Krajniak: S odstraňovaním diskriminácie matiek budeme pokračovať. Otvorím aj debatu o druhom pilieri, stovky tisíc ľudí na ňom prerobia

Gratulujeme k schválenému rodičovskému bonusu, ide o jeden z najväčších úspechov konzervatívnej agendy od volieb. Máte nejaké signály, či to pani prezidentka bude vetovať?

Ďakujem za gratuláciu, ale práveže ešte bude mať slovo pani prezidentka. Neviem vôbec, ako sa rozhodne. Predpokladám, že na ňu budú veľké tlaky z liberálno-progresívneho prostredia, aby uplatnila právo veta, ale neviem, ako sa rozhodne.

Ak by to vetovala, trúfate si získať 76 hlasov v parlamente? [Pri schválení mal zákon 73 hlasov, pozn. red.]

Žijeme v takej politickej dobe, kde problémy riešim krok za krokom, keď nastanú. To znamená, že v prípade, ak prezidentka uplatní právo veta, potom budeme riešiť, ako to prelomiť. Vláda nemá väčšinu v parlamente, čo je známy fakt. Napriek tomu sa mi podarilo na septembrovej schôdzi presadiť do druhého čítania reformu druhého piliera, podarilo sa mi presadiť v druhom a treťom čítaní rodičovský bonus, 14-dňovú platenú otcovskú dovolenku, inšpekciu v sociálnych službách, dohľad nad tovarmi a službami pre osoby s ŤZP. Podarilo sa mi presadiť zákon o profesionálnych rodičoch a za každým z týchto presadených zákonov je neustála debata so všetkými poslancami v parlamente, takže budem pokračovať v tom, čo robím už doteraz.

Zdá sa, že v koalícii vzniká nová strana, teraz sa volá Občianska demokratická platforma, má dvoch ministrov Naďa a Budaja, plus 9 poslancov, ktorí sa začínajú čoraz viac vymedzovať, najmä vnútri OĽaNO. Od nich neočakávate problém, že by odmietli zákon podporiť po prípadnom vete?

Ako hovorí legenda špeciálnych jednotiek Richard „Dick“ Marcinko, ktorý, hoci bol Slovák, založil protiteroristickú jednotku Navy Seals amerického námorníctva: „Nikdy nič nepredpokladaj.“ Nepredpokladám nič, riešim problémy vtedy, keď vzniknú.

V zákone je viac vecí okrem rodičovského bonusu, ale venujme priestor najskôr bonusu. Koľko si reálne prilepšia rodičia na dôchodku, ktorých deti pracujú na Slovensku a platia odvody?

Povedzme si to takto, záleží to od počtu detí. Predstavme si, že všetky deti vybraného rodičia zarábajú tisíc eur v hrubom. V takom prípade to na jedno dieťa bude 180 eur ročne, ak má dve deti, krát dva je 360, v prípade troch detí krát tri, čo je 540 eur ročne. V prvom, teda v budúcom roku to bude vyplatené jednorazovo, nazvime to nejaká forma štrnásteho dôchodku. Týmto chceme trochu uľahčiť Sociálnej poisťovni, aby riadny nábeh zvládla a od januára 2024 už by to malo byť vyplácané ako rodičovský bonus každý mesiac. Znamená to, že rodič potom získa jednu dvanástinu z tej sumy mesačne.

Venoval som tomu nedávno jeden status, budem rád, ak ho pridáte k tomuto rozhovoru.

Zjavne tu stále nejde o odstránenie diskriminácie, iba o jej zmiernenie. Považujete za vašu politickú úlohu pokračovať, aby diskriminácia dôchodcov, ktorí majú nižšie dôchodky pre nižší počet detí, bola odstránená úplne?

