Ministri sa síce pre znižovanie ekonomického výhľadu tvária prekvapene, ale ako vieme, oni sa tvária sústavne prekvapene z ekonomického vývoja už od začiatku pandémie. Prekvapuje ich, že ekonomika spomaľuje viac, než pôvodne prognózovali, keď ju svojimi vlastnými rozhodnutiami najprv zastavili v lockdowne a potom jej zase svojimi vlastnými rozhodnutiami podpísať Green Deal zobrali dostatok energií.
Ľudia, ktorí vo vládach a centrálnych bankách rozhodujú o ekonomike, sa však čudujú nielen tomu, že ekonomika spomaľuje viac, než čakajú, ale aj tomu, že ceny rastú rýchlejšie, než čakali, keď predtým svojimi vlastnými rozhodnutiami napumpovali do obehu kvantá peňazí. A tak sa finančný trh nielen v Spojených štátoch amerických nestačí diviť tomu, že index cien výrobcov v USA v septembri vzrástol medziročne o 8,5 percenta, teda viac, než sa predpokladalo – čakal sa totiž rast o 8,4 percenta.
Mylné očakávania
Iste, nie je to veľký rozdiel, mohli by ste namietnuť. Problém je však v tom, že ekonomické očakávania sa v poslednom čase mýlia sústavne. Vo väčšine prípadov sa z mesiaca na mesiac čakajú o niečo málo lepšie výsledky, než aké nakoniec štatistici prinesú. Na základe skutočných výsledkov je potom očakávanie očistené a zhoršené, a realita je nabudúce zase o kvapku horšia ako nedávno zhoršené očakávania.
Z času na čas sa v tom síce objaví nejaký záblesk nádeje, ako napríklad údaj z tohto týždňa o tom, že priemyselná výroba v krajinách Európskej únie sa v auguste vrátila k rastu a podľa sezónne prepočítaných údajov sa medzimesačne zvýšila o 1,1 percenta. Lenže to na celkovom obraze a trendoch veľa nemení. Na jednotlivých číslach až tak veľmi nezáleží, podstatný je celkový obrázok, ktorý čísla dávajú vo svojich súvislostiach. Európska únia sa približuje recesii a možno spätne povieme, že v októbri sme v nej už boli.
Niečo iné si z toho vezmú maloobchodníci a niečo iné napríklad priemyselníci. V oblasti maloobchodu či služieb by mali všetci podnikatelia počítať s tým, že väčší náraz pocítia až v zimných mesiacoch. V tomto okamihu ešte spotrebitelia veľmi nepanikária. Vlani totiž mali na svojich účtoch rekordnú mieru úspor, ktoré im tam nahrnula vláda v sociálnych dávkach a pandemickom rozdávaní helikoptérových peňazí. Ale počas lockdownov ich nemali ako minúť.
Miera úspor sa prudko znižuje
Tieto rekordné úspory sa rozpúšťajú len pomaly. Dnes síce ľudia už reálne chudobnejú, pretože inflácia rastie oveľa rýchlejšie ako priemerné zárobky, ale ešte stále sa subjektívne necítia vyslovene chudobní, pretože úspory na účtoch stále majú. Miera úspor sa však prudko znižuje.
V poslednom záchveve tak spotrebitelia míňajú rekordné peniaze za dovolenky a iné zbytočnosti, hoci teraz by bolo prezieravejšie šetriť ich na chvíľu, keď im prídu vysoké zálohy na energie, ale ich zamestnávatelia už nebudú mať na to, aby pridávali na platoch. Bude teda ešte dva, tri, alebo štyri mesiace trvať, kým spotrebitelia tento ružový filter odhodia, prudko obmedzia útraty a podnikateľom a podnikom sa prepadnú maloobchodné tržby.
Priemyselné podniky prežívajú naproti tomu zvláštnu sínusoidu, od začiatku pandémie sa dostavujú šoky pre priemysel vo vlnách v podobe nedostatkových metalurgických výrobkov, potom zasa čipov, neskôr v podobe prudko sa zdražujúcich surovín, ale tiež v podobe zastavenia lodnej dopravy a predĺženia dodacej doby pre subdodávky.
Toto vlnobitie bude podľa všetkého pokračovať. Napríklad z najhoršieho sa po stránke drahých materiálov už dostalo stavebníctvo, ale nová rana preň prichádza v znižujúcom sa dopyte po stavebných prácach. Podobne automobilky sa už vyrovnali s nedostatkom čipov, ale zase sa na ne valí náraz v podobe cien energií. Preto teraz síce zaznamenávame rast priemyslu, ale ešte prídu jeho ďalšie skoky. Pri plánovaní ďalšieho podnikania je teda dobré mať toto všetko na mysli.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.