Má to minimum vedľajších účinkov, tvrdia lekári

Elektrošoky sa používajú na ťažké depresie, mánie, psychózy, schizofrénie či ťažké obsedantno-kompulzívne poruchy. Škála je teda široká. Prečo ECT, keď máme antidepresíva? Na začiatku treba povedať, že práve psychofarmaká postupne vytlačili elektrošoky, ale v 80. rokoch sa začali vracať a dnes sú s veľkou slávou späť.

„Na tomto obrodení má významný podiel ich doteraz neprekonaná vysoká účinnosť a malé riziko výskytu nežiaducich účinkov a komplikácií po zavedení celkovej anestézie a svalovej relaxácie pri ich používaní,“ hovorí Jan Horčičko. „Účinnosť psychofarmák je šesťdesiat percent, elektrošokov osemdesiat,“ dodáva. Okrem toho je pri nich rýchlejší nástup. Elektrošoky pomáhajú najmä tam, kde antidepresíva zlyhali, teda v ťažkých prípadoch.

„Bola som pred piatimi rokmi na elektrošokoch,“ začína rozprávať 26-ročná Eva Wawraczová z Třinca. „Nemohla som vstať z postele, nejedla som a nič som nemohla robiť,“ popisuje svoj stav pred liečbou ECT. Tej sa síce trochu bála, ale mala šťastie na dobrého lekára, ktorý jej všetko vysvetlil.

„Uspia vás a trvá to chvíľu, potom vás odvezú na iné oddelenie, kde si niekoľko hodín odpočiniete a môžete ísť domov. Pôjdete tam trikrát do týždňa, spolu máte približne desať elektrošokov. Musím povedať, že ma z tej narkózy dosť bolela hlava, ale na depresiu mi to pomohlo,“ zverila sa Eva.

Podľa odborníkov je vedľajších účinkov minimum. „Do úvahy prichádzajú nežiaduce účinky spojené s celkovou anestéziou, preto každého pacienta pred elektrošokovou liečbou vyšetrí internista, aby sa vylúčili komplikácie spojené s činnosťou srdca alebo s dýchaním,“ vysvetľuje Zdeňka Vyhnánková z pražskej Psychiatrickej nemocnice Bohnice. Pri každom ECT je prítomný anestéziológ. Na prístroji sa zároveň dá sledovať elektrická aktivita srdca i mozgu a intenzita impulzov sa dá presne nastaviť podľa veku a ďalších parametrov.

„Moderné prístroje aplikujú elektrický prúd vo veľmi krátkych impulzoch z elektród priložených najčastejšie na spánky. Elektrická stimulácia mozgu trvá jednu až dve sekundy. Mozog na túto stimuláciu reaguje 20 až 40 sekúnd trvajúcimi zmenami elektrickej aktivity na membránach mozgových buniek, čím sa obnovujú normálne fyziologické pomery mozgovej činnosti. Spolu výkon netrvá viac ako 10 minút,“ popisuje liečbu Horčičko. Pacientom s ťažkými depresiami sa potom výrazne uľaví.

Eva sa lieči 15 rokov. Depresie má už od detstva. V deň jej deviatych narodenín jej zomrel otec, o pár rokov neskôr zažila v škole šikanovanie, ktoré pramenilo z toho, že nenosila značkové oblečenie. Tri roky bola v detskom domove, v dospelosti si našla priateľa, ktorý ju psychicky týral, zažila aj znásilnenie. Dosť na jeden mladý život.

Eve elektrošoky pomohli z najhoršieho. To však neznamená, že táto metóda je vhodná na všetko. Pomôže, keď je človeku zle. Kto mal niekedy naozaj ťažké depresie, ktoré až boleli, vie, o čom je reč. Samozrejme, potom sa odporúčajú terapie, prípadne lieky. Eva ešte nemá vyhraté, ale je so svojou chorobou už zmierená. „Neberiem ju ako hendikep, dala mi mnoho nových obzorov a možností. Požiadať o pomoc je pud sebazáchovy, nie je to hanba, ale víťazstvo,“ vysvetľuje Eva.

Liečba elektrošokmi je dnes úplne normálny postup. Od doby, keď Ken Kesey písal svoj román, sa dosť zmenilo. Pacientom sa vtedy nedávala narkóza a elektrošoky boli dlhšie a silenejšie. Okrem toho sa dnes používa myorelaxácia, teda zníženie napätie v svaloch. „Nevedelo sa vtedy, na čo sa elektrošoky môžu používať a uplatňovali sa na liečenie sociopatie, čo sa dnes nerobí.“ zdôrazňuje Horčičko. „V Prelete nad kukučím hniezdom bolo prezentované najmä zneužitie moci jedného človeka nad druhým. Elektrošok dostával pacient, ktorý nebol vážne duševne chorý, išlo o ťažko chorého pacienta, ale najmä sociopata. V tomto prípade to nie je choroba, ide o poruchu osobnosti, ktorá sa nedá liečiť,“ dopĺňa Zdeňka Vyhnánková.

Vhodné aj pre tehotné

Antidepresíva zažívali pred pár rokmi boom, kto ich nebral, akoby ani nebol. Čoraz viac sa však hovorí o neúčinnosti a o nežiaducich účinkoch. Prekvapením je, že lekári dávajú prednosť liečbe elektrošokmi pred antidepresívami u tehotných žien. „Elektrošoky sú vhodné pre minimum nežiaducich účinkov alebo u pacientov, ktorí mali nežiaduce účinky po liekoch,“ pripomína Zdenka Vyhnánková. Ďalší pacienti, ktorým sa odporúčajú elektrošoky pred psychofarmakmi, sú ľudia so závažnými telesnými chorobami, vo vysokom veku a, samozrejme, tí, ktorým lieky nepomáhajú.

Ako Edne Novej, ktorá má depresie od puberty. Dostala sa aj do psychiatrickej liečebne v Prahe – Bohniciach. Tu načerpala inšpiráciu na napísanie knihy Ženy z Bohnic a vyskúšala si elektrošoky. Lieky nezaberali, dostala sa až do takého bodu, že nemohla vstať. Jediné, čo cítila, bola vyčerpanosť, nemala o nič záujem. „Cítila som, že v mozgu mám nejaké ozubené kolesá, ktoré sa otáčajú, keď premýšľam,“ popisuje svoj stav. Depresia pominula a vedľajšie účinky, ako napríklad krátkodobá strata pamäti, zmizli.

Elektrošoky stále v ľuďoch vyvolávajú kontroverzné pocity. Neexistujú žiadne podklady, ktoré by dokazovali ich škodlivosť. Stále sa však občas objaví niekto, kto proti nim brojí. Napríklad americký advokát Jonathan Emord, ktorý upozorňuje na vedľajšie účinky, ktoré vďaka modernejšiemu prístupu vymizli. Jeho mantrou je, že ide o nehumánne zaobchádzanie, vraj podobné tomu, aké páchali na obetiach nacisti.

Podľa psychiatra Jakuba Albrechta z nemocnice v Moste sa pacientovi nedá navždy touto metódou zmeniť osobnosť. Poškodiť mozog to nemôže. „Moderné zobrazovacie metódy, ako je počítačová tomografia či magnetická rezonancia, nezistili, že by ECT viedla k poškodeniu mozgu,“ hovorí Jana Hořinková. Naopak, neliečená depresia vám mozog poškodiť môže.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.