„Helicopter Ben“ Bernanke získal Nobelovu cenu za ekonómiu

Profesor ekonómie Ben Shalom Bernanke, autor mnohých vedeckých článkov z oblasti monetárnej ekonómie, absolvent Harvardu a Massachusetts Institute of Technology, sa do rady guvernérov Fedu (americká centrálna banka) dostal už v roku 2002. Vo februári roku 2006 na stoličke šéfa Fedu nahradil Alana Greenspana. Predsedom tejto inštitúcie bol až do roku 2014.

Veľké umiernenie

„Jednou z najpozoruhodnejších čŕt ekonomického prostredia posledných približne 20 rokov je zásadný pokles makroekonomickej volatility. (…) Viacerí autori nazvali tento pozoruhodný pokles vo výkyvoch produktu, ako aj inflácie Veľkým umiernením. (…) Som presvedčený, že i keď nie jedinou, ale pravdepodobne dôležitou príčinou Veľkého umiernenia sú zlepšenia v monetárnej politike,“ predostrel na stretnutí Východnej ekonomickej asociácie vo Washingtone Ben Bernanke, vtedajší člen rady guvernérov americkej centrálnej banky a jej neskorší prezident.

„Moju tézu vyzdvihujúcu úlohu lepšej monetárnej politiky som dnes prezentoval pomerne dôrazne preto, lebo si myslím, že je pravdepodobné, že toto vysvetlenie Veľkého umiernenia lepšou politikou si zaslúži v literatúre viac kreditu, ako sa mu dostalo.“ To bolo 20. februára 2004. O štyri roky neskôr finančný systém, ktorý centrálne banky regulujú, takmer skolaboval.

„Spomínala sa na stretnutí aj bublina v nehnuteľnostiach? Ste z nej znepokojení?“ spýtal sa 9. augusta 2005 novinár ekonómov, ktorí sa práve vrátili zo stretnutia s prezidentom Georgeom Bushom. Slovo si zobral profesor Bernanke, vtedy ešte prezident Rady ekonomických poradcov prezidenta.

„Hovorili sme aj o nehnuteľnostiach. Z trhu nehnuteľností prichádza množstvo dobrých správ. Miera vlastníctva rezidenčných nehnuteľností je na rekordných úrovniach, pričom dostupnosť bývania je stále celkom dobrá. Otázka o bubline v nehnuteľnostiach – či existuje niečo ako bublina v nehnuteľnostiach –, to je niečo, na čo sa ľudia pýtajú. Ceny domov významne vzrástli. No myslím si, že je dôležité zdôrazniť, že ceny domov sú z veľmi veľkej časti podporované veľmi silnými fundamentálnymi činiteľmi. Konkrétne máme silnú ekonomiku, množstvo pracovných miest, zamestnanosť, vysoké príjmy, veľmi nízke úrokové sadzby na hypotékach, rastúci počet obyvateľov a nedostatok pôdy a nehnuteľností v mnohých oblastiach. Práve tieto faktory na strane dopytu a ponuky sú dôležitou príčinou, prečo bol rast cien nehnuteľností, ktorého sme svedkami, taký výrazný. Myslím si, že je pravdepodobné, že časom sa ceny nehnuteľností stabilizujú. Nečakám, a myslím, že ani nikto iný skutočne nečaká, že budú týmto tempom rásť donekonečna. No aby som zopakoval, som presvedčený, že veľká časť rastu je spojená so silnými ekonomickými ukazovateľmi,“ uviedol vtedy.

Viacerí to videli inak ako Bernanke

„Bublina sa ľahko hľadá po tom, ako spľasne. Ťažko sa však identifikuje v čase, keď sa nafukuje,“ zvyknú hovoriť na svoju obhajobu makroekonómovia. Megabublina v amerických domoch však do tohto zjednodušenia príliš nepasuje. Tí, čo neboli zaslepení mylnou teóriou, videli ekonomickú realitu v tomto období inak ako Bernanke.

