Renesancia hotovosti

Pozitívne na tom nájdeme azda len to, že sa medzimesačný rast vďaka poklesu cien komodít sa trochu spomalil. Pre spotrebiteľov však z toho jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľská inflácia, ktorá je časovo posunutá proti takzvanej výrobnej inflácii, sa ešte nutne musí šplhať nahor. Z toho sa nevykrútime.

Pre Nemcov však asi najdesivejšie znie nasledujúca veta, ktorú ako komentár k číslam pridali nemeckí štatistici: „August a september zaznamenali v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka najvyšší nárast výrobných cien od začiatku prieskumu v roku 1949.“ Nemecko je totiž extrémne citlivé na zmienky o inflácii alebo o verejnom dlhu.

Pohľad do histórie

Pre pochopenie musíme ísť späť do histórie. Predvojnovú hyperinfláciu v Nemecku spôsobilo to, že krajina nebola schopná financovať reparácie z prvej svetovej vojny, a tak začala platiť reparácie na dlh a tento dlh začala takzvane monetizovať. Teda tlačiť nekryté inflačné peniaze a nimi dlh splácať. Dôsledkom bola hyperinflácia, celkový ekonomický rozvrat, a mnoho historikov sa domnieva, že to bolo práve toto ekonomické podhubie, ktoré vynieslo k moci Adolfa Hitlera a podpísalo sa na druhej svetovej vojne.

Po vojne preto Nemecko urobilo obrat doslova o 180 stupňov. Zatiaľ čo pred vojnou vykazovalo obrovskú fiškálnu nedisciplínu, zadlžovalo sa, tlačilo peniaze a čelilo hyperinflácii, po vojne sa, naopak, stalo v Európe premiantom vo fiškálnej politike, úzkostlivo dbalo na to, aby udržalo svoje verejné financie pod kontrolou, príliš nenafúklo svoj dlh a ani vzdialene sa nezahrávalo s niečím, čo by mohlo monetizáciu pripomínať.

Jens Wiedmann, bývalý guvernér nemeckej centrálnej banky Bundesbank, bol najhlasnejším centrálnym bankárom v Európe kritizujúcim monetizáciu juhoeurópskych dlhov a politiku záporných úrokových sadzieb, ktorých sa začala v uplynulých rokoch dopúšťať Európska centrálna banka. A bol to nemecký ústavný súd, cez ktorý neprešli niektoré z plánov ECB vykazujúce znaky monetizácie verejného dlhu.

Citlivá téma

Musíme teda rozumieť tomu, že pre Nemecko je dnešná inflácia a súčasná monetizácia dlhov oveľa citlivejšou témou ako pre akúkoľvek inú európsku krajinu. Zatiaľ je ešte spotrebiteľská inflácia v Nemecku „len“ 10 percent, mierne nad priemernou infláciou v celej eurozóne, ktorá dosahuje 9,9 percenta. Ale táto inflácia ďalej rastie.

Ekonómia nie je matematika, ekonómia je hlavne o psychológii. A tu začíname narážať na veľmi citlivé limity psychologickej tolerancie. V tomto okamihu má inflácia hneď niekoľko rozmerov. Po prvé, Nemci začínajú byť silne znepokojení a podráždení, hoci to ešte neventilujú žiadnymi masovými nepokojmi.

Po druhé, je politicky veľmi ošemetné pomenúvať veci pravými menami, vzhľadom na nemeckú citlivosť na uvedené témy sa jednoducho politicky nehodí povedať, že infláciu vyvolala monetizácia európskych štátnych dlhov. Hovorí sa skôr o drahých energiách, ktoré sa zase dávajú do súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale priamočiare pomenovanie príčin chýba. Pokiaľ však príčiny neidentifikujeme, nemôžeme ich odstrániť, teda nemôžeme problém ani vyriešiť.

O slepom tápaní svedčí to, že „recept na riešenie“ drahých energií sa pred niekoľkými dňami pokúšali nájsť prezidenti a premiéri krajín Európskej únie a hovorili pritom najmä o regulácii cien plynu. Namiesto toho, aby si priznali jednoduché fakty, že jednak je v obehu viac peňazí ako tovaru, a tiež že dopyt po energiách je väčší ako ponuka po tom, čo sme si v rámci Green Dealu energie dobrovoľne vypli.

A po tretie, ľudia sa pred infláciou presúvajú čoraz viac do reálnych aktív. Do hypoték už veľmi utekať nemôžu, vzhľadom na rýchlo rastúce úrokové sadzby. Po zlate je síce v Európe mohutný dopyt, ale mať na výber medzi zlatom a zlatom je trochu málo. A tak rastie dopyt po takých veciach, ako sú historické zbrane, archívny alkohol alebo švajčiarske hodinky. Vývoz švajčiarskych hodiniek vzrástol v septembri o 19 percent a tento rok by mohol byť historicky rekordný. Prichádza obdobie, keď ľudia budú vo väčšej miere namiesto bankových účtov používať hotovosť a hotovosť prelievať do speňažiteľných trvanlivých predmetov.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.