Človek, ktorý chce takú kritiku vysloviť, by asi na úvod mal povedať, že vraždy odsudzuje. Ale nie je to azda samozrejmé? Je to príliš chcieť, aby sa automaticky nepredpokladalo, že schvaľujete vraždenie ako metódu prejavu nesúhlasných názorov?
Pri politikoch je požiadavka na performatívne odsúdenie pochopiteľná, ale obávam sa, že sa jeho zmysel preceňuje. Že odsudzujúce vyhlásenie politikov činom zradikalizovaných psychopatov nezabráni, dokonca ani masové verejné zhromaždenia nie. Ani keby českí politici v minulosti oveľa dôraznejšie odsudzovali homofóbiu, bratislavskej vražde by to nezabránilo. Ale to je menšinový názor.
Reakcie českých politikov a médií
Politik týchto ľudí nemôže nikdy uspokojiť. Český premiér Petr Fiala čin odsúdil, ale bol „popoťahovaný“ za to, že ho odsúdil neskoro. Pretože, kto nie je prvý, je vždy neskoro. Na Twitteri bolo na jeho odsúdenie najčastejšou reakciou to, prečo teda neschváli manželstvo pre všetkých.
Konzervatívny Fiala mohol s takou reakciou počítať. Ale tentoraz neobstála ani obvykle bezchybne progresívna predsedníčka snemovne Markéta Pekarová Adamová. „Buďme prosím tolerantní k inakostiam,“ uzavrela svoj príspevok. A to, ako jej vytýkali, je zle. Tak zle, že sa niektorí ani nenamáhali vysvetľovať, v čom.
Známy aktivista Krištof Stupka Fialovi vytkol jeho vyjadrenie, že je „pripravený rešpektovať iné životné štýly“. Prečo? „Naša sexualita nie je životný štýl ani voľba. Je to niečo, s čím sme sa narodili a čo by nikdy nemalo byť dôvodom na vraždu,“ napísal (anglicky).
Po prvé, ide tu skutočne len o sexuálnu orientáciu? Inde v spravodajstve sme sa mohli dočítať od priateľky oboch zavraždených: „Matúš a Juraj boli hrdí členovia LGBT komunity. Vždy vyjadrili svoj názor. Nikdy neboli ticho. Prezentovali sa tým, ako chodili oblečení, ako žili.“ Ak sa niekto prezentuje tým, ako sa oblieka a ako žije, tak čo je to iné ako životný štýl?
Opäť treba pre istotu zopakovať, že ani to nemôže byť dôvodom pre vraždu. A že v rozrušení sa človek môže vyjadriť nepremyslene.
Ale po druhé, je to nepremyslené? Alebo ide skôr o, v zahraničí dobre známy, otravný „výcvik verejnosti“ v tom, aby si zvykla, že niektorým aktivistom nestačí nič, že sa vždy nájde nejaká požiadavka, na ktorej trvajú, a nejaké vyjadrenie, ktoré nezodpovedá najnovším nárokom?
V októbri 2020 sudkyňa amerického Najvyššieho súdu Amy Conney Barrettová pri vypočutí v Senáte uviedla, že nikdy nikoho nediskriminovala „na základe sexuálnej preferencie“. Davy na sociálnych sieťach a následne aj demokratickí senátori (ktorým to pôvodne bolo jedno) sa na ňu oborili. Je to urážlivé a zastarané! Načo vyšla najavo pozoruhodná vec: autoritatívny slovník Merriam-Webster túto charakteristiku v tichosti doplnil do svojej online verzie. Dovtedy sexuálnu preferenciu za urážlivú a zastaranú nepovažoval.
Aj slovenský Jazykovedný ústav Ľ. Štúra symbolicky zmenil v slovenskom slovníku definíciu slova „láska“. „Jazykovedci upozorňujú, že v otázke základných ľudských práv sa nedá nič prikrášliť. Buď ich niekto má, alebo nie. Dúhová komunita je rovnocenná súčasť našej spoločnosti, v ktorej by mali platiť rovnaké práva pre všetkých ľudí,“ čítame v slovenskom denníku Pravda. Výraz „dúhová komunita“ je už asi tiež lexikalizovaný.
Často už ide o mocenskú požiadavku
Často už nejde o volanie po tolerancii a akceptácii. Ide o mocenskú požiadavku: Budeš hovoriť, ako my chceme. Neznalosť správneho aktuálneho zloženia skratky LGBTQ+ je výraz nenávisti. A keď si nie si schopný zapamätať, že „sexuálne preferencie“ boli včera normálne a dnes sú urážlivé, radšej mlč. Takto sú k súhlasu s určitou ideologickou agendou drezúrovaní politici. Ako to vyjadril jeden mohutne lajkovaný príspevok na Twitteri vo chvíli, keď Fiala zlyhal, pretože nebol prvý: „Medzinárodný deň boja proti homofóbii: Petr Fiala mlčal. Pride month: Peter Fiala mlčal. Prague Pride: Peter Fiala mlčal. Homofóbny terorizmus na Slovensku: Petr Fiala mlčí.“
Bežná verejnosť je drezúrovaná v tom, aby povinne spontánne oceňovala všetko gej. Koncom septembra mal v USA premiéru film Bros, inzerovaný ako prvá gej romantická komédia od veľkého filmového štúdia. Film prepadol, tržby dosiahli len 40 percent dolnej hranice očakávania analytikov. Dôvod? Podľa režiséra filmu Billyho Eichnera to bola pravdaže homofóbia.
