Budúca zima bude pre Európu z hľadiska zabezpečenia plynu ešte väčšou výzvou

Európe sa tento rok mimoriadne darí napĺňať zásobníky plynu. Celkovo sú zásobníky plynu v EÚ k 21. októbru naplnené na 92,92 percenta, pričom zásobníky v Nemecku sú plné na viac ako 96 percent, čo je cieľ, ktorý by mala najväčšia európska ekonomika dosiahnuť do 1. novembra. Zásobníky plynu v Taliansku sú podľa údajov AGSI naplnené na vyše 94 percent a vo Francúzsku na viac ako 99 percent.

Katarský minister energetiky Saad al-Kaabi však varoval, že hoci Európa by mala mať túto zimu dostatok plynu na výrobu elektriny a vykurovanie, náročnejšia situácia nastane v roku 2023, keď sa vyčerpajú zásoby. V prípade tuhej zimy to podľa neho bude „na budúci rok oveľa horšie“. Dodal, že energetická kríza by sa mohla predĺžiť až do polovice desaťročia, ak bude vojna pokračovať a plyn do Európy „nezačne opäť prúdiť“ z Ruska.

„Nadchádzajúca zima je vzhľadom na naplnenú kapacitu zásobníkov v poriadku,“ povedal al-Kaabi, ktorý je zároveň šéfom štátnej plynárenskej spoločnosti QatarEnergy, pričom poukázal na to, že skutočným problémom bude doplnenie zásobníkov na budúci rok. „Takže… budúci rok a nasledujúci rok, dokonca až do roku 2025, to bude problém.“

Uviedol, že žiadne nové veľké plynárenské projekty na celom svete nezačnú ťažiť až do roku 2025, keď sa očakáva, že spoločný podnik QatarEnergy so spoločnosťou ExxonMobil Golden Pass dodá na trh 16 miliónov ton LNG ročne.

Obavy lídrov energetických spoločností

„Túto zimu sa možno vyhneme katastrofe, viac sa obávame nasledujúcej zimy,“ objasnil Ben Luckock, jeden z vedúcich obchodovania s ropou v spoločnosti Trafigura na minulotýždňovom fóre Energy Intelligence v Londýne.

Na konferencii rovnaké obavy vyjadrili aj generálni riaditelia spoločností obchodujúcich s energiami Vitol a Gunvor. Ceny plynu podľa nich zostanú vyššie, keďže súčasná infraštruktúra LNG v Európe nebude schopná nahradiť stratené ruské objemy.

„Nebude pre vás vybudované významné množstvo vašej infraštruktúry, ktoré by umožnilo postupné splyňovanie LNG,“ povedal Luckock. „Ak bude situácia v Rusku pokračovať tak, ako teraz… nezdá sa, že by sa to vyriešilo,“ dodal.

Analytici podľa agetúry Reuters odhadujú, že Európa bude musieť v nasledujúcom desaťročí doviezť približne 200 miliónov ton LNG, aby postupne nahradila ruský plyn. Nemecko, ktoré je najväčším dovozcom ruského plynu v Európe, by potrebovalo približne 40 miliónov ton LNG, aby nahradilo 50 miliárd kubických metrov plynu, ktoré dostávalo z Moskvy potrubím.

„Nebude dostatok energie a nebude dostatok (kapacít) splyňovania (LNG) pre Európu, aby sme nahradili to, čo sme stratili z Ruska, takže ceny budú musieť zostať na chvíľu vyššie,“ povedal na konferencii Russel Hardy, generálny riaditeľ spoločnosti Vitol.

Katarský minister si nevie predstaviť budúcnosť zelenej Európy bez ruského plynu

S Katarom, jedným z najväčších svetových vývozcov skvapalneného zemného plynu, už rokovali mnohé európske krajiny, ktoré sa snažia odkloniť od ruských fosílnych palív. Katarský minister al-Kaabi však varoval, že si nevie predstaviť budúcnosť, keď do Európy nebude prúdiť „žiadny ruský plyn“.

„Jednoducho nemáte dostatočný objem, ktorý by ste mohli [doviezť] na dlhodobé nahradenie tohto plynu, pokiaľ si nepoviete: budem stavať obrovské jadrové [elektrárne], povolím uhlie, budem spaľovať vykurovacie oleje,“ uviedol šéf energetiky Kataru. Upozornil na to, že Európa musí „vystúpiť z diskusie o tom, že plyn už nebude dlho potrebný“, pričom narážal na naratív, že kontinent sa môže odkloniť od fosílnych palív a prejsť na obnoviteľné zdroje.

„Každý, kto sa chystá investovať do plynárenského sektora, sa pozerá na 25-, 30-, 40-ročný horizont investovania a na rozumnú návratnosť investícií,“ povedal. „Ak to vlády nebudú podporovať, bude pre investorov ťažké vstúpiť,“ vysvetlil al-Kaabi s tým, že európske rokovania o katarskom plyne vytvorili „obrovskú konkurenciu“ s ázijskými dovozcami, ktorí sa snažia zabezpečiť si dlhodobé dodávky, keďže Katar rozširuje svoju ťažbu.

Rusko vlani dodalo do krajín EÚ približne 155 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo predstavuje približne 40 percent celkovej spotreby plynu v bloku, dopĺňa informácie Financial Times. Brusel pritom chce znížiť túto závislosť zvýšením dodávok cez plynovody z Alžírska či Nórska, ako aj masívnym zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu zo vzdialenejších krajín.

Na nahradenie všetkého ruského plynu do Európy by však podľa spoločnosti Bernstein Research, na ktorú sa odkazuje denník Financial Times, bolo potrebných 112 miliónov ton LNG ročne, čo zodpovedá takmer tretine celého dnešného trhu.