšiu ako doteraz očakávanú recesiu v eurozóne, ale aj preliatie recesie aj do Česka, hoci sa tu už situácia s infláciou zlepšuje. Preto je pre Česko či Slovensko zásadné, čo sa teraz deje v Nemecku a že tam sa inflácia doteraz zrýchľuje.

Ak si napríklad hovoríte, že inflácia je už taká vysoká, že jej hlavní architekti (teda predovšetkým tí, ktorí tlačili za každú cenu na inštaláciu obnoviteľných zdrojov, na vypojenie tradičných zdrojov, na lockdowny a covidové dotácie) sa musia chytiť za nos a pochopiť, v čom nemeckí súdruhovia urobili chybu, potom vedzte, že nie. Tak napríklad vyšlo najavo, že londýnska burza kovov začala uvažovať o možnosti, ako vylúčiť z obchodovania kovy s ruským pôvodom. Pokiaľ k tomu skutočne dôjde, vznikne globálny nedostatok medi, niklu a hliníka, čo zasa prinesie ďalšiu paralýzu priemyslu a opäť nový inflačný šok.

V tomto svetle sa javí ako nie príliš pravdepodobné, že sa Nemecko vráti k hospodárskemu rastu už v roku 2024, ako na tlačovej konferencii v Berlíne oznámili zástupcovia štyroch popredných nemeckých ekonomických inštitútov. Problémové obdobie bude dlhé. Ostatne dokazuje to ďalší prepad ekonomickej dôvery v eurozóne. Tá v septembri klesla z predošlých spresnených 97,3 bodu na 93,7 bodu. Čakal sa pritom prepad „len“ na 95 bodov. Mimochodom, ekonomická nálada podnikateľov a spotrebiteľov klesá aj na Slovensku, kde je v septembri na minime od minulého marca.

V tejto situácii sa nie je čo čudovať, že akciové burzy aj dlhopisy sa ďalej prudko prepadajú. Hlavné posolstvo teda znie: Prepady finančných trhov ešte zďaleka nie sú na konci. Mimochodom, prepad cien takmer všetkých aktív trval pri najznámejšom finančnom kolapse histórie od októbra 1929 až do jari 1933. A ja tvrdím, že korene vtedajšieho kolapsu boli nápadne podobné koreňom dnešnej situácie.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.