Skutočná realita života ľudí s rovnakopohlavnou sexuálnou orientáciou sa, samozrejme, neobmedzuje na jeden „životný štýl“. Patrí do nej aj to, že dúhová komunita pomohla odštartovať politickú kariéru Donalda Trumpa. Jeho cesta k prezidentskej kandidatúre za republikánov začala na konzervatívnej konferencii CPAC v roku 2011. Jednotlivé sponzorujúce organizácie majú právo na nej prezentovať svojich rečníkov. A organizácia republikánskych gejov a lesieb GOProud vtedy pozvala Donalda Trumpa.
Ale aj realita onoho bratislavského útoku do tej vzrušenej rétoriky úplne nepasuje. Páchateľ bol typický mladý psychopat radikalizovaný na internete a, ako je v týchto prípadoch obvyklé, zverejnil obsiahly manifest. Cieľov mal oveľa viac ako jeden gej bar. Jeho manifest začína slovami: „Sú to Židia. Sú to Židia. Sú to Židia“ (anglicky). A polícia potvrdila, že chcel začať vraždou slovenského premiéra Eduarda Hegera, čakal naň pri jeho byte, ale nedočkal sa ho. Čo keby sa ho dočkal? Ako by vyzerala reakcia? Spomenul by si vôbec niekto na gejov? Dokázal by niekto vyčítať Petrovi Fialovi, že tým, že nepodporuje rovnakopohlavné manželstvo, prispel k útoku na slovenského premiéra? Veď ten tiež nepodporuje rovnakopohlavné manželstvo.
Asi nie. Okrem iného aj preto, že tá vražda sa nestala v Česku, ale na Slovensku. Slovensko nie je Česko, je to cudzia krajina. Česi a Slováci spolu spravidla dobre vychádzajú a Slováci sa tam bezproblémovo usádzajú, čo ale nič nemení na veľkých rozdieloch, ktoré existujú medzi Čechmi a Slovákmi ako politickými spoločenstvami. Viedli koniec koncov k rozdeleniu spoločného štátu a nič, čo sa od tej doby odohralo, nenapovedá, že tie krajiny mali zostať pohromade.
Je nápadné, ako postoj niektorých českých komentátorov voči Slovensku prechádza hysterickými zvratmi, ktorých cyklickosť už nemožno nevidieť: Na Slovensku hrozí fašizmus! – Závidím Slovákom ich prezidenta! - Na Slovensku hrozí fašizmus! - Závidím Slovákom ich prezidentku! - Na Slovensku hrozí fašizmus! Pritom to sú stále tí istí Slováci. Nesvedčia tieto zvraty náhodou o tom, že povaha slovenskej politiky nám uniká? Je v záujme všetkých mať voči slovenskému dianiu väčší vedomý odstup.
Tie rozdiely sú hlboké a nevznikli včera ani predvčerom. Čoskoro po rozdelení štátu musel popredný slovenský politik tej doby utiecť do Česka pred antisemitizmom. Na Slovensku podľa prieskumov v rusko-ukrajinskej vojne strání Rusku najväčšie percento ľudí zo všetkých okolitých krajín. Iste nikdy nie je dobré hovoriť „u nás sa to nemôže stať“.
Takéto šialené teroristické činy osamelých domorodých psychopatov sú našťastie vzácne – také vzácne, že k nim môže dôjsť úplne kdekoľvek. Ale keď už sa to stane na Slovensku, dopadá to do úplne iného prostredia ako v Česku. Tam by skutočne niektorým politikom uznanie toho, že nie je správne zabíjať gejov za to, že sú gejmi, liezlo ťažko z úst. Keď v Česku prepukla korupčná aféra Dozimetr, hralo vo verejnej diskusii to, že jedna z postáv kriminálnej skupiny je gej a ďalšie dve majú blízkovýchodné mená, nulovú úlohu.
Preto by bolo namieste nesprávať sa tak, ako by sa tá nenávistná vražda odohrala u nich doma. Primeraná by bola asi taká reakcia ako po islamistickom teroristickom útoku v Berlíne v roku 2016. Tiež to bolo pár stoviek kilometrov od nich, síce v cudzej krajine, ale zase pri ňom zahynula česká občianka. Ak vtedy nebola reakcia aktivistickej verejnosti taká vzrušená, potom sú teraz asi v hre ešte iné faktory.