Rukojemnícka kríza sa priamo pod nosom prezidenta Vladimira Putina začala 23. októbra 2002. Počas divadelnej hry Nord-Ost, ktorá dala v niektorých prameňoch meno celej udalosti, vtrhlo do sály moskovského divadla na Dubrovke približne štyridsať maskovaných útočníkov.
Počiatočný zmätok, ktorý vyvolala streľba z automatických zbraní, poskytol možnosť úteku niekoľkým šťastlivcom z pódia. Napriek tomu sa teroristom podarilo väčšinu publika zadržať a stovky divákov sa razom stali zhlukom rukojemníkov.
Žiadosť o stiahnutie Rusov z územia Čečenov
Pod maskami sa ukrývali čečenskí islamistickí teroristi vedení Movsarom Barajevom. Armádu tohto 22-ročného synovca známejšieho rebela Arbiho Barajeva tvorili do značnej miery čierne vdovy. Tento pojem je výstižným pomenovaním pre ženy zosnulých povstalcov, ktoré sú ochotné zomrieť v boji.
Útočníci svoj zámer nijako netajili. Atak na divadlo v Moskve stelesňoval požiadavku na stiahnutie ruských vojsk z územia Čečenska a de facto aj ukončenie druhej čečenskej vojny. Po uplynutí týždňového ultimáta mali Čečeni začať s popravami zadržaných civilistov.
Karty medzi kremeľským kabinetom a čečenskými islamistami boli rozdané. V hre neboli “iba” životy stoviek nevinných civilistov, ktorí sa ocitli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Na hrane sa ocitla aj pozícia Ruska.
Konflikt medzi Rusmi a Čečenmi sa tiahne niekoľko storočí
Ak chce človek pochopiť, prečo 23. októbra 2002 štyri desiatky teroristov mierili samopalmi na osem stoviek rukojemníkov uprostred Moskvy, vyžaduje si to zdravú dávku historického kontextu.
Útok na divadlo na Dubrovke predstavuje len drobný záznam na rozsiahlej chronologickej osi konfliktu medzi Ruskom a Čečenmi, ktorý sa tiahne dejinami už od 18. storočia. Po rozpade Sovietskeho zväzu deklarovali čečenskí separatistickí bojovníci svoju nezávislosť, proruská dočasná vláda následne požiadala Moskvu o pomoc.
Tá reagovala o rok neskôr, a tak sa vstupom ruskej armády na územie povstalcov v roku 1994 začala prvá čečenská vojna. Konflikt nadobudol devastačný charakter na oboch stranách. Mier uzatvorili strany sporu dva roky po jeho začiatku, no pokoj zbraní sa nedočkal dlhého trvania.
Medzivojnový chaos poskytol priestor na nárast moci ozbrojených povstalcov. Patril medzi nich aj spomínaný Arbi Barajev, ktorý podľa niektorých zdrojov spolupracoval s Federálnou bezpečnostnou službou Ruskej federácie (FSB).
Druhá čečenská vojna ani prokremeľskí funkcionári konflikt nevyriešili
V roku 1999 odštartoval Vladimir Putin z pozície predsedu vlády Kremľa druhú čečenskú vojnu. Oficiálnymi dôvodmi boli neúspešná invázia islamistického čečenského vodcu Šamiľa Basajeva do Dagestanu a séria bombových útokov na obytné budovy v troch ruských mestách vrátane Moskvy. Útoky si vyžiadali tri stovky civilných obetí a tisícku zranených.
Nezávislé vyšetrovanie týchto udalostí však marili obštrukcie Kremľa, čo poskytlo živnú pôdu pre viaceré teórie. Niektoré z nich hovoria, že explózie boli zorganizované Ruskom, konkrétne FSB, aby zabezpečili Putinovi prezidentský post. Iné pramene takúto teóriu na hrane konšpirácie popierajú.
Ruská armáda pri následnej invázii získala v roku 2000 kontrolu nad čečenskou metropolou Groznyj. S Putinovou podporou sa na vrchol čečenskej exekutívy dostal Achmat Kadyrov. Bývalý povstalec sa pre podporu Kremľa ocitol v nemilosti domácich bojovníkov. Jeho vláda sa skončila bombovým útokom v roku 2004, ktorý Kadyrov neprežil.
