V tieni tejto slávnej histórie pôsobí súčasné dianie v Spojenom kráľovstve obzvlášť tragikomicky. Avšak aj teraz sa tvoria dejiny. Liz Trussová práve prekonala rekord v držbe premiérskeho úradu. Rezignovala po 45 dňoch. Tak krátko ešte nikto nevládol.
Teoreticky by mal byť britský premiér v neochvejnej pozícii. Konzervatívci majú obrovskú väčšinu 71 kresiel. To by mal byť dostatočný vankúš na prípadné rebélie. Udržať si však podporu konzervatívnych poslancov je v poslednom období zložitejšie ako udržať v ruke klbko zmijí. Spojené kráľovstvo tak smeruje k tretiemu premiérovi počas jedného roka.
Začiatok konca
Začiatok konca Trussovej mal byť pôvodne jej politický triumf. V piatok 23. septembra minister financií Kwasi Kwarteng predstavil takzvaný minirozpočet, ktorého cieľom bolo nakopnúť ekonomický boom. „Rast, rast, rast,“ definovala sama Trussová svoj cieľ. Namiesto toho sa Spojené kráľovstvo okamžite ocitlo uprostred finančnej búrky. Novela rozpočtu totiž znižovala dane a zároveň sľubovala obrovskú plošnú pomoc kvôli energetickej kríze. Žiadne väčšie škrty na výdavkovej strane oznámené neboli.
Toto obrie nafukovanie štátneho dlhu vydesilo finančné trhy. Začal výpredaj britských štátnych dlhopisov. Libra letela k zemi. Médiá posmešne písali o „britskom pese“. Verejnosť zase protestovala proti zníženiu najvyššej daňovej sadzby zo 45 na 40 percent, čo sa považovalo za štátnu pomoc pre tých najbohatších. Katastrofálnejšie prijatý rozpočet azda ešte nikdy nebol. Odvtedy bola premiérka v defenzíve, zúfalo sa snažila získať späť dôveru trhov aj verejnosti.
Najskôr ustúpila od zrušenia najvyššej daňovej sadzby. Potom vyhodila Kwartenga. Namiesto neho nastúpil Jeremy Hunt, ktorý dokonal kompletnú otočku a v podstate zrušil všetky reformy obsiahnuté v minirozpočte. Nespokojnosť však neustávala. Čoraz častejšie sa hovorilo o tom, že dni Trussovej sú spočítané. Že ale koniec nastane tak rýchlo, asi očakával málokto.
Začala to ministerka spravodlivosti
Udalosti tejto stredy vojdú do dejín. Začalo to tradičnými interpeláciami, keď sa očakáva, že vládni poslanci revom, krikom a smiechom podporia svojho predsedu vlády. Konzervatívne lavice však ostali poloprázdne a tí poslanci, ktorí sa dostavili, boli neobvykle ticho.
Potom prišiel druhý šok. Ministerka vnútra Suella Bravermanová rezignovala. Oficiálne preto, že porušila pravidlá v súvislosti so zaobchádzaním s informáciami, keď poslala kolegovi z parlamentu e-mail s obsahom, ku ktorému nemal mať prístup. Ide o technickú triviálnu vec, za ktorú sa normálne neodstupuje. V rezignačnom liste je však uvedený aj pravý dôvod. Človek teda ani nemusí hľadať medzi riadkami.
„Urobila som chybu, prijímam zodpovednosť a rezignujem,“ napísala Bravermanová. „Každému je jasné, že prechádzame búrlivým obdobím. Mám obavy o smerovaní tejto vlády. Nielenže sme porušili kľúčové sľuby, ktoré sme dali svojim voličom, ale mám vážne obavy o to, či je táto vláda odhodlaná dodržať záväzky z volebného programu.“
Pravým dôvodom podľa britskej tlače je spor o migrácii. Bravermanová patrí medzi migračných jastrabov a ako ministerka vnútra bola odhodlaná stiahnuť ju na minimum. V utorok večer sa však pohádala s premiérkou a ministrom financií, ktorí tlačili na zmiernenie jej postupu. Preto ďalší deň odstúpila. Strata dvoch najvýznačnejších ministrov počas pár dní nikdy neveští nič dobré. Bolo jasné, že loď Trussovej naberá vodu.
Zákaz frakovania a chaos pri hlasovaní
Zlatý klinec celého diania však nastal večer. Opozičná Labouristická strana predložila návrh na zákaz frakovania, ako sa hovorí spôsobu ťažby zemného plynu z bridlice. Toho má teoreticky Spojené kráľovstvo veľké zásoby, z environmentálnych dôvodov ho však doteraz neťažilo. Trussová toto moratórium zrušila. Labouristi ho chceli uzákoniť.
