Dědeček v mediálnej spovedi: Za svoj hriech budem pykať. Nedá sa napraviť, čo som spravil

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý v opitosti nabúral do zastávky v centre Bratislavy a zabil piatich mladých ľudí, prvýkrát prehovoril pre médiá. V rozhovore pre televízie Markíza a JOJ skonštatoval, že po štvrtkovom rozhodnutí súdu, že bude stíhaný na slobode, vedel, že ho vonku čakajú novinári. Nezastavil sa však pri nich.

„Chcem sa ospravedlniť za ten včerajšok. Vedel som, že tam budete, ale viete. Nie je to ani pre mňa vôbec jednoduché, čo sme všetci zažili, čo som zažil ja. Žiaľbohu, stále je to pre mňa sen, ktorý sa nedá vrátiť späť, ktorý sa nedá vypnúť. Ten mi ide neustále hlavou a mňa to strašne mrzí, čo som urobil. Mrzia ma tie zmarené životy. Neviem, ako by som vyjadril ľútosť nad tým všetkým a aj keď to rodičia zrejme neprijmú, chcem ich poprosiť o zmierenie a o ľútosť a o ospravedlnenie,“ hovorí chvejúcim sa hlasom niekdajší generálny sekretár Deaflympijského výboru Slovenska.

„Nikdy som nechcel, aby sa niečo takéto stalo. Nikomu,“ dodáva krútiac záporne hlavou.

Vypil som asi dva poháriky

Dědeček vraj nevie vo svojom stave logicky zdôvodniť, prečo si sadol za volant pod vplyvom alkoholu. V minulosti sa mu to ešte nikdy nestalo.

Piť vraj začal v osudnú nedeľu na rodinnom stretnutí. Po alkohole podľa vlastných slov nesiaha bežne. Bola to len príležitostná situácia. „Prišla vnučka so synom, príjemne sa nám sedelo. Okoštoval som rum, ale tomu neholdujem, tak som to veľmi neopakoval,“ povedal Dědeček s tým, že dokopy vypil možno dva poháriky, lebo mu rum nechutí.

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I. však vo štvrtok skonštatoval, že obvinený viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť. Podľa predbežného vyjadrenia mu bola stanovená v krvi priemerná koncentrácia etanolu na úrovni 2,07 promile. Z dokazovania vyplynulo, že v krvi mal aj stopové množstvo iných látok. Akých presne, to nechcel obvinený komentovať.

Navyše, Dědeček jazdil pod vplyvom alkoholu v inkriminovaný deň dvakrát. Ešte pred udalosťou na Zochovej sa dopravil z miesta bydliska do miesta svojej práce. Už vtedy ohrozoval iných účastníkov cestnej premávky.

„Prišiel som len otvoriť kanceláriu, v ktorej som pôvodne neplánoval byť. Bolo to preto, lebo moje dve kolegyne nemohli. Neviem, ako som tú situáciu zle vyhodnotil,“ vysvetľuje s tým, že si nepamätá, že by mu syn, ktorému tiež namerali v krvi alkohol, bránil sadnúť si za volant v takom stave.

Nebol som agresívny, boli tam ľudia, ktorí ma priamo napadli

Obvinený konštatuje, že smrteľné dôsledky svojej jazdy si uvedomoval už v aute.

„Taký zlomok sekundy som nikdy nezažil a taký tragický.“ Poprel tvrdenia policajného prezidenta Štefana Hamrana, že sa po skutku správal k mužom zákona útočne. „Agresívny som nebol, boli tam ľudia, ktorí ma priamo napadli, ale nepamätám si, že by som na niekoho kričal alebo bol agresívny. Vedel som, čo som spravil a som pripravený niesť vinu. Zmazal som šmahom ruky všetko dobré, čo som urobil a stratil som to. Už asi nikdy nebudem ten, čo som bol,“ konštatuje Dědeček.

S právnym zástupcom sa vraj radil o tom, že neskôr napíše aj rodinám obetí. „Čo napíšete v cele predbežného zadržania v stave, v akom som bol? Ťažko. Ťažko. Ja viem, že sa to nedá vysloviť. Nedá sa to vysloviť. Aké slová nájdete? Hlavne som chcel, aby táto organizácia ďalej pokračovala,“ dodáva Dědeček, ktorý už v stredu večer odstúpil z postu vo vedení Deaflympijského výboru Slovenska.

Sudcu vraj požiadal, aby bol stíhaný na slobode, lebo tu „má veľa vecí, ktoré potrebuje dotiahnuť“. Konkrétne sa to týka jeho činnosti vo výbore pre športovcov so sluchovým postihnutím.

Nepoprel fámy o tom, že si chcel ublížiť. „V takej situácii človek zvažuje všetko. Všetky hodnoty. Mám určité ciele. Nechám si ich zatiaľ pre seba,“ dodáva. Na súde dňa 14. októbra sa však zúčastní. „Povedal som, že budem za svoj hriech pykať. Aj tak sa nedá nijako napraviť, čo som spravil,“ hovorí. Do zahraničia vraj utiecť neplánuje. „Mám šesťdesiat rokov, nemám zdravie. Takéto momenty som vždy odsudzoval a keď sa to stalo mne, ja to určite nebudem robiť. Odnesiem to, čo mám,“ konštatuje vodič presvedčivo.