Nie všetky štáty však návrhy podporujú. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza môže cenový strop spôsobiť to, že na starom kontinente bude plynu menej. Nie je jediný, kto si to myslí.
Najnovšie tohtotýždňové návrhy Komisie v súvislosti s energetickou krízou zahŕňajú dočasnú „maximálnu dynamickú cenu" pri obchodovaní v plynovom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku, ktorý slúži ako referenčná cena pre obchodovanie s plynom v Európe. Horný cenový limit sa má ešte len stanoviť a bol by dočasný, kým EÚ nezostaví nový cenový index. Ten by mal doplniť TTF, pričom by lepšie odrážal rastúci význam skvapalneného zemného plynu (LNG) na trhu EÚ.
Okrem toho zahŕňa plán aj návrhy, aby sa ešte pred budúcou jarou naplnilo aspoň 15 percent zásobníkov plynu v eurobloku, a tiež povinný mechanizmus solidarity na zdieľanie plynu medzi krajinami EÚ v čase núdzového stavu.
Európski lídri sa dohodli na balíku opatrení. Nie všetci však boli s návrhom stotožnení
Financial Times písal, že na aktuálne prebiehajúcom samite v Bruseli (jeho závery prinášame tu), kde sa vo štvrtok stretli hlavy členských štátov, čelí Nemecko veľkému tlaku ostatných členov EÚ, aby súhlasilo so stropom na ceny plynu. Berlín však podľa denníka nie je jediným skeptikom voči cenovým stropom. Krajiny ako Holandsko a Maďarsko či škandinávske a pobaltské štáty sú tiež v tejto súvislosti opatrné.
Niekoľko ďalších členských štátov EÚ vrátane Francúzska, Talianska, Španielska a aj Slovenska však presadzuje stanovenie stropu ceny plynu, hoci sa rozchádzajú v názore na presný mechanizmus jeho dosiahnutia.
Po intenzívnych rokovaniach sa nakoniec lídri členských krajín Európskej únie v noci na piatok dohodli na balíku núdzových opatrení na riešenie energetickej krízy.
Má zahŕňať dobrovoľné spoločné nákupy plynu či vytvorenie spomínaného referenčného cenového indexu na plyn. Európska komisia má tiež pripraviť dynamický cenový koridor, ktorý by zamedzil náhlemu mimoriadnemu zdraženiu plynu. Okrem toho sa má vytvoriť aj dočasný mechanizmus zastropovania cien plynu používaného na výrobu elektriny.
Zastropovanie cien plynu je podľa Nemcov riskantné
Kancelár Olaf Scholz vo štvrtok podľa britského denníka uviedol, že "politicky stanovený cenový strop" na plyn by znamenal riziko presmerovania plynu do iných krajín, ktoré ponúkajú vyššiu cenu. To by podkopalo európske úsilie o zvýšenie dodávok, keďže z Ruska prúdi od začiatku invázie na Ukrajinu čoraz menej plynu. Berlín podľa neho pozorne skúma mechanizmus navrhovaný Komisiou, no myslí si, že dôležité je aj to, aby EÚ úzko spolupracovala so spojencami pri dohodách o plyne.
Nemecko tiež podľa návrhu záverov samitu presadzuje, aby EÚ povzbudzovala krajiny k ťažbe plynu na nových ložiskách. Blok by mal podľa dokumentu spolupracovať „s krajinami, ktoré majú kapacitu na vybudovanie nových plynových polí v rámci záväzkov Parížskej klimatickej dohody“, čo je krok, ktorý by bol v rozpore so záväzkami Berlína nepodporovať rozvoj projektov zahŕňajúcich využívanie fosílnych palív v zahraničí.
Maďari tiež nie sú nadšení
Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána sú návrhy, o ktorých sa na samite rokovalo, v príkrom rozpore s národnými záujmami Maďarska. Myslí si však, že existuje šanca obhájiť ich. Vyplýva to z príspevku, ktorý bol zverejnený na jeho facebookovom účte vo štvrtok, ešte pred začatím rokovaní.
"Nie je v záujme Maďarska zaviesť spoločné povinné obstarávanie energií ani uplatňovať spoločný európsky cenový strop pre zemný plyn," povedal maďarský premiér, podľa ktorého by v takom prípade stratili platnosť existujúce zmluvy na dovoz plynu a Maďarsko by zostalo bez dodávok energií.
"Protirečí to maďarským národným záujmom, avšak existujú aj ďalšie krajiny, ktoré uvažujú podobne ako my, preto vidím šancu na to, aby sme dnes večer [vo štvrtok, pozn. red.] uplatnili maďarské národné záujmy," dodal Orbán.
Maďarsko si svoje záujmy nakoniec uchránilo. Budapešti sa podarilo dosiahnuť dohodu, že ani jeden strop na cenu zemného plynu, ktorý sa v budúcnosti zavedie, sa nebude vzťahovať na dlhodobé zmluvy o dodávkach plynu, ktoré už Maďarsko uzavrelo. Ide napríklad o dohodu, ktorú má Maďarsko už 15 rokov uzatvorenú s ruským plynárskym koncernom Gazpromom.