Problém je, že frakovanie je nepopulárne aj medzi časťou konzervatívcov. Veľa z nich zastupuje vidiecke okrsky, kde by sa frakovanie robilo. Miestni sa boja, že by to hyzdilo krajinu a viedlo k ekologickému znečisteniu. Vzrastajúce náznaky, že časť vládnych zastupiteľov by mohla zdvihnúť ruku pre labouristický návrh, viedli Trussovú k spojeniu hlasovania s dôverou vo vládu. Ak by návrh uspel, znamenalo by to pád vlády a nové voľby.
Potom sa stalo niečo nepochopiteľné. Minister pre klimatickú zmenu Graham Stuart pred Dolnou komorou vyhlásil: „Toto celkom jasne nie je hlasovanie o dôvere.“ Nastal chaos, pretože nikto si nebol istý, či sa teda hlasuje o dôvere, alebo nie. Minister pre biznis Jacob Rees-Mogg priznal, že mu „nie je úplne jasné, čo nastalo za situáciu“.
Samotné hlasovanie sa v britskom parlamente uskutočňuje značne špecificky. Sú dve miestnosti, jedna označená ako „áno“, druhá „nie“. Poslanci sa v nich zhromaždia a následne sčítajú. V chodbách parlamentu vraj došlo k fyzickým potýčkam, ako sa vládni lojalisti snažili dotlačiť rebelmi do miestnosti „nie“. Wendy Mortonovej, tá má titul „hlavného biča“, čo je v podstate šéf poslaneckého klubu, zodpovedný za stranícku disciplínu, praskli nervy a uprostred hlasovania podala demisiu. Jej zástupca Craig Whittaker tiež, a ešte to doplnil zvolaním „som kur**sky rozzúrený a už na to seriem“.
Premiérka podľa všetkého išla Mortonovú presviedčať, aby demisiu odvolala, a vo vzniknutom zmätku zabudla hlasovať. Do toho poslanci otvorene dávali najavo do médií svoje rozčarovanie. Charles Walker tak povedal BBC, že dianie v parlamente „je hanba a hanebnosť“. Ostatní konzervatívci klip BBC s jeho vyhlásením súhlasne retvíetovali. Na chaose im pridalo večerné oznámenie kancelárie premiérky, že Mortonová a Whittaker svoje rezignácie stiahli.
Na čo vôbec je Konzervatívna strana
Konzervatívna strana sa rozhádala do krvi. Nikto by sa nedivil, keby vláda v stredu večer padla, prípadne Trussová ešte v ten deň rezignovala. Nakoniec sa tak stalo až ďalší deň, keď ju navštívila delegácia vedúcich predstaviteľov strany, aby jej oznámila, že takto to ďalej nejde. Nového premiéra chce strana nájsť do konca budúceho týždňa.
Nech ním bude ktokoľvek, spomínajú sa hlavne predošlý premiér Boris Johnson a sok Trussovej z poslednej lídrovskej kampane Rishi Sunak, zvládnutie rozhádanej strany bude mať extrémne ťažké. Konzervatívci sú zrelí na opozíciu. Vládnu už 12 rokov a zjavne im dochádzajú nápady i vôľa vládnuť. Namiesto riešenia mnohých problémov sa Spojené kráľovstvo utápa vo vnútorných konfliktoch. Potrebovali by si oddýchnuť a zamyslieť sa nad tým, čo vlastne predstavujú. Na čo vôbec je Konzervatívna strana.
Predčasné voľby nehrozia. Konzervatívci totiž nebojujú o moc, ale o samotné prežitie. Podľa prieskumov labouristi vedú o 29 percentuálnych bodov. Niektoré prieskumy však vychádzajú ešte horšie. Vo voľbách by konzervatívcom nehrozila len prehra, ale totálny zánik. Podľa jedného modelu by im zostalo jediné kreslo.
Aj podľa optimistickejších prieskumov by im robilo problémy dostať sa na trojciferný výsledok. Reálne hrozí, že už nebudú druhou najväčšou stranou v parlamente. Mohli by ich o to pripraviť škótski nacionalisti. Úlohou pre ďalšieho premiéra bude pripraviť stranu na voľby, ktoré budú najneskôr v decembri roku 2024. Nemusia vyhrať, stačí keď strana prežije, aby mohla ďalej bojovať.
Bývalý poradca Borisa Johnsona Dominic Cummings označil Trussovú za „ľudský ručný granát“. Možno lepšie prirovnanie je meteorit, ktorý zažiaril a následne vyhubil dinosaurov.