Z ako zrútenie

Ani samotné Rusko, so všetkými svojimi Roskomnadzormi a ďalšími opatreniami proti „dezinformáciám“, nedokáže zabrániť rozšíreniu informácie o tom, že práve utrpelo svoj malý moderný Stalingrad. Scény z masakrov, ktoré sa odohrali pri panickom ústupe pozdĺž ostreľovaných ciest, prenikli rôznymi kanálmi k ruskej populácii a neúspech sa nedá poprieť. V štátnej televízii vládne pochmúrna nálada.

Ruská obrana sa dostala do problémov aj na iných úsekoch, v severnej časti Luhanskej oblasti východne od Kupianska a na pravom brehu Dnepra, čo je Chersonská oblasť. Dva regióny, ktoré Moskva práve oficiálne privítala ako nových členov Ruskej federácie, menia faktického držiteľa. Zrejme to nie je koniec vojny ako takej, po počiatočných prehrách sa Rusi preorganizujú niekde inde a vytvoria nové obranné línie. Ale kolaps oboch frontov ukazuje na to, ako veľmi už je ruská vojenská mašinéria po siedmich mesiacoch bojov vyčerpaná. Jej ofenzívna kapacita je preč už dávno. Posledné víťazstvo, ktoré si Rusi mohli pripísať, bolo dobytie Lysyčansku 2. júla 2022, na začiatku prázdnin. Teraz im už sily nestačia ani na obranu získaných území.

Dokáže s tým niečo urobiť súčasná mobilizácia, ktorú radoví Rusi sarkasticky nazývajú „mohylizácia“? Áno, dokáže vniesť na bojisko ešte väčší chaos, než aký tam panuje teraz. Vojna, akokoľvek to môže znieť cynicky, je dnes odborná práca, podobne ako programovanie alebo varenie. A rovnako ako nemožno vziať hŕstku amatérov zvyknutých maximálne na posielanie e-mailov a povedať im, či naprogramujú novú aplikáciu, alebo iným amatérom prikázať prípravu svadobnej hostiny, nemožno ani mužov s dávno zabudnutým základným výcvikom (pri ktorom toho beztak veľmi nenastrieľajú) poslať na front a čakať, že sa z nich stanú kompetentní bojovníci.

Príliš veľa ľudí má z vojnových filmov zafixovanú stereotypnú predstavu, pri ktorej sa husté masy vojakov valia cez územie nepriateľa a porážajú ho svojimi jednoduchými počtami. Tak to dávno nefunguje, moderná vojna sa vedie prevažne na diaľku, často mnohých desiatok kilometrov, a väčšina padlých ani pred smrťou nestihne uvidieť svojich protivníkov. Bez odborných znalostí ste na fronte na nič a prekážate tým pár jedincom, ktorí ešte vedia, čo majú robiť.

Mobilizované masy so zhrdzavenými a zastaranými zbraňami môžu urobiť v podstate len dve veci. Nechať sa odovzdane poslať na istú smrť alebo sa vzbúriť. Ruské národné dejiny ukazujú, že nejaký čas sa deje to prvé, ale že to druhé sa pri mimoriadne zlom vývoji na frontoch časom stane tiež. A čo sa potom stane s krajinou, v ktorej sa hovorí stovkou jazykov a už dávno niektoré moslimské menšiny – zatiaľ lokálne a regionálne – početne prerastajú pôvodne dominantné veľkoruské obyvateľstvo?

Ono to Z môže znamenať aj „zrútenie“.