Skutočný cieľ jadrového úderu? Verejná mienka

Ukrajina bola na jar „current thing“, ale potom bola vytlačená inými témami. A to oveľa viac ako v Európe, kde sa pozornosť až tak nekmitala. Logicky, pretože Ukrajina je geograficky bližšie a pretože vplyvy na energetickú situáciu sú oveľa markantnejšie. Lenže to, čo sa deje v Amerike, je dôležité, pretože USA dodávajú Ukrajine násobne viac zbraní ako všetky európske krajiny dohromady. A bez nich ukrajinské odhodlanie a schopnosti nič neznamenajú.

Musk nie je jediný

Preto je dôležité, že po Putinovom mobilizačnom prejave sa z Ukrajiny znovu stala „current thing“. Presnejšie povedané z hrozby jadrovej vojny. Tweet Elona Muska to ilustruje najvýraznejšie. Pre človeka, ktorý bol jednoznačne a aktívne na ukrajinskej strane, jadrová hrozba okamžite zmenila kalkuláciu. A prišiel s plánom, ktorý fakticky znamená, že Ukrajina sa musí zastaviť a ponechať Rusku vojenské zisky.

Ale Musk úplne nie je jediný. Ako referoval minulú nedeľu z Washingtonu britský novinár Ben Judah: „Nie som si istý, či si ľudia vo svete rusko-ukrajinskej zahraničnej politiky uvedomujú, do akej miery posledných pár dní všetkým konverzáciám dominuje možnosť (niektorí si myslia, že pravdepodobnosť), že Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane.“

V médiách a na špecializovaných weboch sa objavujú analýzy, akú podobu by ruský úder mohol mať. Je to príležitosť pre nukleárnych expertov, ktorí v posledných dekádach svojho života príliš šancí byť na výslní pozornosti nemali. Znovu sa oprašujú znalosti o rozdiele medzi taktickými a strategickými jadrovými zbraňami, zaznievajú odporúčania, aká je najlepšia štúdia kubánskej jadrovej krízy z roku 1962 a podobne.

Špekuluje sa o tom, ako presne by ruské použitie jadrovej zbrane vyzeralo. Demonštračné odpálenie v Čiernom mori? Údery na ukrajinské bojové jednotky? Takto sovietska doktrína v čase studenej vojny počítala s taktickými jadrovými náložami ako s frontovou zbraňou. Lenže koncentrácie ukrajinských jednotiek nie sú nikde príliš veľké a nie sú dosť ďaleko od Ruska a ním ovládaného územia. Takže úder niekde na ukrajinskom území na odstrašenie? Rovno na Kyjev? Alebo stupňujúca sa séria úderov na menšie mestá, teda nástroj čistého teroru? To sa javí ako najpravdepodobnejšie. Ale ako je to pravdepodobné? A bola by z toho termonukleárna svetová vojna?

Ako si Putin získava pozornosť
Začnime od toho, že Putin si iste všimol, že začať hovoriť o jadrových zbraniach je pre neho najspoľahlivejší, jediný spoľahlivý spôsob, ako si získať pozornosť. Bolo to tak na začiatku vojny, keď oznámil, že nariadil zvýšený stupeň pohotovosti jadrových jednotiek. Iste si bol vedomý, že väčšina ľudí netuší, že to znamenalo menej, než sa zdá. Podobne mu teraz iste neprekážalo, keď sa objavili správy, ktoré mohli znamenať, ale zrejme neznamenali, že v Rusku sa dali do pohybu jadrové jednotky.

Putin nechával príležitostne vyhrážať sa jadrovými zbraňami svojich propagandistov alebo aj oficiálne, ale v skutočnosti bezvýznamné zdroje, ako sú sociálne médiá ruských ambasád alebo Ramzan Kadyrov či bývalý prezident Medvedev. To je bezvýznamné. Jeho prejav významný je. Nielenže jadrové zbrane znovu pripomenul, ale posunul aj svoju oficiálnu jadrovú doktrínu – od použitia v prípade, že je ohrozená samotná existencia ruského štátu, k ohrozeniu územnej integrity. A tá po formálnej anexii východoukrajinských provincií ohrozená je. To treba zaznamenať.

Na druhej strane je rovnako potrebné zaznamenať, že keď sa v pondelok hovorcu Kremľa Dimitrija Peskova opýtali, čo si myslí o výzve čečenského vodcu Kadyrova na použitie taktických jadrových zbraní, odpovedal, že „toto je veľmi emocionálny okamih“, ale „aj v ťažkých chvíľach by emócie nemali mať vplyv“ na vyhodnotenie situácie, a odkázal na oficiálnu ruskú jadrovú doktrínu. A to ohrozenie územnej celistvosti? Peskov povedal, že presné hranice anektovaných území budú ešte predmetom „konzultácií“.