„Obávam sa, že nás očakáva celosvetová úprava systému vzhľadom na deformácie, ktoré sme my, Fed, Kongres a ministerstvo financií spôsobili v posledných dekádach,“ varoval Ron Paul, neskorší libertariánsky prezidentský kandidát v americkom Kongrese v roku 2003. „Presunom rizika plošnej neschopnosti splácať hypotekárne pôžičky zvyšuje vláda pravdepodobnosť bolestného prepadu na trhu nehnuteľností. Špeciálne privilégiá Fannie Mae a Freddie Mac zdeformovali trh a dovolili týmto agentúram prilákať kapitál, ktorý by za trhových podmienok nikdy nezískali. Výsledkom je, že kapitál sa premiestňuje z iných produktívnych odvetví do bývania. To postihuje výkonnosť celého hospodárstva a znižuje životnú úroveň všetkých Američanov.“

Nakoniec sa rast cien nehnuteľností skutočne zastavil. „Niektoré steblá vo vetre naznačujú, že trh nehnuteľností sa trochu ochladzuje,“ hovoril profesor Bernanke už ako čerstvý predseda Fedu americkému Kongresu 15. februára 2006. „Očakávame, že pokles alebo spomalenie aktivity budú mierne, že ceny domov budú pravdepodobne pokračovať v raste, i keď nie takým tempom ako doteraz.“

„Vývoj nových technológií na predaj a nákup rizika navyše umožnil mnohým bankám upustiť od tradičných úverových postupov spočívajúcich v poskytnutí a následnom držaní pôžičky v prospech aktívnejších stratégií… Banky tak dnes majú možnosť omnoho viac ako v minulosti manažovať a kontrolovať svoje dlžnícke a portfóliové koncentrácie, lehoty splatnosti, veľkosti úverov a môžu tak dokonca eliminovať problémové aktíva predtým, než tie vytvoria straty,“ oslavoval v roku 2006, teda len dva roky pred kolapsom finančného systému Ben Bernanke rozmach finančných inovácií v podobe derivátov či sekuritizácie, ktoré ku katastrofe prispeli.

Keď sa blížila veľká recesia

Ceny nehnuteľností začali najprv mierne klesať a v marci 2007 boli len 1 percento pod dosiahnutým maximom. Trh nízkobonitných, rizikových hypoték vysychal a Bernanke bol opäť reportovať v Kongrese. „Napriek tomu sa v tomto dôležitom okamihu zdá, že dosah problémov subprime trhu na širšiu ekonomiku a finančné trhy bude pravdepodobne limitovaný.“ V júni po veľkých stratách hedžových fondov Bear Stearns z nebonitných hypoték bol Bernanke ešte stále mimo: „Zo situácie v rezidenčných nehnuteľnostiach zatiaľ nevznikli významné vedľajšie efekty a zdá sa, že ostatné zložky dopytu posilňujú, a tak kompenzujú spomalenie z oslabenia investícií do rezidenčných nehnuteľností.“

„Fed momentálne nepredpovedá recesiu,“ povedal profesor Bernanke na slávnostnom obede spolku Ženy v nehnuteľnostiach a financiách vo Washingtone v januári 2008. Keď tieto slová hovoril, americká ekonomika sa nachádzala už mesiac v stave, ktorý dnes označujeme Veľkou recesiou.

„Kapitálová primeranosť zostáva medzi najväčšími bankami dobrá a nepredpokladám žiadne vážne problémy (…) medzi veľkými, medzinárodne pôsobiacimi bankami, ktoré tvoria zásadnú časť nášho bankového systému.“ tvrdil šéf Fedu Bernanke v roku 2008, len pol roka pred kolapsom finančného systému aj vinou kolabujúcich zahraničných bánk. „Sú adekvátne kapitalizované“ a „nehrozí, že by skolabovali“, agitoval v prospech hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac v júli 2008, teda necelé štyri mesiace pred ich znárodnením.

