Už v priebehu septembra začali ceny plynu aj elektriny klesať. Hodnota plynu dokonca klesla na trojmesačné minimum po tom, čo Európska komisia vyhlásila, že európske zásobníky sú naplnené na viac ako 90 percent kapacity, píše portál euronews. K poklesu došlo aj napriek minimálnemu objemu dodávok z Ruska a nedávnemu incidentu, pri ktorom bol poškodený plynovod Nord Stream 1.
Cenotvorba elektriny je pritom úzko naviazaná na vývoj cien na trhu s plynom, takže upokojenie situácie na tomto trhu prispelo aj k poklesu cien elektriny. Aj keď je európsky trh s energiami aj v týchto dňoch nestály, prívlastok odtrhnutý z reťaze môžeme, zdá sa, nateraz odložiť.
Týka sa to denných aj budúcoročných kontraktov
Pozitívnou správou je, že ceny elektriny klesajú na dennom, respektíve spotovom trhu, no aj pri kontraktoch na budúci rok. V prípade elektrickej energie oscilovala priemerná cena na dennom trhu od začiatku októbra okolo úrovne 200 eur za megawatthodinu (MWh). V septembri však hodnoty na dennom trhu bežne dosahovali dvojnásobok.
Ceny plynu na spotovom trhu sa v septembri pohybovali nad úrovňou 200 eur za MWh, zatiaľ čo počas posledných dní miestami klesli aj pod psychologickú hranicu 100 eur za MWh, okolo ktorej sa aktuálne pohybujú.
Pokiaľ ide o kontrakty na budúci rok, elektrina sa teraz na pražskej energetickej burze predáva za niečo vyše 420 eur za MWh, zatiaľ čo plyn približne za 170 eur za MWh. Na porovnanie, koncom augusta sa kontrakty na dodávky elektriny v budúcom roku predávali za rekordné sumy atakujúce hranicu 1 000 eur a zmluvy na dodávky plynu presahovali na burzách sumu 300 eur za MWh.
Opatrenia z Bruselu
Koncom septembra sa zároveň zrodilo dlhoočakávané celoeurópske riešenie týkajúce sa cien elektriny. V Bruseli sa schválil povinný cieľ zníženia spotreby elektrickej energie o 5 percent počas hodín, keď je najvyšší odber elektrickej energie.
Členské štáty majú tiež možnosť zobrať výrobcom elektriny všetky tržby nad cenu 180 eur za megawatthodinu. Má sa to týkať v podstate všetkých elektrární s výnimkou plynových a vodných. Teda jadra, uhlia a obnoviteľných zdrojov. Takíto prevádzkovatelia dosiahli podľa vyhlásenia Komisie v uplynulých mesiacoch nečakane veľké finančné zisky bez toho, aby sa zvýšili ich prevádzkové náklady.
Okrem toho sa má na výrobcov fosílnych palív uvaliť aj akási daň z neočakávaných ziskov. Spoločnosti, ktorých sa to týka, budú musieť z tých ziskov, ktoré o 20 percent prevýšia priemer posledných troch rokov, odviesť takzvaný povinný dočasný solidárny príspevok, ktorý má byť na úrovni najmenej 33 percent. Ten by mal byť navyše v prípade výrobcov palív uvalený už na zisky roku 2022.
Heger hovorí, že opatrenia Slovensku nepomôžu. Hrozí zoštátnením vyrobenej elektriny
Podľa slovenského premiéra opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu. Heger hrozí, že pokiaľ EÚ Slovensku nepodá pomocnú ruku a neuvoľnení nevyužité eurofondy na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s výnosom z mimoriadneho zdanenia energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu.
"Toto riešenie nie je solidárne so všetkými európskymi krajinami," komentoval Heger závery stretnutia ministrov. Pripomenul, že Slovensko je jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ a zároveň máme spomedzi krajín EÚ aj najväčší podiel výdavkov domácností na energie. Spravodlivým riešením by podľa neho bolo zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami a tieto dane rozdeliť medzi štáty podľa výroby a spotreby, alebo zastropovať ceny energií na európskej úrovni.
"Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám," uviedol prednedávnom Heger.
Obchodníkom, ktorí majú dodávky elektriny na budúci rok od Slovenských elektrární odkúpené, chce premiér zaplatiť cenu, za ktorú elektrinu kúpili. Na rozdiel od Slovenských elektrární je premiér presvedčený, že predpisy EÚ takéto zásahy štátu umožňujú. Spoločnosť však už pri schvaľovaní novely zákona o energetike upozornila, že v takom prípade by musela pre svojich zmluvných odberateľov zabezpečiť elektrinu z iných zdrojov, čo by mohlo viesť ku krachu spoločnosti.