Príčinou poklesov sú väčšinou špekulácie na vývoj úrokových sadzieb hlavne v Spojených štátoch. Príčinou rastu búrz je to isté – opäť špekulácie na budúci vývoj úrokových sadzieb, len sa vždy v daný deň špekuluje na druhú stranu. Napríklad sa špekuluje o tom, že by americký Fed nemusel byť taký prísny pri zvyšovaní úrokových sadzieb a nemusel by tak „zdražovať peniaze“, teda nemuselo by byť „také drahé“ investovať do akcií.
V zásade ide len o nepodložené výkyvy nálad sem a tam. Na akciovom trhu vládne niečo, čomu sa hovorí „medvedia nálada“, keď prevláda pesimizmus zrážajúci akciové trhy v priemere čoraz nižšie, ale pokles nikdy netrvá bez prerušenia. Takéto drobné záchvevy optimizmu je dobré využiť na zmenšenie akciového portfólia, pretože nemám pochybností o tom, že akciové aj dlhopisové trhy budú v nasledujúcich týždňoch ďalej upúšťať paru. A s tým, ako bude pokračovať ústup od rizikových aktív, bude kapitál ďalej prúdiť smerom za bezpečným dolárom a ten bude ďalej voči euru aj korune silnieť.
Stúpa dopyt po zlate
Avšak s tým, ako sa šíri odpor voči riziku, stúpa v posledných dňoch aj dopyt po zlate. Skôr než vo vyjadrení v eurách, ktoré je vychýlené ešte pohybom tej-ktorej meny, vynikne pohyb zlata vyjadrený v dolároch. Mnoho ľudí hľadá koreláciu medzi pohybom ceny zlata a fázou hospodárskeho cyklu. mnohí zasa intuitívne prisahajú na to, že cena zlata bude závisieť od toho, ako sú alternatívne investície úročené, takže obdobie zvyšovania úrokových sadzieb bude pre zlato negatívne.
Realita je ale taká, že cena zlata je najcitlivejšia na strach. Keby sme spočítali vzájomnú koreláciu ceny zlata a indexu VIX, ktorý sa prezýva index strachu, vyšla by nám v jednotlivých obdobiach veľmi silná korelácia.
A práve k tomu teraz dochádza. Cena zlata rastie – rovnako aj index VIX sa už dlhší čas udržuje v pásme 20 až 30 bodov. Akonáhle index strachu VIX vyletí nad tridsať bodov, je to už naozaj veľa a ukazuje to, že sa na trhu „niečo“ deje. Ale jednodňové ustrelenie indexu neznamená nič, „niečo“ môže byť dané napríklad aj obyčajným časovým nesúladom dopytu a ponuky dlhopisov v tom-ktorom dni. Akonáhle sa ale hodnoty indexu strachu VIX držia v pásme medzi 20 a 30 bodmi chronicky, už to znamená veľa. Značí to dlhodobo chronicky zistenú náladu na trhu. Takto dlhodobo sa index VIX držal na zvýšených hodnotách počas roku 2008 pred pádom Merrill Lynch.
Kryptomeny sú už blízko dna
V spoločnosti teda môžeme rôznymi spôsobmi objektívne merať rastúce napätie – cez ceny zlata, cez index VIX alebo prostredníctvom rôznych indikátorov dôvery v ekonomiku. Podniky by preto mali byť pripravené na zvýšenie úrokových mier napríklad korporátnych dlhopisov, na ešte väčšie priškrtenie ochoty bánk poskytovať úvery, na pokles ceny priemyselných komodít typu meď, ropa, zato cena zlata je už asi blízko dna a počas roku 2023 by zlato mohlo zase rásť.
Podobne blízko dna, aj keď nie úplne na ňom, sú už zrejme kryptomeny. Nech to vezmeme z ktorejkoľvek strany, nikto nepochybuje, že situácia na finančných trhoch je veľmi rozbúrená. Kurzy jednotlivých mien sú vrtkavé, to isté platí pre vývoj na akciových alebo dlhopisových trhoch.
Na jednotlivých lokálnych trhoch budú vznikať jednotlivé lokálne požiare. Horšie bude, až jeden z týchto požiarov prerastie do jedného veľkého požiaru, ktorý vzplanie naprieč globálnymi trhmi. Do úlohy hasičov sa doteraz pasovali centrálne banky. Tie na jednej strane hasia inflačný požiar zvyšovaním úrokových sadzieb, na druhej sa ale snažia vyhladzovať s tým súvisiace výkyvy na trhoch.
Nedávno musela Európska centrálna banka hasiť tlejúci požiar na talianskych štátnych dlhopisoch. Rast ich výnosov musela v čase zvyšovania úrokových sadzieb zabrzdiť novým programom TPI proti fragmentácii dlhopisového trhu. Tým sa to neskončí.
Nasledujúce mesiace budú obdobím ďalších intervencií centrálnych bánk. Nemusí pritom ísť len o intervencie na devízovom trhu, ako napríklad predvádza Česká národná banka. Intervencie sa budú čoraz viac dotýkať aj dlhopisového trhu. Ak totiž dlhovú krízu definujeme tak, že počas nej nie je dlžník schopný splácať svoje záväzky bez pomoci zvonku, potom juh Európy sa už v tejto dlhovej kríze nachádza.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.