Prezident Biden

Amerike bude vládnuť Joe Biden, politik s kariérou a úsmevom, čo pripomína skôr talianskych politikov.

V politike je takmer polstoročie a je aj rímsky katolík, len druhý v úrade amerického prezidenta po Kennedym. Ale tak ako v prípade JFK ani teraz ani náhodou nemožno očakávať, že sa podľa svojej viery bude správať. Vieme to s istotou, keďže už bol viceprezidentom a od roku 1972 senátorom. Nový prezident síce občas hovorí o svojej viere, nechá sa odfotiť s ružencom, ale to je tak všetko. Prezident Obama, ktorému robil Biden dvojku, ako prvý krok v úrade hneď po prísahe zaútočil na náboženskú slobodu. Od Bidena jeho straníci a sponzori nečakajú nič iné.

Aký bude Biden prezident?

Bude stáť na opačnej strane ako odchádzajúci Trump. Už vieme, že medzi svoje priority ráta boj s klimatickou zmenou a takzvaným systematickým rasizmom.

Za týmito sloganmi sa skrývajú dve koncepcie. Po prvé, dôvera v nadnárodné inštitúcie, cez ktoré si v posledných dekádach politici západných krajín zvykli presadzovať agendu, na ktorú neboli schopní získať podporu doma v svojich štátoch. Tento koncept však už nefunguje tak hladko, a najmä neplní záujmy Ameriky ako počas studenej vojny. Vyvoláva totiž protesty obetí globalizácie, vzbúrili sa proti nemu žlté vesty vo Francúzsku, tesná väčšina Britov v referende, aj Taliani a v menšej miere Nemci, ktorí necítia zastúpenie v svojich vládach. Svetový poriadok si hľadá novú rovnováhu, to sa s odchodom Trumpa nezmení.

Takzvaný systematický rasizmus je iná kategória. Ide o ideologické presvedčenie, ktoré ignoruje kauzalitu a ideologizuje poňatie ľudských práv. Táto koncepcia totiž nevidí skutočné problémy čiernych Američanov, prinajmenšom o nich nehovorí, ako to robili aj mnohí demokrati v minulosti. Chytá problém za chvost, tým je vyššia štatistika tvrdých postihov voči čiernym pri policajných zákrokoch.

Ale už nechce hovoriť o tom, že ide o dôsledok  neprimerane vysokej kriminality čiernej populácie v Amerike, hrozivo vysokej násilnosti medzi čiernymi, vysokého počtu vrážd, vysokej spotreby drog a opiátov, a to všetko je dôsledkom nefunkčnosti komunít a rodín, vysokej rozvodovosti, potratovosti a s tým spojenej chudoby a závislosti na štátnej podpore a dávkach. Príčina leží tam, vnútri čiernej komunity. V nízkej morálke, v nezamestnanosti, a áno aj v rasizme. Silnejší je však rasizmus naruby. Pokiaľ ide o stav rodiny a asociálnych javov, ešte v 60. rokoch to liberáli a demokratickí politici ako senátor Daniel Patrick Moynihan videli a písali o tom. Dnes je to tabu.

Ako však chcete riešiť dôsledky, ak nepomenujete príčiny?

Stačí sa pozrieť na viaceré americké mestá s vyšším počtom čiernych obyvateľov, ktoré majú v čele demokratických starostov, a budete vidieť, že sa to nepodarí. Spomeňme si, ako hnutie Black Lives Matter a zradikazovaný dav vybučal progresívneho starostu mesta Minneapolis za to, že nechcel zrušiť políciu.

Podarí sa ale niečo iné: programy a verejné investície, agentúry a lobistické organizácie, ktoré budú problém chytať za chvost a žiť z neho. Zdeformuje sa právo, zdeformujú sa vzťahy. Polarizáciu to nezmenší, práve naopak. Nedávno o tom napísal strhujúcu knihu Christopher Caldwell.

Biden bude politikom, ktorý bude mať jazyk západoeurópskej liberálnej elity. V Bruseli, Berlíne a Paríži bude Biden privítaný s potleskom. Lenže bude to privítanie doma nepopulárneho Macrona, odchádzajúcej Merkelovej a EÚ, ktorá si kupuje čas historickým zadĺžením.

Biden posilní ideologické väzby, ale v témach bezpečnosti pôjde zrejme cestou Obamu, pre ktorého Európa (zvlášť východná Európa) nehrala význam.

Biden bude slabý prezident

Faktorov je niekoľko. Biden nemá entuziazmus a energiu Trumpa, Obamu, dokonca ani Busha mladšieho či Clintona. Biden sa v politike vyskytuje, on ju neformuje, neriadi. To pravda neznamená, že nebude robiť zlé rozhodnutia.

Je to ten typ, ktorý z politiky žije. Celoživotne je to pasívny politik, svoje zrejme zohrá aj vek, a ešte viac to, že republikáni si pravdepodobne udržia kontrolu nad Senátom.

Ak zostane Senát väčšinovo červený, tak sa postaví proti navoleniu vyššieho počtu sudcov do Najvyššieho súdu, Portoriko ani oblasť Washington DC sa nestanú ďalším štátom USA, globalizmus bude čeliť tvrdej oponentúre a radikálny Green New Deal neprejde.  A voči Bidenovej politike bude stáť aj konzervatívna väčšina Najvyššieho súdu.

Biden má ešte jeden problém. Nebude čeliť starej republikánskej strane, republikáni budú podstatne viac trumpovskí, pozrite sa, ako sa zlepšil senátor Ted Cruz, Trumpov niekdajší oponent. Neokonzervativizmus a jeho ideologické vojny sú mŕtve, aj hispánskych voličov v Amerike láka niečo iné ako politika otvorených hraníc, napokon Trumpa volilo najviac hispáncov spomedzi všetkých republikánskych prezidentov.  

Aká bude Bidenova politika voči svetu?

Vieme, čo asi bude hovoriť na adresu Rusov, otázkou je trochu Irán, ale rozhodujúca bude Čína, nová globálna veľmoc číslo jeden. Kauza s Bidenovým synom Hunterom naznačuje, že Číňania sa pokúsia Bidena korumpovať.

Voči Trumpovi to skúšali Saudi, a zdá sa, že celkom úspešne, ale Trump súčasne s tým urobil Ameriku nezávislou na rope a plyne z Blízkeho východu. S Čínou niečo podobné nie je možné.

Amerika je s Čínou v obchodnej vojne, ešte dôležitejšie je, že rastie napätie v bezpečnostných otázkach, Amerika pravdepodobne nebude schopná v prípade konfliktu garantovať svoje spojenecké záväzky voči štátom v Ázii. Čína formuluje vlastnú Monroevu doktrínu, Ameriku chce z Ázie vytlačiť. Má väčší trh, väčšiu populáciu, väčšie odhodlanie, rýchlejší ekonomický rast. A vyše milióna politických väzňov. Ak by sa obnovil bipolárny svet, Čína bude tá bohatšia a silnejšia v ňom. Trump sa na to aspoň začal pripravovať. Čo urobí Biden? Tu nerozhoduj slová, ale moc.

To rozhodujúce v zahraničnej politike sa nedá naplánovať, ani napísať do programu. Vyplynie to z toho, ako nový prezident zareaguje na budúce problémy vo svete. Úsmev stačiť nebude.