Má sa pokračovať, ale iným krokom. Naším cieľom bude, aby matka, ktorá je na materskej, mala vyšší osobný mzdový bod, ako je tomu doposiaľ. To je tiež forma odstránenia diskriminácie, ktorá na konci zvýši jej dôchodok a odstráni to, že dnes je za deti sankcionovaná. Ak bude vláda fungovať v prvom polroku 2023, tak by som sa chcel venovať riešeniu tejto otázky.

Ako by to matkám s deťmi zvýšilo dôchodky?

Podľa toho, ako by sme to nastavili. Znamenalo by to, že nikto nesmie byť diskriminovaný pri výpočte budúceho dôchodku tým, že sa venoval starostlivosti o deti. To sme presadili do ústavy. V 90 percentách prípadov to bude matka, ale môže to byť aj otec, ak zostal doma s dieťaťom on. Tento čas, keď je rodič doma na materskej a rodičovskej, by sme inak počítali ich odvod do dôchodkového systému, aby následne nemali stratu, že vtedy prišli o príjem. To je otázka, ktorej by som sa chcel venovať.

Ide v podstate o návrh, ktorý v priebehu diskusie o rodičovskom bonuse navrhla Iveta Radičová, takže by azda mohol byť.

V podstate áno a v princípe s jej návrhom súhlasím. Do ústavy som presadil dve nové veci: rodičovský bonus a odstránenie diskriminácie na dôchodku z dôvodu starostlivosti o dieťa. V práve schválenej reforme dôchodkového systému sme zaviedli rodičovský bonus a teraz chceme naplniť ten druhý nový ústavný princíp. Netvrdím, že to musí byť presne v takej výške osobného mzdového bodu, ako navrhuje pani Radičová, ale jej predstava sa k tej mojej blíži.

Prečo bolo potrebné zaviesť nárok na odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch?

Nebolo to potrebné, ale bolo to férové. A to z toho dôvodu, že stredná dĺžka dožitia obyvateľstva sa predlžuje a sú argumenty, že by sa tým pádom vždy predĺžil a postupne predlžoval aj odchod na dôchodok. Ľudia nezačínajú pracovať v rovnakom veku, niektorí študujú dlhšie, niektorí kratšie. Navyše je práca, ktorá viac a ktorá menej fyzicky vyčerpá človeka. Doteraz existoval plošný strop na odchod do dôchodku, 64 rokov. Niekedy po roku 2030 by sa to malo začať dvíhať a do dôchodku sa pôjde neskôr. Ale najbližších osem rokov sa s tým nič neudeje.

Rozhodol som sa do toho vstúpiť a presadiť individuálny dôchodkový strop pre tých, ktorí fyzicky pracujú a pracujú, dajme tomu, od 18 rokov. Aby jednoducho neboli diskriminovaní tým, že v staršom veku nevládzu toľko pracovať. Práve pre nich bude ten individuálny dôchodkový strop. Ak sa rozhodnú, tak po 40 odpracovaných rokoch budú môcť ísť do dôchodku, preto to bolo správne a potrebné urobiť.

Máte prepočty, koľkých ľudí sa to týka?

Teoreticky by sa to mohlo týkať asi jednej štvrtiny ľudí, pre ktorých by to mohlo byť zaujímavé, ale neodhadujeme, že to využijú. Môj odhad je, že možno tak 20 percent ľudí to bude chcieť využiť niekedy v rozmedzí medzi tými 40 odpracovanými rokmi a medzi tým, čo vyplýva z veku určeného na odchod do dôchodku. Každému odporúčam, aj čitateľom Štandardu, že ak by o tom uvažovali a vedeli by, že spĺňajú nárok 40 odpracovaných rokov, aby najskôr išli do Sociálnej poisťovne a predbežne si nechali poradiť, aký asi môžu dostať dôchodok, pretože s každým ďalším odpracovaným mesiacom a rokom sa im vymeranie budúceho dôchodku zvyšuje. Cieľom je, aby si sami mohli zvážiť, že si povedia v poriadku, mohol by som ísť na dôchodok už teraz, ale ešte rok budem pracovať a potom už pôjdem. Aby ľudia potom neboli z toho prekvapení alebo sklamaní. Väčšina z tých, ktorých na to upozorníme, povie, mne to nevadí, mám vnúčatá, chcem byť s nimi alebo ja sa už chcem venovať záhradke. To, že budem mať o 15 eur nižší dôchodok, to je menej podstatné ako to, že chce odísť do dôchodku. Ale je dobré, aby si toho boli sami vedomí.

