USA sa menia, pocíti to zrejme aj stredná Európa

Zďaleka najurgentnejšie boli opatrenia na zvládanie pandémie, ktorá si v USA už vyžiadala viac ako 400 000 obetí. Po novom musia Američania nosiť rúška a dodržiavať odstupy v budovách a na priestranstvách spravovaných federálnou vládou. Dekréty tiež obsahujú plány na intenzívnejšie testovanie a očkovanie, čo je rozhodne krok dobrým smerom.

Prezident Biden ohlásil návrat USA do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorú jeho predchodca prestal financovať. Na prvý pohľad pozitívna voľba smerom k multilateralizmu si však žiada pripomenúť udalosti z ostatných mesiacov. Organizácia pri pandémii opakovane zlyhávala. Na začiatku pandémie bola proti obmedzeniu cestovania z Číny, najprv neodporúčala nosiť rúška a neskôr ich radila v niektorých prípadoch nosiť aj v domácnosti. Do toho sa množia podozrenia, že je pod vplyvom Číny, ktorá sa snažila epidémiu ešte v roku 2019 evidentne utajiť, a nevypočuť varovania Taiwanu. Doplňme, že Peking vyšetrovateľov pôvodu pandémie z WHO pustil do Číny až v januári 2021 a do laboratória na výskum koronavírusov vo Wuhane im odoprel prístup.

Prístup k zahraničným partnerom

Vo vzťahu k EÚ svitá na oživenie väzieb. USA sa vracajú k parížskej klimatickej dohode. Biden ohlásil ambiciózny plán na dekarbonizáciu energetiky, ktorý však treba presadiť v Kongrese a implementovať. Za klimatického vyslanca vymenoval skúseného diplomata Johna Kerryho, niekdajšieho ministra zahraničných vecí z čias administratívy Baracka Obamu.

Radosťou a nádejou v reštart vzťahov nešetrili takmer všetci čelní predstavitelia inštitúcií EÚ a členských štátov. Črtajú sa však aj prvé konfliktné línie. Skúškou ohňom bude ruský plynovod Severný prúd 2, ktorý stavia proti sebe USA a Nemecko, a dlhodobo rozdeľuje aj členské štáty EÚ.

Nový minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken sa na diplomata vyjadril neobvykle jasne a síce, že spraví všetko preto, aby dostavbu plynovodu zastavil. USA ešte posledný deň Donalda Trumpa v úrade navyše uvalili sankcie na ruskú loď dokončujúcu stavbu, ktoré sa tešia aj podpore demokratov. Angela Merkelová zas odsúdila americké sankcie a zopakovala, že plynovod považuje za obchodný, nie geopolitický projekt.

Poslanci Európskeho parlamentu aj v súvislosti s uväznením ruského opozičného politika Alexeja Navaľného žiadajú zastavenie projektu a ďalšie sankcie na Rusko. Toto robí z plynovodu minimálne v blízkej budúcnosti vážnu tému, ktorá sa tiahne po línii Washington – Brusel – Berlín – Moskva.

Hodné pozornosti bude aj nastavenie vzťahov medzi USA a Čínou. Obzvlášť v čase, keď sa Únia náhlivo chystá podpísať investičnú dohodu s Čínou. Francúzsky a nemecký tlak na rýchle uzavretie dohody kontrastuje so správami o prevýchovných táboroch a nútenej práci Ujgurov, ktoré majú rozmery novodobej genocídy. Rovnaký slovník používa aj čerstvý americký minister zahraničných vecí, z čoho je zrejmé, že politika voči Číne zostáva v podobnej línii ako doteraz.

Stredná Európa nemusí byť pre USA neviditeľná

Pre strednú a východnú je výhodou, že Joe Biden počas svojej dlhej politickej kariéry navštívil územie aj za čias železnej opony. Aspoň čiastočne videl na vlastné oči realitu východného bloku. V pozícii senátora viackrát rokoval o kontrole jadrových zbraní so sovietskymi politickými špičkami. Po vzniku Ruskej federácie sa opakovanie dostal do kontaktu s Vladimirom Putinom a podľa niektorých zdrojov to neboli milé rozhovory.

Pozastavme sa opäť pri šéfovi diplomacie Anthonym Blinkenovi. Vyrastal v Paríži a hovorí plynule po francúzsky, čo je pri komunikácii s európskymi štruktúrami devíza. Jeho otec bol rovnako diplomat a v 90. rokoch bol veľvyslancom USA v Budapešti. Spolu s druhou manželkou podporujú Archív otvorenej spoločnosti pri Stredoeurópskej univerzite, ktorý je po nich navyše pomenovaný. Túto univerzitu maďarská vláda vyštvala z Budapešti. Možný vývoj americko-maďarských vzťahov tiež ilustruje, že Maďarsko nedostalo pozvánku na inauguráciu Joea Bidena.

Minulosť Bidena a Blinkena v kombinácii s kontroverznými reformami a štýlom vládnutia v Maďarsku a Poľsku by mohli byť podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka príležitosťou pre Slovensko. Odhaduje, že problematika právneho štátu sa pre USA a Slovensko môže stať novou spoločnou agendou a zároveň leitmotívom najbližšej oficiálnej návštevy. Slovensko má za sebou tienistú minulosť v 90. rokoch a rovnako v súčasnosti pracuje na očiste spoločenského života od organizovaného zločinu siahajúceho do štruktúr štátu.

Korčok očakáva prehĺbenie kontaktov medzi EÚ a USA, ale zároveň novú kvalitu bilaterálnych vzťahov USA s jednotlivými európskymi štátmi. Jedným dychom však v Rádiu Expres dodal, že slovensko-americké vzťahy sa pozitívne vyvíjali aj za administratívy Donalda Trumpa, keď po 20 rokoch opäť na Slovensko zavítal americký minister zahraničných vecí. Viac už napovedia najbližšie kroky novej vlády vo Washingtone.

Článok pôvodne vyšiel na portáli zahranicnapolitika.sk.