Myslím, že primárne musíme trochu počkať, je ťažké to odhadovať. Mobilizácia je niečo, čo je organizačne extrémne náročné. Štáty, ktoré majú mobilizačnú armádu, sa na ňu pripravujú, majú veľmi detailné plány. Rusko takú mobilizačnú armádu malo, po rusko-gruzínskej vojne tento koncept opustilo a v podstate sa pokúsilo prejsť k profesionálnej armáde západného strihu. Tá transformácia sa ešte ale nedokončila. Rusko má stále povinnú vojenskú službu, zhruba 250-tisíc mladých mužov do nej nastupuje každý rok.
Znamená to, že Rusko má k dispozícii nejaké množstvo ľudí s relatívne nedávnou vojenskou skúsenosťou. Podľa môjho názoru pravdepodobne mobilizácia nedopadne úplnou katastrofou, na druhej strane si nemyslím, že by to dopadlo ani nejako úplne skvele. Najskôr to bude taká mobilizácia, akú by sme čakali od krajiny typu Ruska, teda štátu, ktorý nie je najlepším stelesnením profesionálnej štátnej správy, ktorá však nejaké efektívne schopnosti má.
Vezmime to poporiadku, ako na tom je teraz ruská armáda a ako môže mobilizáciu využiť?
Na Ukrajine môžeme hovoriť o dvoch až troch bojiskách. Jedno je severné, kde sa ukrajinským silám podarila veľmi úspešná protiofenzíva, postúpili spôsobom, ktorý sme od začiatku vojny nevideli. Prenikli cez ruské obranné línie, ruským silám nezostalo nič iné, ako veľmi rýchlo ustupovať, často skôr utekať a nechať za sebou množstvo techniky. Treba povedať, že na charkovskom fronte nebola ruská armáda najsilnejšia, veľkú časť presunuli na južný front, kde sa dlho hovorilo o protiofenzíve na Cherson.
Tam máme trochu menej informácií, zdá sa, že je tam sústredená väčšina síl ruskej armády, tej pôvodnej profesionálnej. Ukrajincom sa podarilo dosiahnuť nejaké postupné úspechy, obe strany pravdepodobne naberajú straty, ale nemožno určite povedať, že by sa Ukrajine podarilo líniu preraziť.
Podľa určitých informácií žiadalo ruské velenie prezidenta, aby sa mohlo z Chersonu stiahnuť, čo možno vykladať dvoma spôsobmi: buď sú už veľmi opotrebovaní a hrozí, že sa im front zrúti, alebo potrebujú nutne dostať vojakov na front k Donbasu, kde sa už zrútil. Tušia však, že ak niekoho z juhu vezmú, mohlo by to tam dopadnúť nedobre, zatiaľ čo keby sa stiahli za Dneper, ich obranná pozícia bude jednoduchšia. Politicky by to ale nepochybne bol veľký neúspech.
Ukrajinská armáda zaznamenala niektoré ofenzívne úspechy, hovorí sa však opäť o vyčerpávaní zásob v západných krajinách. Ako je na tom Ukrajina?
To môžeme zo situácie na fronte iba odhadovať. Je veľmi pravdepodobné, že minimálne pri niektorých typoch vojenskej techniky, zásob a munície sú západné sklady už relatívne vyčerpané a je pravdepodobne potrebné obnoviť zbrojnú výrobu. Rusko to nepochybne urobilo. V prejave Putina o mobilizácii sa hovorilo aj o mobilizácii priemyslu. Máme informácie, že ruské zbrojné továrne prešli na 24-hodinovú prevádzku. Západ má stále veľkú ekonomickú výhodu, ale musí ju využiť, aby Ukrajine pomohol.
Čo sa týka situácie ukrajinských síl, vidíme, že ich v mnohých veciach vojna veľmi posunula, scelila. Sú schopní sa rýchlo adaptovať a preukázali veľmi pokročilé schopnosti z hľadiska stratégie, operačného umenia. Na charkovskom fronte jednotky postupovali veľmi agresívne, ale súčasne veľmi úspešne. Zároveň majú preukázateľné nedostatky prameniace práve napríklad z toho, že obrnenej techniky, najmä obrnených vozidiel pechoty a transportérov, sa na Ukrajinu zatiaľ nedodalo až tak veľa. Keby bol ich protivník kompetentnejší a bolo tam viac Rusov, mohli utrpieť väčšie straty.
Stojí obnovenie zbrojnej výroby len na politickom rozhodnutí, alebo existujú aj nejaké technické problémy?