Rok 2001 sa stal osudným aj pre Arbiho Barajeva. Skonal počas prestrelky s ruskou armádou, ktorá trvala šesť dní. Všetky vyššie spomenuté okolnosti viedli jeho synovca Movsara k tomu, že o rok a štyri mesiace neskôr napochodoval so skupinkou teroristov do moskovského divadla a zahnal prezidenta Putina do kúta.
Bomby, lekári a novinári
Hľadiskom sa šíril nepokoj a k pohode rukojemníkov neprispievali ani trhaviny, ktoré mali viaceré teroristky pripevnené na tele. Bomby boli rozmiestnené po celej budove divadla a niektoré zdroje uvádzali, že odborníci predpokladali pri prípadnej detonácii kolaps celej stavby.
Čečeni dovolili zajatcom komunikovať cez mobilné telefóny. Mnohí kontaktovali svojich blízkych či politické autority s prosbou, aby nezasahovala polícia, pretože by došlo k mohutnému výbuchu. Viacerí z publika pre verejnosť opísali výzbroj útočníkov, ktorá zahŕňala napríklad aj ručné granáty.
Rukojemnícku drámu sprevádzala intenzívna komunikácia Čečenov s verejnosťou. Médiám a novinárom bol povolený kontakt a vstup do budovy, vďaka čomu sú dodnes na internete dostupné zábery priamo zo sály plnej rukojemníkov.
Na rokovaní sa na žiadosť teroristov zúčastňovali popredné tváre vtedajšej politiky, napríklad Boris Nemcov. Čečeni nemali problém ani s priebežným prepúšťaním vybraných rukojemníkov. Na slobodu sa dostali deti, tehotné ženy a cudzinci, dokopy viac ako sto ľudí.
Prostredníkom medzi Kremľom a teroristami sa stali nielen novinári, ale najmä lekári. Tí mali možnosť priebežne kontrolovať zdravotný stav prítomných civilistov. Naopak, novinári dostali príležitosť uskutočniť rozhovor s veliteľom operácie Barajevom.
Do sály sa dostali aj civilisti zvonku, boli však popravení
Pozornosť dnes okrem oficiálnych postupov vzbudzujú aj menej známe incidenty, ktoré sa počas troch dní odohrali v sále plnej čoraz nervóznejších rukojemníkov. Už počas prvej noci vnikla do budovy Oľga Romanová, 26-ročná civilistka žijúca neďaleko divadla.
Zajatcov začala nabádať, aby sa voči teroristom vzbúrili, na čo ju Čečeni zastrelili v domnienke, že patrí k FSB. Veľkou neznámou zostáva, ako sa podarilo jednej mladej žene prekročiť stabilný koridor polície.
Aj druhá noc priniesla medzi čečenskými teroristami rozruch, keď sa roztrhlo potrubie s horúcou vodou a začalo zaplavovať miestnosť. Teroristi považovali incident za provokáciu zo strany FSB a k dohode o možnej oprave nedošlo. Neskôr vyšlo najavo, že bezpečnostná služba trubicu používala na odpočúvanie interiéru divadla.
Na tretí deň opäť došlo ku konfliktu islamistických bojovníkov s vonkajším svetom. Do budovy vnikol Gennadij Vlach, ktorý sa domnieval, že je medzi rukojemníkmi jeho syn.
Žiadne dôkazy však tomu nenasvedčujú. Vlacha zastrelili, no jeho telo bolo spopolnené skôr, než ho bolo možné identifikovať.
O útek sa v rovnaký deň pokúsil aj 30-ročný rukojemník Denis Gribkov. Na reakciu vyprovokoval jedného z Čečenov, ktorý naňho vystrelil. Guľka Gribkova minula, no zranila inú rukojemníčku a ďalšieho rukojemníka pripravila o život. Gribkova našli neskôr zastreleného.