Prejdime na akútny problém dneška. To sú starší ľudia, ktorí odišli do dôchodku dávnejšie, majú nízke dôchodky, lebo boli dávno vypočítavané, zvlášť ženy vo vyššom veku. Vysoká inflácia, nárast cien energií či liekov ich dnes tlačia pod hranicu chudoby. Ako pomôžete im?

Je to tak. Máme veľa dôchodcov pod hranicou chudoby, a preto uprednostňujem popri valorizácii dôchodkov aj vyplácanie trinásteho a aj štrnásteho dôchodku, ktorý je konštruovaný tak, aby viac dostali dôchodci s najnižšími dôchodkami, a menej tí s najvyššími dôchodkami. Považujem to za sociálne spravodlivejšie. Ešte by som chcel upozorniť, že medzi tými dôchodcami pod hranicou chudoby máme invalidných dôchodcov a sirotských dôchodcov, ktorí majú dôchodky najnižšie, a práve preto považujem za dôležité, aby sme im pomohli s – nazvime to – doplatkom k riadnym dôchodkom, a aby to celé bolo odstupňované sociálne.

Čiže čo týmto ľuďom v najbližšom čase dáte?

Už dostali trinásty dôchodok, na jeseň dostanú štrnásty dôchodok a, samozrejme, v budúcom roku – možno už do konca tohto roka – počítame s kompenzáciami za rastúce ceny energií. Tam budeme zohľadňovať príjem tak, aby najchudobnejší dostali najviac.

Kritika na vašu dôchodkovú reformu znie, že časť potrebných zdrojov ste našli v tom, že sa zmrazil príspevok do druhého piliera. Je to tak?

Nie, nie je. Dlhodobo u nás funguje, že sa postupne zvyšuje odvod do druhého piliera až do výšky 6 percent, aktuálne je na úrovni 5,5 percenta. Budúci a ďalší rok by to malo narásť o 0,25 percenta, až by to časom dosiahlo 6 percentnú úroveň. My sme toto obdobie rozložili na dvojnásobne dlhší čas, to je všetko. Argument SaS, že z toho chceme financovať rodičovský bonus, je smiešny, pretože úspora v rozpočte je 50 miliónov eur, rodičovský bonus bude stáť do 250 miliónov eur. Z toho sa to financovať nedá.

Z čoho teda financujete rodičovský bonus?

Z nadvýberu poistného v Sociálnej poisťovni. Keď som to v januári tohto roka hovoril, všetci ma vysmiali, že to je chiméra. Dnes to už potvrdzujú všetky relevantné inštitúcie štátu, že Sociálna poisťovňa hospodári dobre. Nie je to žiadny zázrak, ale je to okrem iného spôsobené tým, že sme robili správnu ekonomickú politiku počas pandémie a že sme sa snažili chrániť pracovné miesta a podmieňovali sme to tým, že firmy musia platiť odvody, nesmú byť dlžníkmi. V dôsledku toho sa zlepšila disciplína platenia odvodov, a preto má Sociálna poisťovňa aj vyššie príjmy.

Žijeme v neistých časoch, zdá sa, že neistota bude pokračovať. Nie sme zrelí na naozaj vážnu debatu o druhom pilieri? Mediálne tá téma neexistuje a všetci vieme prečo, ale v súkromných rozhovoroch ľudia cítia vysokú neistotu z toho, koľko reálne dostaneme z druhého piliera. Pustíte sa do toho?

