Hasenie plameňov: Európska centrálna banka a inflácia

Európska centrálna banka (ECB) je základom Eurosystému. Je jednou z najdôležitejších centrálnych bánk na svete a jednou zo siedmich hlavných inštitúcií Európskej únie. Jej Rada guvernérov zasadá dvakrát mesačne vo Frankfurte a vytvára menovú politiku eurozóny a EÚ. Radu guvernérov tvorí šesť členov Výkonnej rady, ako aj guvernéri centrálnych bánk 19 krajín eurozóny. Vzhľadom na politický odpor boli ponechané aj  národné centrálne banky, aby plnili úlohy nesúvisiace s eurozónou a aby poskytli úverovým inštitúciám národný prístupový bod k Eurosystému. Deklarovaným cieľom ECB je "spravovať euro, udržiavať stabilné ceny a realizovať hospodársku a menovú politiku EÚ". Na rozdiel od Fedu nie je zamestnanosť súčasťou jej mandátu.

V súčasnosti je euro zákonným platidlom v 19 z 27 členských štátov Európskej únie. Očakáva sa, že okrem Dánska prijmú euro aj ostatné členské štáty. Eurozóna je po USA a Číne treťou najväčšou ekonomikou. Tvorí ju asi 350 miliónov obyvateľov a jej HDP predstavuje približne 14,5 bilióna dolárov. Širšiu EÚ tvorí asi 450 miliónov obyvateľov a jej HDP je približne 17 biliónov dolárov.

Podobne ako FED, aj ECB má inflačný cieľ na úrovni 2 percent a jej hlavným menovým nástrojom je stanovovanie kľúčových úrokových sadzieb. Stanovuje tri kľúčové sadzby, medzi ktoré patrí úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie (MRO – sadzba, za ktorú si banky môžu požičiavať od ECB, ktorá zabezpečuje väčšinu likvidity v bankovom systéme eurozóny), úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie (vkladová sadzba – sadzba, ktorú môžu banky využívať na jednodňové vklady pod úrovňou refinančnej sadzby) a úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií (sadzba, za ktorú sa bankám ponúkajú jednodňové úvery nad úrovňou refinančnej sadzby). Tieto sadzby spolu tvoria hornú a dolnú hranicu peňažných trhov. ECB začala svoje operácie v roku 1999 s MRO na úrovni 3 percent, vkladovou sadzbou na úrovni 2 percent a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií na úrovni 4,5 percenta. V roku 2000 dosiahla MRO najvyššiu úroveň 4,75 percenta a od roku 2014 sa pohybuje okolo 0 percent. V tomto roku bola zvýšená na 1,25 percenta. Vkladová sadzba bola od roku 2014 až do tohto roku, keď bola zvýšená na 0,75 percenta, záporná. Úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií bola v tomto roku zvýšená z 0,25 percenta na 1,5 percenta.

Podobne ako Fed, aj ECB od roku 2008 rozšírila svoje menové právomoci. V súčasnosti je schopná poskytnúť "bankám toľko centrálnych úverov, koľko potrebujú", stanoviť záporné úrokové sadzby, ponúkať bankám dlhodobé úvery za výhodné sadzby, ak súhlasia s poskytnutím týchto prostriedkov podnikom a jednotlivcom (cielené dlhodobé refinančné operácie – TLTRO), a nakupovať súkromné a verejné finančné aktíva (kvantitatívne uvoľňovanie). ECB hrdo vyhlasuje, že tieto dodatočné nástroje jej umožnili bojovať "proti riziku nízkej inflácie alebo deflácie", pričom sa vôbec nezmieňuje o riziku vysokej inflácie.