Onedlho začal panikáriť

O pol roka neskôr už panikáril. „Ak nedáte bankám a Wall Streetu toľko peňazí, koľko si vypýtajú, bude to znamenať koniec nášho súčasného ekonomického a politického systému. Ak nič nespravíme, bude potrebné vyhlásiť stanné právo. Nastane chaos. Tí, čo hovoria, že hrozí návrat do 16. storočia, sú príliš optimistickí. Peniaze treba hneď. Do 24, 48, maximálne 72 hodín.“

Posolstvá s týmto významom hovorili šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke a minister financií Hank Paulson (bývalý partner investičnej banky Goldman Sachs) vybraným členom Kongresu na núdzových neverejných stretnutiach 15. a 18. septembra 2008. Presviedčali politikov o potrebe obrovského záchranného balíka pre banky (TARP). Voleným zástupcom sa do podpisu bianko šeku pre bankárov nechcelo a rokovania trvali až 15 dní.

Bernanke sa mimo záznamu niekoľkokrát vyjadril, že sa obáva o existenciu investičnej banky Goldman Sachs. Práve tá asi najviac profitovala z plejády záchranných opatrení centrálnej banky a amerického ministerstva financií. Najmä vďaka peniazom daňových poplatníkov si jej majitelia a zamestnanci necelý rok po tom, ako Bernanke a Paulson strašili ľudí návratom stredoveku, mohli vyplatiť najväčšie odmeny v 140-ročnej histórii firmy. Po odchode z Fedu Bernanke v roku 2015 oznámil, že bude pracovať pre hedžový fond Citadel a ako senior-poradca pre najväčší dlhopisový fond sveta PIMCO.

Ako sa vyvíjal jeho názor na tlačenie peňazí

Zaujímavé sú aj Bernankeho nejednoznačné postoje k tlačeniu nových peňazí v období veľkej recesie po roku 2008.

„Viac sa to však podobá na tlačenie peňazí než na úverovanie (…) Teda tlačíte peniaze? V podstate áno.“ Ben Bernanke, vtedajší šéf americkej centrálnej banky, marec 2009

„Jeden z mýtov, ktorý koluje, je, že tlačíme peniaze. Netlačíme peniaze.“ Ben Bernanke, december 2010

„Tlačíte peniaze? No nie doslovne.“ Ben Bernanke, júl 2013

Prezývku Helicopter Ben si Bernannke vyslúžil zavedením možnosti obídenia obmedzujúceho vplyvu nulového základného úroku tlačením peňazí a ich púšťaním do ekonomiky rôznymi kreatívnymi spôsobmi ešte v roku 2002. Bernanke vo svojej prezentácii o tom, ako by sa dalo zabrániť podobnej cenovej deflácii v USA, k akej prišlo po prasknutí bubliny v akciách a nehnuteľnostiach v Japonsku v 90. rokoch, spomenul aj kvantitatívne uvoľňovania.

Okrem neho v tomto dôležitom príhovore načrtol prefinancovanie daňovej úľavy vytvorením nových peňazí, čo ešte Milton Friedman nazval „zhodením peňazí z helikoptér“. Realizáciu tejto politiky, keď americký prezident nastúpil do helikoptéry a na ľudí zhadzoval šeky financované tlačením peňazí centrálnou bankou, sme videli v praxi v roku 2020, pričom jej katastrofálne inflačné následky žijeme dnes.

Podľa Bernankeho sa však nemáme čoho obávať, keďže „ak bude treba, môžeme zvýšiť úroky o 15 minút. Naozaj neexistuje problém so zvyšovaním úrokov, sprísňovaním monetárnej politiky, spomaľovaním ekonomiky, redukovaním inflácie, keď na to bude vhodný čas. Ten však teraz nie je.“ „Do akej miery veríte, že máte nad tým kontrolu?“ „Na sto percent.“ Vtedajší prezident Fedu Ben Bernanke v televíznom rozhovore 60 Minutes, 5. decembra 2010.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.