Sme pripravení na takú debatu a musíme ju viesť. Na najbližšej schôdzi Národnej rady reforma druhého piliera už prešla do druhého čítania. Samozrejme, za tou verziou, ktorú som do parlamentu predložil, si stojím a považujem ju za dobrú, ale mali by sme otvoriť túto debatu širšie. Poslanci už o tom v parlamente hovorili a ja to vítam. Treba si uvedomiť, že vzhľadom na nestabilitu na finančných trhoch väčšina dôchodcov, ktorí odídu do dôchodku v najbližších desiatich rokoch, bude mať pre druhý pilier nižší dôchodok, ako keby zostali iba v prvom pilieri. Potom si musíme povedať, či má za takýchto okolností druhý pilier zmysel a v akej podobe má zmysel.

Pri tejto téme je veľký rozpor medzi médiami a ekonomickými elitami a medzi bežnými ľuďmi. Ako to chcete otvoriť a viesť?

Túto debatu by som chcel ohraničiť niekoľkými poznámkami. Po prvé, nikdy nedovolím, aby ktokoľvek siahol čo i len na jediné euro z úspor, ktoré majú ľudia v druhom pilieri. Sú to ich peniaze, oni musia rozhodovať, čo s nimi urobia. Po druhé, mali by sme informovať všetkých ľudí v druhom pilieri, u ktorých je výrazný predpoklad, že by to pre nich nemuselo byť výhodné a dohodnúť sa, ako im chceme pomôcť. Upozorňujem, že takých tam môže byť takmer polovica. Po tretie, nebudem podliehať výzvam na gambling, po ktorom volajú liberálni progresívni ekonómovia a analytici, že to nevadí, že teraz ľuďom trochu klesli výnosy vinou poklesov na akciových trhoch, presuňme ich všetkých do akciových fondov, nech na nich zarobia, ešte to dobehnú. To je čisté gamblerstvo.

A čo ak bude ďalšia vojna, čo ak príde ďalšia pandémia, čo ak to nedobehnú a ešte prídu aj o to, čo tam majú? Ja vnášam do druhého dôchodkového pilieru jednu podstatnú vec – garanciu, že každý v garantovanom fonde v druhom pilieri musí dostať aspoň istinu, to znamená, že aspoň to, čo tam vložil. To znamená, že keď sa mu tie úspory nejako nezhodnotia, tak aspoň o ne nesmie prísť. Toto je minimálna požiadavka z mojej strany. Som ochotný viesť podstatne širšiu debatu o druhom pilieri. Musíme ju viesť.

Otvoríte aj to, čo urobil naposledy Fico, že ľudia získajú možnosť vrátiť sa z druhého piliera len do prvého piliera, teda že by si zrušili druhý pilier?

Aj o tom chcem viesť debatu, či to neurobiť. A to z toho dôvodu, že niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí si sporia veľmi malé sumy v druhom pilieri, bude o pár rokov nahnevaných na štát za výšku dôchodku. Povedal by som to takto, je skupina ľudí, pre ktorých je poistenie iba v prvom pilieri jednoducho výhodnejšie. Musíme teda urobiť to, že im to povieme. Napríklad tým, ktorí ako mladí vstupujú do druhého piliera, aby vedeli, že pokiaľ majú príjmy nižšie ako priemernú mzdu, že môže byť otázne, či pre nich o 40 rokov, keď pôjdu do penzie, bude druhý pilier výhodnejší. Že, naopak, môže byť výhodnejšie zostať iba v prvom pilieri. Minimálne ich o tom musíme informovať, aby si to sami zvážili. Už teraz znižujeme poplatky v druhom pilieri, znižujeme ich takým zásadným spôsobom, že dôchodkové úspory každému sporiteľovi, ktorý tam bude od momentu, keď začne pracovať, mali vzrásť zhruba o 10 percent. Práve týmto opatrením sa snažíme odstrániť, aby ľudia s nižšími príjmami mali z druhého piliera v konečnom dôsledku nižší príjem, než ak by boli iba v prvom pilieri. Takže riešime aj to. Ale čaká nás vážnejšia a širšia debata.

