Eduard Heger však v tejto súvislosti žiada záchrannú pomoc Bruselu v miliardách eur, takže nemožno vylúčiť, že svoje výroky nadsadzuje, aby zvýšil šance, že na európske peniaze dosiahne.
To však nič nemení na tom, že situácia na Slovensku je závažná. Navyše sa môže ďalej citeľne zhoršiť. Rusko totiž teraz hrozí prerušením dodávok plynu tranzitným plynovodom cez Ukrajinu, ktorým práve na Slovensko plyn stále tečie. A nielen na Slovensko. Zo Slovenska potom ďalej do Rakúska alebo Talianska.
Práve Taliansku ruský plynárenský gigant Gazprom cez víkend dodávky plynu nečakane pozastavil. Ďalej sa tak stupňuje energetická kríza EÚ. Je to varovné aj pre Slovensko.
Taliansky energetický podnik Eni cez víkend uviedol, že ho Gazprom informoval, že nie je schopný zabezpečiť dodávky cez Rakúsko. V Rakúsku od 1. októbra, tradičného „Nového roka“ v plynárenstve, platí nový model regulovania prepravy plynu, takže je možné, že sa Gazprom nestačil na túto zmenu pripraviť. Alebo sa nechcel pripraviť. Zámerne. O zmene totiž vedel dlho dopredu.
Politický či ekonomický motív?
Zároveň totiž môže byť motív Gazpromu, ktorý plne ovláda Kremeľ, politický. Rusko sa napríklad môže snažiť zatlačiť na novú taliansku vládu premiérky Giorgie Meloniovej, aby viac vychádzala v ústrety jeho záujmom.
Obmedzenie dodávok Taliansku by mohlo súvisieť aj so sporom ohľadom tranzitných poplatkov, ktorý s Gazpromom na švajčiarskom arbitrážnom súde momentálne vedie ukrajinský štátny energetický podnik Naftogaz.
Naftogaz žiada, aby Gazprom zvýšil svoje platby za prepravu plynu cez ukrajinské územie, a plnil tak svoje záväzky plynúce zo zmluvy medzi oboma stranami, uzavreté koncom roka 2019. Gazprom však minulý týždeň pohrozil, že považuje konanie Naftogazu za „nepriateľský“ akt, a že pokiaľ ukrajinský podnik arbitráž nestiahne, pozastaví dodávky spomínaným ukrajinským tranzitom.
Týmto plynovodom pritom tečie plyn nielen do Talianska a Rakúska, ale práve aj na Slovensko. Z doterajších údajov k objemu prepravy tranzitným plynovodom na ukrajinskom území však neplynie čokoľvek nepredpokladané. To by mohlo signalizovať, že problém s prerušením dodávok do Talianska vskutku plynie až z uvedenej zmeny v rakúskej plynovodnej sieti.
Pokiaľ by Gazprom uspokojivo neozrejmil dôvod pozastavenia dodávok Taliansku, pôjde o prvý prípad, keď svojvoľne neplní dlhodobý kontrakt. A pritom sa to už ani neobťažuje zvádzať na západné sankcie či chybnú turbínu, ako pri dodávkach cez Nord Stream 1, alebo na neochotu protistrany platiť za plyn, ako keď v apríli vypínal plyn Poľsku či Bulharsku a neskôr aj niektorým ďalším krajinám EÚ.
Okruh krajín EÚ, ktoré dostávajú ruský potrubný plyn, sa tak po tomto víkende v každom prípade ďalej zužuje – ide už prakticky len o Rakúsko, Slovensko a Maďarsko. Dodávky Rakúsku a Slovensku sú však ohrozené spomínaným sporom Ruska a Ukrajiny ohľadom tranzitných poplatkov.
Maďarsko má dodávky zaistené plynovodom Turk Stream, ktorý plyn prepravuje po dne Čierneho mora do Turecka a potom ďalej na Balkán, do Srbska až do Maďarska.
Európa tak ďalej znižuje svoju závislosť od ruských energií. Nielen plynu. Podľa dát, ktoré v piatok uverejnila agentúra Bloomberg, klesol v septembri dovoz ruskej námorne prepravovanej ropy Ural do Európy, realizovaný z troch kľúčových prístavov v západnom Rusku, na minimum za obdobie od začatia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári.
Európa sa tak ako príjemca námorne prepravovanej ruskej ropy Ural podieľa na jej celkovom exporte už len z 28 percent, kým tento rok vo februári to bolo ešte okolo 85 percent.
Bude ruský plyn prúdiť na Slovensko?
Vráťme sa však k situácii na Slovensku. To reálne musí počítať s tým, že mu Rusko plyn vypne úplne. Gazprom tento rok už objem plynu prepravovaného pred Ukrajinu citeľne znížil, najmä v dôsledku májového vojenského zásahu na odovzdávacej plynovodnej stanici Sochranovka na hraniciach Ruska a Ukrajiny.
V máji ukrajinský prevádzkovateľ plynovodnej siete uviedol, že vinou bojov na územiach východnej Ukrajiny stratil kontrolu nad jej príslušným úsekom, čo si však Gazprom vysvetľuje ako neplnenie tranzitných záväzkov.
Ruská vláda tak môže Naftogaz v dôsledku súvisiacej spomínanej švajčiarskej arbitráže sankcionovať. Pokiaľ by k sankcionovaniu Naftogazu zo strany Ruska došlo, Gazprom nebude môcť hradiť vôbec žiadne poplatky ukrajinskej strane. Mal by totiž v dôsledku sankcie zakázané vykonávanie akýchkoľvek finančných transakcií s Naftogazom.
Naftogaz minulý týždeň uviedol, že v arbitráži bude pokračovať, čo nakoniec veľmi pravdepodobne povedie k zastaveniu dodávok ruského plynu cez Ukrajinu a ďalej zhorší energetickú, a teda aj ekonomickú situáciu nielen v Taliansku a Rakúsku – oba štáty majú viac náhradných alternatívnych dodávateľov – ale najmä na Slovensku.
Heger vlastne možno nakoniec ani veľmi neblufuje.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.