Vyhlásenie „Polície SR“ je písané – ako sme si už zvykli – hlúpo a prízemne, ale s nemalou dávkou vojnového fanatizmu, propagandy a manipulácie. Ľudí nabáda, aby nehovorili o mierových riešeniach, aby vítali útoky na civilnú infraštruktúru a ak majú iný názor, aby mlčali. Lebo policajné prezídium pozorne sleduje komunikáciu „skupín aj jednotlivcov“ a vidí za nimi službu zločincom z Ruskej federácie.
Ak s takýmito leporelami a pokusmi o vymývanie mozgov prichádzajú kazatelia z tretieho sektora, môžeme mávnuť rukou. Patrí to k orwellovskej dobe, v ktorej žijeme. No ak takéto kádrovanie a nízke manipulácie predvádza štátna inštitúcia ako polícia, treba to zastaviť. Nechceme sa predsa vracať do čias normalizácie, keď bolo úlohou bezpečnostných služieb „strážiť“ verejnú mienku. A šikanovať tých, ktorí mali pochybnosti o režimovej politike.
Pondelkové vyhlásenie „Polície SR“ je primitívne nielen úrovňou, ale aj obsahom a pokusmi o argumentáciu. Autor statusu má zjavne problém s analytickým myslením. A nahrádza to prácou s emóciami, pózovaním a fanatizmom.
Už prvá téza vyhlásenia je neplatná. Autor sa snažil narysovať jednoduchú rovnicu: kto volá po mierových rokovaniach, ten chce kapituláciu a vymazanie Ukrajiny ako suverénneho štátu. A slúži ruským záujmom. Je to klamstvo a nezmysel. Kapitulácia a rokovania o prímerí sú totiž dve rozdielne veci.
Kapituláciu podpisuje vojensky porazená krajina. Naopak, mierové rokovania alebo rokovania o prímerí vedú dve suverénne strany konfliktu, ak usúdia, že ďalšie stupňovanie vojny nie je v ich záujme. Ukrajina, opretá o silných spojencov z NATO, má dnes k vojenskej porážke a kapitulácii ďaleko. A ešte ďalej má k vojenskej porážke Rusko ako jadrová veľmoc. Je zrejmé, že tento stav sa nedá riešiť inak ako mierovými dohodami. Alebo extrémnym vystupňovaním vojny, zabíjania a ničenia Európy. A potom, na konci... Mierovými dohodami.
Napokon rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou boli na sľubnej ceste už začiatkom apríla. Zastavili sa až po neohlásenej návšteve britského premiéra v Kyjeve. Boris Johnson podľa zistení ukrajinských médií prišiel Ukrajincom povedať, že Západ nepodporuje rokovania s Ruskom a ak by Ukrajina pristúpila na mierové riešenie, Západ jej nedá nijaké bezpečnostné záruky.
Krátko nato prišiel Johnson na neohlásenú návštevu Kyjeva druhýkrát. Ukrajine sľúbil zbrane a výcvik ukrajinských vojakov v Británii.
Odvtedy vieme, že ukrajinské vedenie nie je až také svojprávne, ako sa tvári. A o prípadných dohodách musia Rusi rokovať s tými, ktorí rozhodujú o bezpečnostnej politike v Európe: s Američanmi a Britmi.
Ďalej: policajná stránka tvrdí, že útoky na ruský most na polostrov Krym, respektíve „prerušenie akejkoľvek významnej infraštruktúry“, môžeme považovať za cestu k mieru, lebo oslabuje stranu konfliktu. Autor tieto slová písal po útoku ukrajinských tajných služieb na Kerčský most, ktorý si vyžiadal aj civilné obete. Verejnosť nabádal, aby takéto útoky schvaľovala ako mierotvorné.
Lenže text bol zverejnený až v pondelok. V čase, keď Rusko v rámci odvety udrelo na ukrajinskú infraštruktúru. Z logiky „Polície SR“ by asi vyplývalo, že aj takéto útoky treba privítať, veď „prerušenie infraštruktúry“ oslabuje jednu z bojujúcich strán. Samozrejme, súdruhovia z Polície SR to takto nemysleli. Len im to blbo vyšlo. Status o tom, ako ničenie infraštruktúry vedie k mieru, zverejnili až v čase odvetných ruských útokov na teplárne, mosty a elektrárne na Ukrajine.
Nedeľňajšiu úvahu aktivistov z polície vyvrátil zdatný rival. Volá sa pondelok. Úder na ruský most sa neukázal ako cesta k mieru, ale ako cesta k eskalácii vojny.
A nakoniec: absurdné a neprijateľné je aj to, aby policajné prezídium napínalo svaly a varovalo ľudí, že sleduje ich komunikáciu na sociálnych sieťach. Kým budú aktivisti z prezídia a jeho mediálnej divízie produkovať také nehorázne hlúposti ako v pondelok, nezaslúžia si ani náznak rešpektu.
Na „Polícii SR“ však nie je najhoršie to, že načisto osprostela. To sa dnes v ére konfliktov a strachu stáva často. Mnohým po pandemických a nakoniec aj tvrdých vojnových manévroch vyplo mozog. A orientujú sa len podľa práce žlčníka.
Na „Polícii SR“ je najhoršie to, že sa v mene štátnej inštitúcie zapojila do šírenia vojnového fanatizmu. A do zastrašovania a odsudzovania tých, ktorí namiesto emotívneho pózovania uvažujú a žiadajú ukončenie bojov alebo mierové rokovania.
Tým propagandisti z vedenia polície a aktivisti v ich službách hrubo prekročili to, čo majú strážiť. Zákon.
A ak sme ešte stále právny štát, mali by za to zaplatiť.
