Politiky presadzujúce elektromobily ukazujú, prečo ich chce tak málo ľudí

Neustále počúvame, že elektromobily sú budúcnosťou – sú čistejšie, lacnejšie a lepšie. Ale ak sú také dobré, prečo musí Kalifornia zakázať autá na benzínový pohon? Prečo svet vynakladá 30 miliárd dolárov ročne na dotovanie elektrických áut?

V skutočnosti sú elektromobily len v niektorých aspektoch a iba o niečo lepšie ako ich alternatíva, navyše často sú omnoho drahšie a nie sú bezpodmienečne ekologickejšie. Elektromobil počas svojej životnosti vypúšťa menej emisií CO2 ako benzínové auto, ale rozdiel môže výrazne závisieť od spôsobu výroby elektrickej energie. Výroba batérií pre elektromobily si vyžaduje obrovské množstvo energie, získanej väčšinou spaľovaním uhlia v Číne. Ak to všetko zrátame, Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že elektromobil vypúšťa o niečo menej ako polovicu CO2 oproti automobilu s benzínovým motorom.

Klimatický účinok nášho úsilia o elektromobily v roku 2020 bude triviálny. Ak by každá krajina dosiahla svoje ambiciózne ciele v oblasti elektrických automobilov do roku 2030, svet by ušetril 231 miliónov ton emisií CO2. Po započítaní týchto úspor do štandardného modelu klimatického panelu OSN to znamená zníženie o 0,0001 stupňa Celzia do konca storočia.

Vplyv elektromobilov na znečistenie ovzdušia nie je taký jednoznačný, ako by sa mohlo zdať. Elektromobily znečisťujú ovzdušie len o niečo menej ako benzínové autá, pretože ich masívne batérie a tým spôsobená vyššia hmotnosť, vedú k väčšiemu znečisteniu pevnými časticami pre väčšie opotrebúvanie bŕzd, pneumatík a ciest. Navyše elektrická energia, ktorú potrebujú, môže vzhľadom na spôsob jej výroby zapríčiniť ďalšie znečistenie ovzdušia. V nedávnej štúdii sa dokázalo, že v 70 percentách štátov USA elektromobily vypúšťajú do ovzdušia viac najnebezpečnejších častíc ako autá s benzínovým pohonom. V štúdii Americkej ekonomickej asociácie sa zistilo, že namiesto toho, aby sa znížilo znečistenie ovzdušia, každé elektrické auto v USA spôsobí v priemere počas svojej životnosti ďalšie škody na znečistení ovzdušia v hodnote 1 100 dolárov.

Nerastné suroviny, potrebné na výrobu týchto batérií, predstavujú aj etický problém, pretože mnohé z nich sa ťažia v oblastiach so žalostným stavom dodržiavania ľudských práv. Napríklad väčšina kobaltu sa ťaží v Kongu, kde nie je nezvyčajná detská práca, najmä pri ťažbe. Existujú aj bezpečnostné riziká, keďže nerasty sa spracúvajú najmä v Číne.

Zvýšený dopyt po už teraz drahých nerastných surovinách pravdepodobne výrazne zvýši cenu elektromobilov. Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že ak by sa elektromobily stali také rozšírené, ako by museli byť, ak by svet chcel do roku 2050 dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov, celkový ročný dopyt po lítiu len pre automobilové batérie by bol v tom roku takmer 28-krát vyšší ako súčasná ročná celosvetová produkcia lítia. Ceny materiálov na výrobu batérií sú v tomto roku viac ako trojnásobne vyššie oproti roku 2021 a ani elektrická energia sa zlacňovať nebude.

Aj keby rastúce náklady neboli problémom, elektromobily by neboli veľmi výhodné. Zástancovia tvrdia, že hoci sú drahšie, jazda na elektromobiloch je lacnejšia. V novej správe laboratória amerického ministerstva energetiky sa však zistilo, že aj v roku 2025 budú celkové náklady na elektromobil počas jeho životnosti podľa agentúry o 9 percent vyššie ako náklady počas životnosti benzínového automobilu, pričom štúdia vychádzala z veľmi veľkorysého predpokladu, že elektromobily jazdia rovnako často ako bežné autá. V skutočnosti sa elektromobilmi jazdí o polovicu menej, čo znamená, že v prepočte na kilometer sú oveľa drahšie.

Čiastočne je to preto, že elektromobily sú často luxusným tovarom. Dve tretiny domácností v USA, ktoré ich vlastnia, majú príjem vyšší ako 100 000 dolárov ročne. Pre 9 z 10 domácností, ktoré vlastnia elektromobil, je to len druhé auto. Majú auto aj na benzínový pohon – zvyčajne väčšie, ako napríklad SUV, pikap alebo minivan, ktoré používajú na dlhé cesty vzhľadom na jeho dlhší dojazd. A na to, aby boli elektromobily jednoduchšie používateľné, sú potrebné ďalšie náklady – napríklad inštalácia nabíjačky v garáži. Tí, ktorí si to nemôžu dovoliť alebo nemajú garáž, budú musieť stráviť nepomerne viac času na komerčných nabíjačkách, ako by trvalo natankovanie benzínu do auta.

To všetko je dôvod, prečo si predaj elektromobilov stále vyžaduje také masívne dotácie. Nórsko je jedinou krajinou, kde je väčšina nových automobilov elektrických, a to si ešte vyžiadalo zrušenie dane z predaja a registrácie týchto vozidiel – v hodnote 25 160 dolárov za auto – a ďalšie daňové úľavy, ako napríklad znížené mýto. Napriek tomu je len 12,6 percenta všetkých nórskych áut na cestách elektrických. Krajina ich má z čoho zaplatiť čiastočne vďaka príjmom z ropy, ale táto výmena je pochybná: aby Nórsko znížilo emisie CO2 o jednu tonu prostredníctvom dotovania elektromobilov, musí predať 100 barelov ropy, ktoré emitujú 40 ton CO2.

Netreba pripomínať, že podiel elektromobilov z celkového množstva automobilov na cestách v iných krajinách sa k 100 percentám v dohľadnom čase nepriblíži. Americký úrad pre energetické informácie odhaduje, že ak nevzniknú nové právne predpisy, do roku 2050 bude približne len 17 percent zo všetkých nových automobilov v USA elektrických, čo predstavuje 13 percent z celkového počtu amerických automobilov. Keďže spotrebitelia proti elektrickým autám hlasujú svojimi peňaženkami, je ťažké si predstaviť, že štáty ako Kalifornia budú naďalej požadovať, aby sa mohli kupovať len elektrické autá.

Elektromobily ovládnu trh len vtedy, ak budú vďaka inováciám skutočne lepšie a lacnejšie ako autá s benzínovým pohonom. Politici vynakladajú stovky miliárd dolárov a bránia spotrebiteľom v kúpe áut, ktoré chcú, prakticky bez akéhokoľvek prínosu pre klímu.

Text pôvodne vyšiel na denníku Wall Street Journal. Vychádza so súhlasom autora.