Zatiaľ čo Západ smeruje do recesie, Rusko sa z nej škriabe von
Aj keď sú posmešky ruských trollov (ktorí sa vysmievajú z toho, že plyn v Rusku je aktuálne extrémne lacný, pričom v Bruseli či Berlíne zaň dajú domácnosti „majland") síce detinské, naznačujú hlbšiu pravdu, trefne konštatuje hneď v úvode nedávneho článku prestížny denník The Economist. Hospodárska vojna medzi Ruskom a Západom sa totiž nachádza v chúlostivom momente. Zatiaľ čo Európa bojuje s infláciou a balansuje pritom na pokraji hlbokej recesie (nehovoriac o začínajúcej stagflácii v USA), hospodárska situácia v Rusku sa podľa viacerých indikátorov zlepšuje.
O tom, že ekonomická situácia v Rusku smeruje k normálu, zatiaľ čo predpovede pre západné krajiny sa zhoršujú, však nesvedčia len ruskí trollovia na sociálnych sieťach, ale už aj nadnárodné inštitúcie.
V apríli tohto roka prorokoval Medzinárodný menový fond (MMF) ruskej ekonomike takmer dvojciferný prepad, pričom niektoré ďalšie inštitúcie vtedy predpovedali Moskve ešte horší scenár. Bolo to pár týždňov po čerstvo uvalených sankciách voči Kremľu. V tom čase MMF predikoval, že sa tamojšie hospodárstvo v tomto roku scvrkne o 8,5 percenta a v tom nasledujúcom o ďalšie 2,3 percenta. Inštitúcia však odvtedy upravila svoje predpovede už viackrát.
Ešte v júli zrevidovala svoj odhad, pričom predpovedala pokles ruského HDP o 6 percent v tomto roku a o 3,5 percenta v roku 2023. Posledná správa MMF však dáva ruskému medveďovi ešte viac nádeje a možno aj radosti, pričom pre Európanov je, práve naopak, zdvihnutým prstom.
Ruské hospodárstvo by sa malo podľa najnovších odhadov prepadnúť už „iba“ o 3,4 percenta, pričom v nasledujúcom roku by mala ekonomika klesnúť o 2,3 percenta. Naopak, MMF predpovedá už v nasledujúcom roku mierny prepad talianskej a nemeckej ekonomiky (0,2 resp. 0,3 percenta), popričom takmer všetkým západným ekonomikám predpovedá výrazné spomalenie rastu. To všetko je navyše v rozpore s prvotnými veľkými očakávaniami zvýšenia spotreby, ktorú malo priniesť uvoľnenie množstva opatrení v súvislosti s ustupujúcou pandémiou COVID-19.
Kremeľ je vraj z najhoršieho von
Ruský prezident Vladimir Putin v septembri vyhlásil, že hospodárska situácia v krajine sa "normalizuje" a krajina je po sérii hospodárskych sankcií z najhoršieho vonku. Uviedol, že nezamestnanosť klesla v Rusku na nízkych 3,8 percenta, pričom ročná inflácia sa znížila na 13,7 percenta po rekordných hodnotách na jar, keď sa začali prejavovať účinky sankcií.
"Môžeme sa domnievať, že vplyv prvých sankcií sa pominul, najmä vo finančnom sektore," uviedla pre agentúru AFP, na ktorú sa odkazuje RFI, aj Elina Ribaková, zástupkyňa šéfa Inštitútu medzinárodných financií (IIF).
Diplomatický a hospodársky rozchod so Západom navyše urýchlil zbližovanie Moskvy s energeticky hladnou Čínou. Ruské spoločnosti obchodujúce s európskymi subjektmi, ktorým sa vplyvom sankcií narušili dodávateľské reťazce, si preto hľadajú alternatívy na iných trhoch, najmä v Ázii a na Blízkom východe.
Náhrada je často nižšej kvality
Sľub, že Rusko bude vyvíjať vlastné hi-tech výrobky, ktoré sa kedysi dovážali zo zahraničia, má však trhliny. V Rusku chýbajú domáci konkurenti technologických gigantov, ako sú Apple a Microsoft, konštatuje ďalej RFI.