Prejdime k politike. Ako vážne vnímate objavenie sa skupiny deviatich poslancov OĽaNO s dvoma ministrami Budajom a Naďom vo vláde, ktorí robia lakte na zvyšok OĽaNO a dokážu si vynútiť niektoré požiadavky? Je to významný mocenský faktor alebo nie?

Je to vnútorná vec OĽaNO, ktorú si musia riešiť oni sami. V politike nemá zmysel riešiť hypotetické problémy, ktoré sa nedajú presne predpokladať. Ja neviem, ako sa budú správať, a neviem, ako to bude OĽaNO riešiť, je to ich vec.

Uplynulý týždeň sa im podarilo zablokovať väčšinu potrebnú na to, aby neprešiel Gyimesiho návrh na zákaz dúhových vlajok, hoci mala tá idea väčšinovú podporu, neprešla.  

Myslím si, že to tak nebolo. Aj časť našich poslancov nepodporila Gyimesiho návrh. Nie preto, že by s ním nesúhlasili, ale práve preto, že parlament a spoločnosť sú už rozdelení dosť, preto prevládlo presvedčenie, aby sme neriešili veci a nehlasovali o veciach, ktoré na 100 percent spoločnosť rozdeľujú. Treba prioritne riešiť veci, ako napríklad novelu o štátnom rozpočte, aby sa vyplatili štrnáste dôchodky, aby sa vyplatili kompenzácie za energie pre ľudí, firmy a verejný sektor a ďalšie veci. Nevnímam teda, že by si to vyvzdorovali oni, ale nie som pri každom zákulisnom rokovaní v parlamente.

Máme iné informácie, čo sa stalo a ako sa z hlasovania, kde mali mať poslanci voľnú ruku, stalo hlasovanie, kde jediný z OĽaNO, kto zákon podporil, bol Gyimesi. Ešte raz, ak by sa Budajova a Naďova skupina politicky emancipovala a správala sa ako strana, čo by to znamenalo pre koalíciu?

Neviem, čo by to znamenalo, pravdupovediac, ani sa mi nechce nad tým rozmýšľať, lebo je to ich vnútorná záležitosť. Pre mňa je podstatné, či prechádzajú vládne návrhy zákonov, na ktorých sa dohodneme. Tie zatiaľ prechádzajú alebo minimálne poslanci vládnej koalície ich podporujú. Platí teraz také pravidlo, ktoré je rozumné, že každý minister si podporu pre vlastné zákony musí zabezpečovať samostatne, čiže riešim zabezpečenie podpory pre moje návrhy z ministerstva, pre naše priority zo Sme rodina a pokiaľ sa plní vládny program, tak ako si to oni v OĽaNO vyriešia, to je ich vec.

Boris Kollár navrhuje zmenu ústavy, aby bol možný mechanizmus na vyvolanie predčasných volieb. Sú obavy, ako sa bude v ďalšom čítaní správať SaS, tam už je nejaká dohoda? Je zabezpečená podpora pre ten zákon?

SaS sa správa tak, že je schopná meniť názory minútu pred hlasovaním. Videli sme to aj na tejto schôdzi, to znamená, že niečo iné hovoria a potom na poslednú chvíľu zmenia názor. Neviem povedať, ako budú hlasovať, poznám iba ich posledné stanovisko. Pokiaľ sa ten návrh upraví spôsobom, že parlament bude môcť 90 hlasmi skrátiť funkčné obdobie, taký návrh podporia. Ako sa rozhodnú minútu pred hlasovaním, to neviem.