Sála plná plynu a poprava Čečenov
Vladimir Putin sa rozhodol rukojemnícku krízu ukončiť zásahom v budove divadla. Nadránom 26. októbra začali príslušníci špeciálnej jednotky Specnaz z viacerých miest vpúšťať do budovy bližšie nešpecifikovaný uspávací plyn.
Počiatočný zmätok medzi rukojemníkmi vyvolal prchkú reakciu Čečenov, ktorí spustili paľbu na vyprázdnené parkovisko pred budovou. Ozbrojenci FSB trpezlivo vyčkávali na nástup účinkov plynu, aby mohli do divadla vniknúť bez rizika, že teroristi odpália nastražené výbušniny.
Dôveru vo vpustenú látku po takmer hodine vyčkávania naštrbila rukojemníčka, ktorej sa vďaka prekrytiu dýchacích ciest podarilo uniknúť zo sály až na parkovisko.
Ešte predtým sa iným zajatcom podarilo telefonicky kontaktovať rádio. Do živého vysielania sa preto dostali zúfalé výkriky a prosby rukojemníkov pred tým, než ich plyn uspal.
Podrobnosti zásahu zostávajú dodnes nepresné a jednotlivé verzie sa v závislosti od zdroja rozchádzajú v detailoch. Podľa všetkého sa však ozbrojené zložky stretli s odporom skupiny Čečenov, ktorí si stihli nasadiť respirátory.
Veliteľ celého útoku Movsar Barajev sa skrýval v osobitnej časti divadla, jeho osud však kopíroval údel všetkých teroristov a 22-ročný synovec známeho čečenského povstalca skonal pod paľbou ruského Specnazu.
Nasledujúcim krokom vyslobodzovacej operácie bol prienik špeciálnej jednotky do sály, kde boli štvrtý deň zadržiavaní rukojemníci. Čečenské teroristky s výbušninami pripevnenými k telu neboli následkom pôsobenia plynu schopné odporu. Príslušníci Specnazu ich popravili strelou do hlavy.
Civilisti boli ku koncu operácie vyvedení z budovy divadla a hospitalizovaní v moskovských nemocniciach, kde ich za prítomnosti médií navštívil aj úradujúci prezident Vladimir Putin. Koniec rukojemníckej drámy bol však iba začiatkom boja o informácie a ľudské životy.
Problémom operácie zostáva použitý plyn
Ruská federácia totiž odmietla uviesť, o aký uspávací plyn šlo. V dôsledku jeho použitia a neschopnosti zdravotníkov poskytnúť účinnú protilátku zomrelo najmenej 129 rukojemníkov.
Tento údaj sa líši v závislosti od zdroja, pričom medzinárodné organizácie označujú oficiálne čísla za podhodnotené. Niektoré pramene uvádzajú tri stovky mŕtvych vrátane tých, ktorí skonali pod vplyvom toxínu do jedného roka od zásahu.
S najväčšou pravdepodobnosťou šlo o derivát fentanylu, konkrétne 3-metylfentanyl. Ide o zlúčeninu radiacu sa medzi opioidné analgetiká, čo znamená, že ide o látku tlmiacu bolesť. Do tela sa môže podávať prostredníctvom aerosólu, čo bol prípad rukojemníkov na Dubrovke.
Mechanizmus jeho účinku spočíva v naviazaní sa na takzvané opioidné receptory, ktorých aktiváciou sa blokuje uvoľňovanie neurotransmiterov, teda látok viažucich sa na neuróny, ktoré aktivujú prenos nervových vzruchov.
Nevýhodou látok, akou je 3-metylfentanyl, je to, že nie sú selektívne. Neviažu sa len na jeden konkrétny receptor, ale súčasne na viac, čo má za následok mnoho vedľajších účinkov, ako napríklad nevoľnosť, svrbenie a dýchacie problémy, ktoré môžu byť smrteľne nebezpečné.
Klasické opiáty ako morfium fungujú na podobnom princípe, ale sú menej účinné, pretože sa na cieľové receptory viažu niekoľkokrát slabšie. Na rozdiel od opioidných analgetík, akým je 3-metylfentanyl, štandardné anaestetiká fungujú odlišne kvôli minimalizácii vedľajších vplyvov.