Časy neprajú výrobcom automobilov. Tých zasiahol zjavný nedostatok náhradných dielcov. Ako príklad možno uviesť japonskú Toyotu, ktorá v polovici septembra zatvorila svoju továreň v Petrohrade pre nedostatok elektronických súčiastok či Nissan, ktorý po zastavení výroby v marci predal pred pár dňami svoje aktíva v Rusku, zahŕňajúce výrobné a výskumné zariadenia v Petrohrade či marketingové centrum v Moskve.
"Približne polovica spoločností, ktoré postihli sankcie, má stále problémy s hľadaním alternatívnych dodávateľov," uviedla Ribaková. RFI dodáva, že vláda v dôsledku náročnej politicko-ekonomickej situácie zmiernila bezpečnostné a environmentálne normy pre vozidlá vyrábané v krajine.
V uniknutom dokumente, na ktorý sa RFI odvoláva, mali údajne predstavitelia ministerstva obchodu a priemyslu biť na poplach v súvislosti s 10- až 15-ročným výpadkom ruského technologického priemyslu, závislosťou od zahraničného tovaru a nedostatkom pracovnej sily.
OPEC+ zahral Rusom do karát
Naopak, k zlepšeniu krátkodobej ekonomickej situácie v Rusku zrejme čiastočne prispeje nedávne rozhodnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC+). Svetoví producenti sa na čele so Saudskou Arábiou sa "de facto" dohodli na znížení celosvetovej ponuky ropy, pričom chcú docieliť pokles ťažby tejto komodity o 2 milióny barelov denne. Odborníci konštatujú, že zníženie produkcie pravdepodobne podnieti rast cien ropy resp. zabráni ich ďalšiemu výraznejšiemu poklesu.
Tento fakt je pre ruské rafinérie, a zároveň aj Kremeľ, dobrou správou. Zdanená časť príjmov z predaja ropy a plynu totiž tvorí viac ako tretinu ruského štátneho rozpočtu a vyššie ceny komodít znamenajú vyššie príjmy do štátnej pokladnice.
Podľa posledných údajov sa však zdá, že obavy z globálnej hospodárskej recesie, slabý dopyt po rope, najmä v Číne, rastúce úrokové sadzby v USA a silnejúci dolár zrejme vykompenzujú obavy zo zníženia ťažby. Po šoku z rozhodnutia OPEC+ sa ceny ropy vyšplhali takmer na hranicu sto dolárov (102,8 eura), no v priebehu nasledujúcich dní klesli o približne sedem percent a opäť sa pohybujú blízko hranice 90 dolárov (92,6 eura) za barel, okolo ktorej už dlhšie oscilujú.
Kľúčové bude decembrové a februárové embargo
Napriek pozitívnejším predikciám hospodárskeho vývoja v Rusku je však potrebné upozorniť na to, že niektoré dôležité opatrenia ešte nevstúpili do platnosti a do číselných prognóz ekonomického vývoja neboli zahrnuté. Reč je hlavne o zákaze dovozu ruskej ropy námornými cestami do EÚ, ktorý by mal začať platiť 5. decembra a zákaze dovozu ropných produktov do EÚ od 5. februára 2023.
Tieto opatrenia by sa mohli stať prelomovými v otázke vývoja ekonomickej situácie v Rusku. Tamojšie hospodárstvo a štátny rozpočet budú jednoznačne bolieť, a to aj napriek snahe o zníženie dopadov embarga nadobudnutím nových odberateľov a diverzifikovaním exportu fosílnych palív. Otázne je však aj to, ako veľmi budú bolieť ich tvorcov.
Situácia v Európe
To, že Európa smeruje do recesie, je konštatovanie, ktoré sa čoraz viac dostáva do povedomia širšej verejnosti. Vysoké ceny energií a potravín, utlmený dopyt, ktorý nenapĺňa predstavy očakávaného postpandemického boomu, reštriktívne opatrenia centrálnych bánk v snahe skrotiť infláciu.
Medzinárodný menový fond, ktorý eurozóne predikuje rast 3,1 percenta v tomto roku a len minimálny polpercentný rast v budúcom roku, nie je jedinou inštitúciou, ktorá vníma, že nad Európou visí hospodárska kríza a postupne je v svojich predpovediach čoraz pesimistickejšia.