Aká by bola reakcia americkej vlády?

Tým základným východiskovým parametrom je, že sa jasne deklarovalo, že USA ani NATO nepôjdu do priameho vojenského stretu s Ruskom. Komunikácia k jadrovej hrozbe vyzerá tak, že Biden aj iní činitelia Putina varovali opakovane – ale nešpecificky, a to úplne zámerne. „Nesmierne vážne následky“, „katastrofické následky“ (tie použil najnovšie národnobezpečnostný poradca Jake Sullivan).

A k tomu agresívnejšia hrozba, s akou prišiel penzionovaný generál David Petraeus, že by USA s NATO zlikvidovali všetky ruské sily na Ukrajine, na Kryme a v Čiernom mori. Petraeus nemá žiadnu oficiálnu úlohu. Do akej miery je v kontakte so súčasnou administratívou? Aký má vhľad do jej uvažovania? Akú tam má dnes jeho slovo váhu? To je nejasné a povedal by som, že úplne zámerne.

Skutočná reakcia Bidenovho Bieleho domu je pritom ťažko odhadnuteľná. Je známe, že v čase Obamovej administratívy pri jednej „vojnovej hre“, na úrovni námestníkov bezpečnostných rezortov, dospeli účastníci k tomu, že by USA na ruský taktický jadrový útok nemali reagovať recipročným útokom. Mali by vyvinúť diplomatickú iniciatívu a Rusko izolovať. Jeden z účastníkov tohto cvičenia, Colin Kahl, je dnes opäť námestníkom ministra zahraničných vecí v Bidenovej administratíve.

Ako by taká diplomatická iniciatíva vyzerala? Bolo by určite nasadených veľa hashtagov na Twitteri. Ale v kategórii pre dospelých by sa hlavne dalo Putinovi na vedomie, že okrem totálnych hospodárskych sankcií môže počítať s umiestnením jadrových zbraní na svojich hraniciach – v Poľsku, v Pobaltí, vo Fínsku. A Číne by sa komunikovalo, že ak nechce jadrové Japonsko, Južnú Kóreu a Taiwan, mala by pôsobiť na svojho ruského partnera. Zabralo by to? Kto vie.

Všetky kalkulácie expertov sú však problematické v tom, že veľká väčšina uvažovania o jadrovej vojne sa vždy zaoberala sovietsko- či rusko-americkým konfliktom. Pre situáciu jadrového úderu na amerického viacmenej spojenca nemáme precedens. Najbližšou analógiou pre súčasnú situáciu je epizóda z vojny v Kórei, avšak na americkej strane. Veliteľ amerických jednotiek generál MacArthur vtedy chcel použiť na bojisku jadrovú zbraň. Prezident Truman mu to nedovolil. Lenže dnes tým, kto sa vyhráža, nie je generál, ale priamo prezident.

V celej debate však prevažne chýba jedna vec. Bez ohľadu na to, kam konkrétne by taktická jadrová zbraň dopadla, cieľ je politický. Nie Ukrajinci. Tí koniec koncov prežili Černobyľ a ukazujú, že sú ochotní obetovať veľa. Malá jadrová zbraň by zabila stovky či tisíce ľudí naraz, ale to dnes už v tejto hroznej vojne nie je toľko. Isteže by zasiahnuté územie bolo dlhodobo neobývateľné, ale to je až dlhodobý efekt.

Tým skutočným cieľom je západná verejná mienka. Na Muskovom príklade vidíme, aké je to účinné. A viete si predstaviť reakciu Nemecka? Je to štát, ktorý si zmyslom ukrajinskej vojny nie je istý. Krajina, ktorá sa v roku 2011 rozhodla zavrieť svoje jadrové elektrárne bez toho, aby sa v nich čokoľvek stalo. Krajina, v ktorej v 80. rokoch pôsobilo masové mierové hnutie, aktivizované rozhodnutím NATO rozmiestniť rakety stredného doletu. Pokiaľ by niekto neprežil ruský jadrový útok na Ukrajinu, tak Nemecko.

V tej chvíli by značne stúpla pravdepodobnosť, že by Západ opustil Ukrajinu. Buď s transatlantickou roztržkou, alebo bez nej. Pokiaľ Putin na niečo pomýšľa, tak na toto. Nevieme, aký šialený je a ako ďaleko je ochotný ísť. Ale v zásade by mohol vyhrať len jadrovým vyhrážaním.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.