Jaroslav Daniška

Európania aj obyvatelia iných kontinentov sa dnes vážne obávajú jadrového konfliktu. Najotvorenejšie a s neskrývanými obavami o tom hovorí pápež František. Nič podobné ľudstvo nezažilo 60 rokov, po takzvanej Karibskej kríze v októbri roku 1962. Otázka, na ktorú chce tento text ponúknuť úvahu a azda aj náčrt odpovede, znie: je taký vývoj udalostí naozaj pravdepodobný?

Osudový výber

V celej svojej histórii videl svet jediný prípad vojenskej aplikácie jadrových zbraní – bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki americkou armádou v roku 1945. Hrozná udalosť zanechala hlboký dojem na súčasníkov aj na ďalšie generácie.

Japonsko po týchto úderoch takmer okamžite kapitulovalo. Bez nich mohla vojna pokračovať ešte dlho, dodnes sa o tom diskutuje. Pokračovanie vojny by preto tiež viedlo k početným obetiam vrátane civilistov aj k rozsiahlym deštrukciám. Vtedajšie vedenie USA zvážilo tieto alternatívy a vybralo kratší smer k víťazstvu, čo výrazne zmenilo svet. Za tento osudový výber mierumilovná verejnosť neskôr neúnavne Američanov obviňovala. Pod čiaru by sme mohli pridať poznámku, že časť americkej armády bola pripravená použiť až niekoľko desiatok jadrových bômb, ničivosť však zapôsobila aj na nich a – chvalabohu – nestalo sa to.

Reakcia bola pozoruhodná. Svetoví vedci, politickí lídri, zástupcovia rôznych štátov okamžite atómovej vojenskej výbave uštedrili kritiku a odsudzujúce poznámky. Iné veľmoci si zároveň uvedomili, že okamžite musia vybudovať vlastný jadrový potenciál a pripraviť dostatočné zásoby takýchto zbraní. Všetci sa odvtedy snažili jadrové bomby zdokonaľovať. V rozmedzí rokov 1945 až 1998 sa vo svete uskutočnilo asi 2 000 testovacích jadrových výbuchov. No obavy zo sily týchto zbraní boli také závažné, že zabránili ich ďalšiemu vojenskému použitiu.