V nedávnej správe to potvrdila aj Európska centrálna banka. Septembrový negatívny scenár ECB počítal s možnosťou, že výkon hospodárstva eurozóny sa v budúcom roku zníži takmer o jedno percento, zatiaľ čo základný scenár predpovedal jeho rast o 0,9 percenta. Ten vychádzal z predpokladu, že z Ruska bude naďalej prichádzať 20 percent dodávok energie, negatívny scenár počítal s úplným zastavením ruských dodávok.
Luis de Guindos, vysoký predstaviteľ ECB, pred pár dňami uviedol, že práve neistota v oblasti dovozu ruskej energie tlačí eurozónu bližšie k hospodárskemu poklesu v roku 2023. "To, čo sme v septembri považovali za náš negatívny scenár, sa stáva základným scenárom," povedal viceprezident ECB de Guindos.
Európu ťahá Nemecko
V rámci prognóz sú na tom v rámci európskeho priestoru najhoršie Nemci, ktorí podľa mnohých doteraz stavali na lacných ruských energiách a proexportnej hospodárskej politike. Minister hospodárstva Robert Habeck v stredu uviedol, že nemecká ekonomika sa v roku 2023 dostane do recesie v dôsledku hospodárskej vojny ruského prezidenta Vladimira Putina proti Západu, informuje Deutsche Welle.
Najväčšia európska ekonomika sa podľa neho v budúcom roku zmenší o 0,4 percenta, a nie porastie o 2,5 percenta, ako sa predpokladalo na jar tohto roku. Prognózy rastu na rok 2022 boli tiež upravené smerom nadol na 1,4 percenta z predchádzajúcej prognózy 2,2 percenta. "Čísla sú zlé," povedal Habeck, hoci poznamenal, že mohli byť oveľa horšie, keby sa vláda rozhodla nekonať.
Prerušenie dodávok plynu z Ruska, ktoré bolo doteraz najväčším dodávateľom plynu do Nemecka, ťažko dolieha na nemecký priemysel a tlačí ceny potravín a energií čoraz vyššie. MMF predpovedá v budúcom roku prepad nemeckej ekonomiky o 0,3 percenta.
Aj keď MMF predpovedá ostatným krajinám eurozóny, s výnimkou Talianska, mierny hospodársky rast, je otázne, nakoľko budú schopné malé ekonomiky, ktoré sú silne zviazané s nemeckým hospodárstvom, rásť, ak pôjde európsky líder do červených čísel. Navyše, ako už raz bolo spomenuté, MMF pri formulovaní predikcií zjavne nerátal s európskym embargom na ruskú ropu a produkty z nej. Či s tým rátali pri predikciách Nemci, je otázne.
Koho bolia sankcie viac?
Táto otázka ma trápi už takmer od začiatku vojny na Ukrajine a po rýchlom prijímaní hospodárskych opatrení v snahe ekonomicky izolovať Kremeľ sa vynárala čoraz častejšie. Odpoveď na ňu neexistuje. Každý sa na to môže pozrieť z iného uhla pohľadu. Rusko nimi jasne trpí, no aj západné krajiny nimi strádajú. A v prípade niektorých sankčných opatrení mám pocit, že najmä Európa a jej lídri zabúdajú hľadieť na dobro vlastných ľudí.
Jednoznačne mám za to, že je našou morálnou povinnosťou pomáhať slabšej napadnutej krajine pred vojenským agresorom. Sankcie sú teda bez debaty namieste. Mnoho z nich je zároveň dobre nastavených a niektoré výsledky možno už teraz pozorovať. No sankčné vrece sa tak trochu roztrhlo. Otázka by potom mala znieť: Ako dlho sme ochotní a morálne povinní strádať? Existuje nejaká hranica?
Veď aj pri poskytovaní prvej pomoci je postup jasný. Prvú pomoc je povinný poskytnúť každý, komu nehrozí pri poskytovaní prvej pomoci priame riziko. V prípade, že by pri poskytovaní prvej pomoci hrozilo nebezpečenstvo, treba myslieť predovšetkým na svoju vlastnú bezpečnosť.
Čo ak hrozí, že slabá a vyčerpaná Európa by v budúcnosti nebola schopná ďalej pomáhať, nebodaj sa sama brániť?