Ani nechcite vedieť, akú mal covid smrtnosť

Uvediem príklad z českého rozpočtu. Z 1,6 bilióna korún štátneho dlhu ku koncu roka 2019, keď covid práve unikal z laboratória vo Wu-chane, poskočil do konca roka 2021 štátny dlh na 2,5 bilióna korún a na konci tohto tohto roka dostúpi až niekam k 2,9 bilióna korún.

A do toho prichádza z USA zásadná, zatiaľ takmer úplne ignorovaná správa o štúdii, ktorá hľadá odpoveď na kardinálnu otázku, ako veľmi bol COVID-19 smrtiaci. Spomeňme si, že kategória smrtnosti bola tým údajom, ktorý mediálne covidu pomohol ku kariére.

Pôvodný odhad Svetovej zdravotníckej organizácie (3,4 percenta), pochopiteľne, budil hrôzu. Ale tím okolo profesora epidemiológie Johna Ioannidisa zo Stanfordu zhrnul národné výskumy séroprevalencie, teda meranie výskytu protilátok na koronavírus, v 31 krajinách sveta. Štúdia sa zaoberá ľuďmi od 0 do 69 rokov.

Ioannidisovi vychádzajú údaje, ktoré aj lockdownovému skeptikovi vyrazia dych svojou zanedbateľnosťou: V celej sledovanej skupine od 0 do 69 rokov dosahoval koronavírus smrteľnosť 0,095 percenta, teda necelé jedno promile. V skupine 60 až 69 rokov síce smrtnosť prudko stúpa, ale stále iba na pol percenta – teda jeden mŕtvy na 200 infikovaných.

Kohortou od 70 rokov vyššie sa Ioannadisova štúdia nezaoberá, čo kritici možno právom označia za slabinu. Ale aj tak jej závery zapadajú do poňatia, ktoré presadzovali koronaskeptici, a takmer nikde sa s ním nepresadili: chrániť len staršie ročníky a tie mladé nechať na pokoji.

Samozrejme, aj naďalej zostáva nerozhodnutý spor, či by ročníky nad 70 rokov v populácii, ktorá sa medzitým rýchlo premoruje, išlo od vírusu izolovať. Napríklad český profesor Jiří Baran tvrdí, že by to išlo, a to predovšetkým sústavnou starostlivosťou o rizikových ľudí a takými jednoduchými vecami, ako je ich každodenný monitoring po telefóne nasledovaný prípadne rýchlou liečbou. Ioannidis je podľa jedného prehľadu vôbec najcitovanejší vedec na svete, čo by mohlo oslabiť námietku, že jeho nová, naozaj šokujúca štúdia, doteraz neprešla vedeckou oponentúrou.

Podstatná je aj okolnosť, že sa do štúdie zahrnuli iba dáta zozbierané do februára 2021, teda nálezy sú z predočkovacej éry, nehovoriac o tom, že vtedajšie varianty covidu boli drsnejšie ako dnešný omikron.

Len rok nás delí od chvíle, keď nám naše štátne a vedecké autority tvrdili, že od nejakých 15 rokov veku sme bez vakcíny vystavení smrteľnému nebezpečenstvu. A keď nám bez preukazu očkovanca, ktorý však v tom období preukázateľne negarantoval, že jeho nositeľ je bezinfekčný, zakazovali vstup do reštaurácií. Až Ioannidisova štúdia prejde oponentúrou, kto z expertov a politikov nájde silu na sebakritiku, nedajbože na priznanie, že na súčasnej mizérii štátnych rozpočtov nesie aj on svoj podiel viny?

Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.