Odpoveď Romanovi Jochovi: Sám jsi ztratil, sám si hledej

Ruský vojak na Ukrajine., ilustračná fotografia Foto: TASR/AP

Roman Joch napísal článok s názvom „Reakcia na Vladimíra Palka: Ak Putin uspeje, čaká nás ešte ničivejšia vojna“. Vraj reaguje na moju esej na Štandarde.

Problém s jeho článkom je v tom, že to v skutočnosti žiadna reakcia na mňa nie je. Je to recyklácia úvah ministra Milana Krajniaka, na ktoré som už reagoval. 

Joch si počína spôsobom, na ktorý som vo svojej eseji upozorňoval už Milana Krajniaka. Joch takisto považuje za potrebné zdôrazňovať, že skutky Ruska sú nemorálne. Ako keby to bolo potrebné vysvetľovať mne, ktorý som už toľkokrát označil ruskú inváziu za neospravedlniteľnú a odsúdeniahodnú. A zopakoval som to aj v eseji, o ktorej sa Joch tvári, že na ňu reaguje. Ale Joch napriek tomu podsúva, že mňa vlastne treba o nemorálnosti ruského postupu stále presviedčať.

Tento Jochov postup odmietam ako, mierne povedané, nepoctivý.

Veď dobre vieme, o čo sa v skutočnosti vedie spor. O to, ako ovplyvnila západná, lepšie povedané americká politika politicko-vojenskej expanzie na východ (plány na Ukrajinu v NATO) chybné rozhodnutie Ruska urobiť inváziu. Joch tento vplyv bagatelizoval argumentáciou, ktorú považujem za smiešnu a nebudem sa k nej už vyjadrovať.

O tej ďalšej vojne s Ruskom

Roman Joch sa zmieňuje tom, že ak Putin uspeje v tejto vojne, tak nás čaká ďalšia, ešte ničivejšia vojna s Ruskom.

Je pekné, že Roman Joch dovidí na ďalšiu vojnu v čase, keď sa ešte len rozbieha táto súčasná. Škoda, že nevedel predvídať, že politika Západu, ktorej chyby ešte stále nechce vidieť, privodila tú súčasnú. A ľudí, ktorí ju predvídali, poučuje.

A či v prípade ruského víťazstva by bola potom ešte ďalšia vojna? Čo ja viem? V médiách bežne čítame, že už súčasná vojna môže prejsť v jadrovú. V takom prípade môžeme vyletieť všetci hore komínom už teraz a žiadna ďalšia vojna by nám nehrozila.

Najmä, načo mi to vlastne Roman Joch píše? Ak má pravdu, všetko, čo mi z toho vyplýva, je to, že politika, ktorej chyby nevidí, nás priviedla do ešte väčšej katastrofy, než si myslíme.

Zase je to nejaké tvárenie sa. Ako keby nám bolo treba vysvetľovať, že Rusi sú nebezpeční.

Jochove nevhodné otázky

Nevhodne pôsobia otázky, ktoré mi Joch kladie. Vraj len tak, pre zaujímavosť. Majú sa Ukrajinci vzdať časti územia alebo majú bojovať ďalej? Joch predsa dobre vie, že dobré odpovede na tieto otázky už nie sú. Mám odpovedať, že sa Ukrajina má vzdať územia? Prečo by som to robil? Nemám rád, keď sa vojnou menia hranice v Európe.

Mám povedať, že majú bojovať ďalej? Prečo by som mal? Ukrajincov zomrelo už vari stotisíc. Čo keď ich zomrie ďalších stotisíc, možno ďalších tristotisíc, a potom aj tak prehrajú? Čo potom? Budem žiť s vedomím, že som hnal státisíce ľudí na zbytočnú smrť?

Dobré možnosti existovali od roku 1991 do roku 2014. A ako-tak ešte aj po roku 2014 do začiatku tohto roku. A tie som podporoval. Dnes sú stratené. Stratené americkou expanzívnou politikou, nerozumnosťou pomajdanských ukrajinských vlád a napokon úplne dorazené brutálnou ruskou inváziou.

A dnes mám podľa Jocha hľadať riešenia, keď vieme, že vďaka politike podporovanej aj Jochom sú všetky dobré riešenia už stratené? Dobrá „babka kořenářka“ z rozprávky Byl jednou jeden král by mu odpovedala tak ako pochabému kráľovi: „Sám jsi ztratil, sám si hledej.“

Zúčastňovať sa na akoby diskusiách, ktoré sa ako diskusie len tvária, ma neláka.

Vladimír Palko
Ďalšie články