PayPal, náš pokrytecký vychovávateľ

Naozajstnou perličkou je však ustanovenie, podľa ktorého sa pomocou PayPalu nebudú smieť predávať ani diela, ktoré ZOBRAZUJÚ diskrimináciu alebo násilie na etnickom či rodovom základe. Nie propagujú, ale zobrazujú. Do tejto kategórie, samozrejme, spadajú aj diela ako Schindlerov zoznam a Denník Anny Frankovej, pretože zobrazujú holokaust.

Pobúrenie internetovej verejnosti je nesmierne, takže PayPal ohlásil, že svoj zámer „prehodnotí“. Aspoň tie najhoršie zákazy by azda mohli po takomto prehodnotení zmiznúť. Zároveň však kauza dobre ukazuje to, akými mocipánmi sa stali obrie digitálne firmy ako práve PayPal.

Vo vzťahu k svojim zákazníkom, oveľa slabším ako ony samy, hrajú zároveň úlohu prokurátora, sudcu, zákonodarcu (pretože svoje obchodné podmienky menia jednostranne samy), exekútora zabavujúceho peniaze aj kata, ktorý ukončuje existenciu previnilých účtov. Na neutrálnu arbitráž môžete zabudnúť, aj keď ide napríklad o fungovanie rodinného podniku.

Ortodoxný libertarián na to povie, že je to súkromná firma a môže si robiť, čo chce, a že koniec koncov môžete žiť bez PayPalu. Ortodoxných libertariánov je však málo a napospol nemajú na politické dianie takmer žiadny vplyv. Skutočný problém je v tom, že takéto ťaženia za vynútenú cnosť podporujú aj oveľa početnejší mainstreamoví liberáli, ktorí sa domnievajú, že tento druh súkromnej represie bude použitý proti ich protivníkom v kultúrnych vojnách. Možno majú aj pravdu, aspoň zo začiatku to tak iste bude. Pokiaľ sa však takéto postupy stanú novou spoločenskou normou, jedného dňa dôjde aj na nich.

Jedna z vecí, ktorá sa pri takej argumentácii radšej prehliada, je skutočnosť, že taká súkromná cenzúra môže byť ľahko iniciovaná štátom. Stačí, aby niekto z ministerstva (pravdy? lásky?) zavolal do firmy, ako je PayPal, a zdvorilo ich požiadal, aby si šliapli na tých či oných „nepriateľov štátu“.

Dokonca aj v Českej republike súd povedal, že zablokovanie určitých webov na žiadosť štátnych orgánov nie je aktom cenzúry, pretože tak súkromné firmy urobili dobrovoľne. A vôbec sa nezaoberal otázkou, či napríklad tie isté súkromné firmy nemajú dôvod obávať sa štátnej odvety v prípade, že by takejto žiadosti nevyhoveli. Napríklad dôkladná kontrola finančného úradu v účtovníctve firmy vždy niečo nájde.

Aj keby sa však štát nestaral do celej záležitosti – čo nebude –, stále je tu ešte otázka oligopolu a veľkej trhovej sily. Človek určite môže žiť bez PayPalu, rovnako ako bez elektriny alebo strechy nad hlavou. Lovci mamutov zvládali takýto život dokonale. Ale civilizácia sa predsa nemôže uspokojiť s holým prežitím. Jej zmyslom je svojich občanov chrániť pred zvoľou nepriateľov a umožniť im dôstojný život. A niektorí tí nepriatelia neprichádzajú zvonku, ale zvnútra.

Aj PayPal to kedysi chápal. Iba pred štyrmi rokmi sa totiž zúčastnil na akcii za sieťovú neutralitu, ktorej heslom bolo: „Zabráňte poskytovateľom internetového pripojenia, aby mohli určovať, aký obsah uvidíte.“ Dnes však prepadol tomu istému pokušeniu sám. Skorumpovala ho totiž jeho vlastná moc a prvým dôsledkom korupcie býva pokrytectvo.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.