Pellegrini ukazuje dvojtvárnu politiku

Pellegrini a jeho strana Hlas sú v nezávideniahodnej situácii. Na jednej strane si potrebujú udržať voličov, ktorých prebrali Robertovi Ficovi, na druhej strane potrebujú získať koaličný potenciál. A to sú, zdá sa, dve ťažko spojiteľné veci. Ukázalo to aj Pellegriniho stredajšie hlasovanie o partnerskom spolužití z dielne liberálov z SaS.   

Všetci prítomní poslanci Hlasu v stredu hlasovali za to, aby bol návrh na zavedenie partnerského spolužitia posunutý do druhého čítania. Pellegrini chcel vyslať jasný signál, že on nie je Fico a Hlas nie je Smer. Liberálom v politike, ale aj v médiách to prišlo vhod. Dnes sa totiž zdá, že bez Pellegriniho po ďalších voľbách vládu nezložia. Potrebujú ho preto legitimizovať. Pellegrini to pochopil, a preto bol ochotný zdvihnúť ruku za návrh zákona, pomocou ktorého chceli liberáli pretlačiť do legislatívy dúhovú agendu.

Problémom je, že jeho voliči to pravdepodobne vidia úplne opačne. O vládu s liberálmi nemajú veľký záujem a dúhová agenda im leží v žalúdku.

Fico, ktorý s Pellegrinim bojuje o rovnakého voliča, tomu rozumie, preto jeho poslanci pri návrhu z dielne SaS nehlasovali. Fico sa pritom vyjadril, že návrh bol v rozpore s ústavou, ktorá hovorí, že manželstvo je vzťah muža a ženy.

Pellegrini však neodolal a za návrh zdvihol ruku.

Tým sa vybral na cestu, ktorú pred ním skúšali absolvovať už viacerí slovenskí politici a všetci napokon pohoreli. Tá cestá má dve mená. Oportunisti ju volajú stredová, idealisti dvojtvárna či falošná. Nech to je ako chce, zdá sa, že na Slovensku vedie väčšinou do politického zatratenia. Len v tomto volebnom období to dokazujú dve strany. OĽaNO a Za ľudí.

Pellegriniho Hlas sa pritom až nápadne podobá Kiskovmu projektu. Pellegrini sa rovnako ako svojho času Kiska spolieha na svoju popularitu. Práve tak ako Kiska chce prebrať voličov iným stranám. A takisto ako Kiska to chce dosiahnuť tým, že sa bude tváriť ako ten reprezentatívnejší či umiernenejší.

Problém je, že umiernenejší v tomto prípade znamená hrajúci na dve strany. Kiska to robil na jednej strane prostredníctvom ľudí ako Remišová a Šeliga, ktorých konzervatívnejšie prostredie vnímalo ako svojich, a na druhej strane prostredníctvom ľudí ako Kolíková a Valášek, ktorí mali zaujať liberálnych voličov. Výsledkom bolo, že voliči neuverili ani jednému, ani druhému krídlu a napokon ani Kiskovi. Prezidentova popularita vyfučala a strana sa rozpadla.

Pellegriniho výhoda je, že on na to nejde cez tváre. Jeho spolupracovníci sú v prvom rade oportunisti a kariérni politici, ktorí zahlasujú za to, čo sa práve hodí. Strana by sa mu preto nemala rozpadnúť.

Kiskov problém sa však dotýka aj jeho. Voliči, o ktorých sa snaží bojovať, ešte donedávna fandili Ficovi. Ten si ich získal zmesou sociálnej, konzervatívnej a národnej politiky. Pellegrinimu by teoreticky stačilo hovoriť to isté, čo vraví Fico, usmievať sa a úspech vo voľbách by mal vo vrecku. Lenže v tom prípade by mu ako koaliční partneri ostávali len Smer a Republika. Ale to Pellegrinimu smrdí.

Líder Hlasu preto potrebuje žmurkať na liberálov a robiť podobné kúsky, aké predviedol v stredu. Lenže tie iritujú jeho potenciálnych voličov. Samozrejme, nie až tak, ako by podobné hlasovanie vytáčalo trebárs voličov KDH, ale dosť na to, aby na tom stratil. Fico, Mazurek, Uhrík a ďalší politici to určite radi využijú a svojim voličom to vo vhodnej chvíli pripomenú. Inak povedané, ak bude najhoršie, Fico sa určite nebude hanbiť vytiahnuť na Pellegriniho toto hlasovanie a obúchavať mu ho o hlavu, až kým z neho v očiach voličov nespraví zradcu, ktorý je ochotný zahlasovať za progresívne excesy len preto, aby sa zapáčil liberálnym médiám.

Pellegrini je preto v neľahkej situácii. Potreboval by viac hlasovaní, aké predviedol v stredu, aby si naklonil liberálov a zároveň si ich nemôže dovoliť, lebo sa tým stáva príliš zraniteľný. Potrebuje byť dúhový a zároveň taký nemôže byť.

Po stredajšom hlasovaní sa zdá, že Pellegrini sa bude snažiť hrať na dve strany. V Bratislave byť liberálny a medzi voličmi v regiónoch konzervatívny. Nebude prvý, kto sa o to pokúsi.

Ale nemal by zabúdať na to, že slovenská politika má veľa špecifík a nedokonalostí, no v jednom je, zdá sa, spoľahlivá. Dvojtvárnych politikov bez jasných postojov skôr či neskôr zničí. Peter Pellegrini môže byť ďalším z nich.