Vnútená samota bratislavského vraha
Základná otázka kozmického významu je, či je ľudstvo zlé a beznádejné hromadne, alebo len v jednotlivcoch, teda každý zvlášť a sám za seba. Vzhľadom na to, ako sa historicky k sebe ľudstvo správa, sa dá prikloniť k prvej možnosti.
Policajti na mieste streľby na Zámockej ulici v Bratislave. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Policajti na mieste streľby na Zámockej ulici v Bratislave. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Prakticky neustály boj a vojny jednej bubliny proti druhej, permanentné prenasledovanie, mučenie, zabíjanie, genocídy, nenávisť ako trvalý stav sveta. Sklon ničiť sa až do úplného samovyhubenia akoby bol základným ľudským programom, ktorý sa teraz prejavuje a prebieha už v planetárnom rozmere. Keby nejaká veľmi perverzná vesmírna moc chcela podniknúť experiment so sadizmom, vymyslí ľudstvo.
Lenže to isté ľudstvo je zároveň schopné celkom pozoruhodných vecí: napríklad vymyslí spev a tanec, architektúru, záhradníctvo, literatúru, dokonca aj také veci ako sonet alebo symfóniu. Jednoducho všetko to, čo naznačuje, že len tak pre nič za nič sa tento tvor na planéte neocitol. Že to teda nie je len nejaká pleseň alebo omyl, ako by sa skeptickejším z nás zdalo.