Podstatou celkovej anestézie je naviazanie anestetika na receptory, ktoré priamo riadia nervové vzruchy, čím sa dosahuje vyššia selektivita účinku.
Rusko dodnes nepriznalo, akou chemickou látkou postriekalo osem stoviek civilistov pred dvadsiatimi rokmi. Po piatich rokoch informovalo len o tom, že šlo o bližšie nešpecifikovaný derivát fentanylu.
Pochybenia pri vyslobodzovaní poskytujú priestor na dohady
Viaceré logistické rozhodnutia, zvolené počas vyslobodzovania rukojemníkov, sa ukázali ako nesprávne. Mnohých z budovy vyslobodzovala polícia, a nie zdravotníci, ukladali ich za sychravého počasia na chodník pred budovou.
Niektorí neskôr uviedli, že počas bezvedomia ich okradli a neskoršie štatistiky ukázali, že najmenej sedemdesiatim z vyslobodených nikto neposkytol zdravotnú starostlivosť.
Priestor na otázky a pochybnosti v súvislosti s činnosťou miestnych úradov ponúka aj samotný príchod niekoľkých desiatok čečenských teroristov do srdca Ruskej federácie.
Keďže v tom čase bol Kremeľ v priamom vojenskom konflikte s Čečenmi, mnohí takúto situáciu prirovnávajú k tomu, ako keby Usáma bin Ládin napochodoval s tridsiatimi islamistami do Washingtonu D.C.
Ďalší priestor na dohady a teórie spoľahlivo poskytuje osoba Movsara Barajeva. Mladý a relatívne neskúsený bojovník v čele finančne nákladnej akcie viedol viacerých ľudí k presvedčeniu, že Arbiho synovca podporili mocné autority z prostredia Čečenov a nebol tak autorom myšlienky útoku, ale iba jeho vykonávateľom.
Kritici Kremľa neváhajú hovoriť o FSB ako o strojcovi útoku
Ešte odvážnejší krok v ústrety svetu konšpirácií ponúka teória, ktorá hovorí o tom, že teroristický útok Čečenov sa odohral pod taktovkou FSB. Pôdu pre tieto úvahy vytvorilo rozhodnutie, na základe ktorého boli všetci Čečeni, bez ohľadu na kladenie odporu alebo stav bezvedomia, popravení streľbou.
Oficiálna verzia Kremľa zdôvodňuje popravy bezbranných teroristiek tvrdením, že išlo o prevenciu pred detonáciou výbušných zariadení. Streľba zo samopalu v blízkosti nálože sa však mnohým skeptikom javí ako rovnaké riziko. Teroristi boli preto podľa nich popravení ako nepohodlní svedkovia.
Po celej operácii požiadali jedného z dôstojníkov FSB o identifikáciu dvoch čečenských teroristov, ktorí v minulosti patrili medzi informátorov bezpečnostnej služby.
Podľa všetkého ich telá v márnici nebolo možné nájsť a viacerí kritici Kremľa sa domnievajú, že išlo o agentov, ktorí boli prepustení na slobodu počas operácie v divadle na Dubrovke.
Udalosť v divadle na Dubrovke a jej komplexnosť sa odrazili aj v kultúre, menovite vo filmovej tvorbe. Okrem série dokumentárnych diel podrobne opisujúcich priebeh drámy si vyslúžil teroristický útok zmienku napríklad v seriáli Papierový dom z produkcie Netflixu. Špekuluje sa, že aj úvodná scéna prestrelky v budove opery vo filme Christophera Nolana Tenet z roku 2020 je inšpirovaná Dubrovkou.
Mnohé detaily obkolesujúce rukojemnícku drámu v moskovskom divadle zostávajú aj po dvadsiatich rokoch nejasné. Informácie oboch strán sporu sa rozchádzajú a zdá sa, že ich prienik je v nedohľadne.
Pravé motívy druhej čečenskej vojny, zloženie uspávacieho plynu, ktorý pripravil o život stovky nevinných civilistov, či podiel FSB na celej akcii, zostanú navždy veľkou neznámou.