Prvý krok je politické rozhodnutie. Zbrojné firmy na Západe nepochybne rady obnovia výrobu, ale musia mať istotu, že sa im otváranie nových liniek zaplatí. Nieže teraz príde jedna rýchla objednávka, ale že dopyt bude trvalý. Zároveň platí, že kapacitu západných zbrojných firiem vyčerpáva Západ sám. Veľká časť armád NATO šetrila, nepripravovala sa a začala to robiť až teraz. Nakupuje muníciu, ťažkú techniku. Je dosť možné, že pokiaľ sa takéto zákazky uzatvoria, bude dodávka zbraní chvíľu trvať. Linky sú plné, firmy zvažujú otvárať nové, ale potrebovali by mať istotu, že si tým nespôsobia veľký problém, že otvoria linku, ona rok pobeží, vojna sa skončí a už to nikto nebude chcieť.
Po mobilizačnom príhovore prišiel prejav Vladimira Putina k anexii dobytých území. Dá sa všeobecne povedať, či je anexia nejaký zásadný zlom pre vojnu, alebo ide skôr o nejakú stratégiu odrádzania, hru pre domáce publikum?
Myslím si, že je to kombinácia hry na domácu podporu, trošku tiež asi snaha za sebou spáliť mosty. Je to stratégia, ktorá znie nelogicky, ale keď ich za sebou spálite, protivníkovi hovoríte, že nemôžete ustúpiť. Nerozumiem tomu, prečo to Rusko robí, pretože v tejto vojne robí veľa vecí, za ktoré ho právom kritizovali, sú v rozpore s medzinárodným právom, vojnovým právom, sú zlé, ale nejakým spôsobom mu pomôžu.
Keď Rusi rozstrieľajú delami mesto, je to veľmi odsúdeniahodné, ale zároveň im to pomáha mesto dobyť. Pri anexii sa špekuluje, že cieľom je rozšíriť ruský jadrový dáždnik na ochranu tých území. Nemyslím si, že to bude fungovať, Ukrajinci tomu nebudú veriť. Možno je to otázka skôr na odborníka na Rusko a domácu politiku. Zo strategického hľadiska tam žiadny zásadný prínos nevidím, skôr si Rusko samo komplikuje situáciu na vyjednávanie.
Nemôže to byť zámienka pre nejaké ďalšie kroky, napríklad širšiu mobilizáciu?
Budem trochu špekulovať. Myslím si, že časť tej motivácie mieri na domáce publikum, nie aby prijalo použitie jadrových zbraní, skôr aby lepšie prijalo mobilizáciu a vnímalo to tak, že mobilizovaní idú bojovať za Rusko, a nie za nejaké cudzie územia. Je tu ešte jeden faktor, trošku krkolomný. Ruský autoritársky režim je zvláštne legalizačný, nerád porušuje zákony, minimálne tak, aby sa na to prišlo. Zatiaľ Rusko nemôže na bojisku využiť jednotky vojakov základnej služby. Tí, ktorých teraz mobilizuje, tou službou prešli, ale stále nepoužívajú tých, ktorí tam momentálne sú. Podľa ruských zákonov by ich mohli použiť vo chvíli, keď to bude územie Ruskej federácie. Môže to byť jedna z motivácií, ale ako hovorím, je to špekulácia a budeme si musieť počkať na viac informácií.
Ktorý variant vývoja rusko-ukrajinského konfliktu pokladáte za najpravdepodobnejší?
Myslím si, že to smeruje k dlhodobému konfliktu. Som trošku skeptický k predpokladom, že ekonomická situácia donúti Rusko, aby prestalo bojovať. Z hľadiska ekonomickej vyspelosti síce nie je Švajčiarsko, ale predsa len je to priemyselný štát a aj krajiny na výrazne nižšej úrovni vyspelosti historicky dokázali zotrvať vo vojne.
Ruská ekonomika nepochybne klesne, odrazí sa to na životnej situácii časti Rusov, nebudú z toho asi úplne šťastní. Je ale otázkou, či ich to povedie k tomu, aby sa postavili represívnemu aparátu ruského režimu. A nejakým spôsobom bude asi ovplyvnená aj schopnosť Ruska vyrábať zbrane, ale tam má byť ešte stále veľký potenciál mobilizovať a vyrábať viac mečov a menej pluhov. Hoci tie meče nebudú také ostré, ako tie, ktoré bolo Rusko schopné vyrábať pred sankciami.
Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.