Volanie po jednote a kritika európskeho lídra
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte pri príchode na dvojdňový samit vyzval na jednotný postup. "Musíme znížiť ceny plynu a následne aj ceny elektriny," povedal s tým, že je nutné vyslať silný signál pomocou niekoľkých nástrojov, o ktorých budú (na samite) diskutovať.
"Myslím si, že nie je dobré – ani pre Nemecko, ani pre Európu, že sa [Nemecko] izoluje," narážal francúzsky prezident na napätú situáciu.
Berlín bol totiž kritizovaný aj za obrovský balík podpory pre podniky a domácnosti v hodnote 200 miliárd eur, ktorý využíva fiškálnu palebnú silu. Tá mnohým menším členským štátom chýba a potenciálne narúša jednotný trh. Agresívnejšie opatrenia voči vysokým cenám energií však zatiaľ neprijal.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyjadril presvedčenie, že čoraz viac lídrov sa prikláňa k cenovému stropu a že Komisia musí rýchlo konať, aby tomu trh prispôsobila. "Lacný ruský plyn mal byť požehnaním pre nemeckú ekonomiku, ale ukázalo sa, že je prekliatím pre celú Európu," povedal s tým, že „všetky krajiny to dnes vnímajú ako zlyhanie nemeckých politikov“.
Zastropovanie cien je podľa Hegera aj v záujme Slovenska
Slovenský premiér Eduard Heger po predsamitovej diskusii s lídrami členských štátov potvrdil, že rokovania o úprave cien energií budú náročné. Na samite podľa vlastných slov presadzuje pozíciu Slovenska týkajúcu sa zastropovania cien plynu a stlačenia súčasných cien a zároveň zaistiť diverzifikáciu zdrojov.
"Musíme mať na mysli dostatok plynu, to je kľúčové, ale všetko nasvedčuje, že plynu je dostatok, zásobníky sú naplnené a sú tu aj záväzky na úspory v spotrebe," vysvetlil, pričom zároveň dodal, že cieľom lídrov je dohodnúť sa aj na solidárnom a spoločnom nakupovaní plynu, čo podporuje aj Slovensko. "Tento spoločný nákup by sa mal spustiť po skončení tejto vykurovacej sezóny, čiže na jar budúceho roka. Toto budeme určite presadzovať, lebo je to riešenie, ktoré napríklad pri vakcínach ukázalo, že aj krajiny našej veľkosti sa vedia dostať k dobrým podmienkam, lepším, k akým by sme sa dostali samostatne. A zároveň je to aj veľký akt jednoty," opísal Heger situáciu.
Taktiež dodal, že návrhy majú zabrániť špekuláciám a rozkolísaniu trhu s energiami, čo má viesť k vyšším cenám. "Ak toto riziko odstránime, tak vieme oveľa lepšie tlačiť na nižšie ceny plynu," objasnil slovenský premiér.
Strop na ceny plynu neznamená koniec krízy
Jedným z rizík, na ktoré mnohí odborníci upozorňujú, je však fakt, že cenový strop zvýši dopyt po plyne, keďže ekonomické subjekty nebudú vysokými cenami nútené šetriť. Upozorňuje na to aj Daniel Gros, analytik Centra pre európske politické štúdie (CEPS), think tanku sídliaceho v Bruseli. Každé opatrenie, ktoré znižuje potrebu sporiť, znamená podľa neho vyššiu potrebu dovozu. Spotrebitelia, ktorým vláda poskytne lacnejší plyn, budú mať menší sklon znižovať teplotu na termostate alebo sa sprchovať kratšie.
To jednak zvyšuje tlak na ceny, ktorým Európa čelí na svetovom trhu a v horšom prípade to môže spôsobiť aj nedostatok plynu. Mnohí odborníci sa pritom obávajú, že naozaj krízovou môže byť až budúcoročná zima, keďže pred touto zimou sú európske zásobníky naplnené, no v budúcom roku to bude väčšia výzva.
„Väčšina producentov plynu už pracuje na plné obrátky a v najbližších mesiacoch nemôže zvýšiť svoju ťažbu. Jediným zdrojom dodatočných dodávok je skvapalnený zemný plyn. Vyšší dopyt zo strany Európy ešte viac zvýši tlak na globálne ceny plynu (LNG),“ píše Gros s tým, že by si to vyžadovalo čoraz vyššie subvencie, z čoho by mohol vzniknúť začarovaný kruh.
Dodáva, že namiesto dotovania spotreby prostredníctvom cenového stropu by vlády urobili lepšie, ak by podporili úspory plynu. Načrtáva, že štát by mohol domácnostiam finančne pomôcť, ak by počas zimy spotrebovali menej plynu ako počas tej minulej.