Pred vstupom do politiky ste napísali knihu o Pente s názvom Banda zlodejov. Nedávno sa štát ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za to, že poškodil jeho základné práva. Tým celá kauza Gorila opísala istý oblúk – od zneužívania moci a postavenia oligarchie po zneužívanie moci štátom a políciou voči oligarchovi Haščákovi. Ako komentujete ospravedlnenie ministerky Kolíkovej?

Mám k tomu dve poznámky. Po prvé, nemám v sebe žiadnu nenávisť ani zášť či túžbu po pomste voči hocikomu, kto mi v minulosti ublížil. Či už to bola tá Bödörova partia v polícii alebo to bola Penta alebo ktokoľvek iný. Myslím si, že majú čeliť právnym prostriedkom a férovému prístupu štátu tak ako každý. Z dostupných informácií nám bolo zrejmé, že to obvinenie voči pánovi Haščákovi v tom konkrétnom prípade bolo úplne na vode. To, čo mi na tom prekáža, je, že sa štát neospravedlnil aj Vladimírovi Pčolinskému, ktorý bol nezákonne pol roka vo väzbe, Haščák tam bol mesiac. Neprajem nikomu ani deň v nezákonnej väzbe, takže toto mi vadí najviac.

Osobne si myslím, že úroveň odvahy kradnúť, keď to tak poviem, sa za posledných desať rokov výrazne znižuje. Som naozaj presvedčený, že aj v posledných rokoch – nazvime to smeráckej vlády – a určite za tejto vlády, jednoducho ten tlak verejnosti, ale aj schopnosť polície vyšetrovať takéto podozrenia, že to spolu výrazne znížilo odvahu okrádať štát. Verím, že také to „klondajkovské“ obdobie slovenskej politiky a ekonomiky je vo väčšinovom prípade už za nami.

Otvorili ste alebo plánujete otvoriť na koaličnej rade otázku zodpovednosti ministra vnútra Mikulca a policajného prezidenta Hamrana za pochybenie štátu voči Jaroslavovi Haščákovi? Stala sa predsa vážna vec, ak štát porušoval základné práva jedného z obyvateľov a musel sa mu ospravedlniť, najmä ak existujú dôvodné podozrenia, že sa tak správa aj voči iným ľuďom v iných kauzách. Na to, aká je to vážna vec, panuje dosť veľké ticho.

Nemyslím si, že je ticho. Na úrovni koalície o tom diskutujeme a, samozrejme, my v Sme rodina sme na to upozornili. Ja si skôr myslím, že je skôr ticho mediálne, pretože aj v tomto prípade platí test Ficom. Ak by si to niekto dovolil za Ficovej vlády, tak by sme mali plné námestia. Teraz to liberálne médiá prechádzajú mlčaním, ale neumlčia to, pretože takéto veci sa nedajú umlčať. Skôr alebo neskôr tie otázky položí niekto ďalší a ďalší. Opäť hovorím, ja nemám žiadnu zášť ani chuť po pomste ani nič také, ale politickú a riadiacu zodpovednosť v prípade vyhodnotiť treba. Ak dôjde k zlyhaniam, treba to pomenovať a zosobniť.

Ešte slovo k Pente. Ako ste pripomenuli, ja som mal dlhoročný spor s pánom Haščákom, aj sme sa stretávali na súde. Ale ak niekto urobí také divadlo so zásahovou jednotkou a s obsadením budovy Penty v Digital Parku a skončí sa to takýmto fiaskom, tak by sa médiá mali pýtať, čia je to zodpovednosť. Ale nerobia to.

Štandard o tom písal azda ako jediný. Nazvite to, prečo to iné médiá nerobia?

Pretože odmietajú uveriť, že hoci verili orgánom činným v trestnom konaní, že konajú profesionálne a ich motívy sú iba čestné a úprimné, títo ľudia mohli spáchať také rukolapné chyby a porušenia zákona.