Na 60. výročie Druhého vatikánskeho koncilu pápež vyzval veriacich, aby prekonali pokušenie polarizácie a udržiavali spoločenstvo, pričom vyjadril želanie, aby sme dospeli do úplného spoločenstva so všetkými, ktorí veria v Krista.
„Koľko ráz po Koncile sa kresťania vynasnažili, aby si zvolili časť v cirkvi bez toho, aby si uvedomili, že trhajú srdce svojej Matky. Koľko ráz boli skôr fanúšikovia vlastnej skupiny než sluhovia všetkých, progresívci a konzervatívci skôr než bratia a sestry, pravicoví či ľavicoví viac než Ježišovi. Stali sa strážcovia pravdy či sólisti novosti skôr, než by sa uznali za pokorné a vďačné deti Svätej Matky Cirkvi.“
Takto sa prihovoril pápež František v homílii na svätej omši v Bazilike svätého Petra. Slávil ju pri príležitosti 60. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý bol míľnikom v dejinách cirkvi minulého storočia. Stretli sa na ňom katolícki biskupi z celého sveta a diskutovali o dôležitých otázkach vtedajšej doby. Zhromaždenie sa slávnostne začalo 11. októbra 1962 vo Vatikáne a skončilo sa o tri roky neskôr.
Rímsky biskup vo svojej homílii vyzval veriacich, aby prekonali pokušenie polarizácie a udržiavali spoločenstvo, pričom vyjadril želanie, aby sme dospeli do úplného spoločenstva so všetkými, ktorí veria v Krista. Zvlášť vyzdvihol, že tak ako počas takzvaného Ekumenického koncilu pred 60 rokmi, aj teraz boli na slávnosti v miništáte prítomní aj kresťania iných denominácií. Okrem nich tam boli aj mnohí kardináli a biskupi.
Progresivizmus a tradicionalizmus sú dôkazom nevery
„Buďme opatrní: tak progresivizmus, ktorý nasleduje svet, ako aj tradicionalizmus, ktorý žiali nad minulým svetom, nie sú dôkazom lásky, ale nevery. Sú to pelagiánske sebectvá, ktoré dávajú na prvé miesto svoje chute a svoje plány pred láskou, ktorá sa páči Bohu, tá jednoduchá, pokorná, verná, (s) ktorou sa Ježiš spýtal Petra: miluješ ma?“
Argentínsky pápež podčiarkol, že Druhý vatikánsky koncil nás nabáda vrátiť sa k radosti, lebo ak sa cirkev neraduje, zapiera samu seba, nakoľko zabúda na lásku, ktorá ju vytvorila:
„A predsa, koľkí z nás nedokážu žiť vieru s radosťou, bez šomrania a bez kritiky? Cirkev zamilovaná do Ježiša nemá čas na konflikty, jedy a polemiky. Nech nás Boh zbaví kritických a nevľúdnych, drsných a nahnevaných. Nie je to len vec štýlu, ale lásky, pretože kto miluje, ako učí apoštol Pavol, robí všetko bez šomrania.“
Koncil znovuobjavil Tradíciu bez stagnácie v tradíciách
Pontifik Jorge Bergoglio zdôraznil, že Koncil znovuobjavil „živú rieku Tradície bez stagnácie v tradíciách“. Návratom k tomuto celocirkevnému podujatiu a k jeho odkazu môžeme podľa Františka prekonať s Božou pomocou pokušenie „sebareferenčnosti“, nostalgie minulosti a priľnutie k moci. Odsúdil tiež klerikalizmus, ktorý podľa neho zabíja svoje ovečky.
Cirkev neslávila Koncil preto, aby sa obdivovala, ale aby sa darovala, doplnil najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi. „Naša svätá hierarchická Matka vyvierajúca zo srdca Trojice existuje, aby milovala,“ vysvetlil a dodal, že tu nie je preto, aby sa vystatovala pred svetom, ale aby mu slúžila.