Toho politická kríza zastihla v Dominikánskej republike na dovolenke. Skočil na prvé lietadlo a vydal sa späť do Spojeného kráľovstva. Britské médiá informovali o každom jeho kroku. Naozaj to vyzeralo ako návrat strateného kráľa. Nakoniec sa ukázalo, že Johnson sa do krajiny ponáhľal zbytočne. Lídrom konzervatívnej strany sa stal Rishi Sunak a v priebehu utorka by ho kráľ Karol III. mal menovať premiérom.
Voľby lídra Konzervatívnej strany riadi mocný Výbor 1922. Jeho členmi sú všetci poslanci, ktorí zároveň nie sú vo vláde. Za normálnych okolností je voľba lídra dvojkolová. V prvom volia poslanci dvoch kandidátov, ktorých následne vyšlú do druhého kola. A v ňom spomedzi nich vyberajú všetci členovia strany. Tento spôsob hlasovania je relatívne nový, zavedený bol v roku 1998. Medzi rokmi 1965 až 1998 volili lídra poslanci. Predtým žiadna voľba nebola a šéf partaje vzišiel z neformálnych konzultácií vedúcich predstaviteľov strany.
Trendom bolo mieriť k čoraz väčšej demokratickosti, to sa však ukázalo ako problém. Líder strany, najmä ak je súčasne premiérom, musí mať podporu svojej parlamentnej frakcie, ak chce efektívne vládnuť. Nefungovalo to v prípade Liz Trussovej. Tá v poslaneckom hlasovaní skončila druhá za Rishim Sunakom, ale následne vyhrala v celostraníckom hlasovaní. Výsledkom bolo, že Trussová nikdy nemala plnú podporu svojich poslancov, čo sa ukázalo ako katastrofálne. Pri prvom potknutí sa od nej strana odvrátila.
Výbor 1922 bol rozhodnutý zabrániť tomu, aby sa to opakovalo. Preto vyhlásil, že kandidát na lídra musí mať podporu 100 poslancov (z 357). To zaistilo, že sa na podujatí zúčastňujú len naozaj seriózni kandidáti. Malo to skrátiť celý proces na minimum. Výbor evidentne dúfal, že hranica je taká vysoká, že by ju mohol dosiahnuť iba jediný kandidát – a tým by sa podarilo vyhnúť hlasovaniu medzi členmi. Vlastne to bol manéver, ako znovu zaviesť voľby šéfa poslancami bez toho, aby sa menila stranícka ústava.
Johnson i Mordauntová to napokon vzdali
Cez víkend tak s napätím celé Spojené kráľovstvo sledovalo, či Boris Johnson dosiahne požadovaný počet podpisov. Všeobecne sa totiž predpokladalo, že pokiaľ postúpi do druhého kola, vo voľbe všetkých členov strany hravo zvíťazí.
Nakoniec získal 102 podporovateľov. V nedeľu večer však svoju kandidatúru stiahol. Uvedomil si, že ak by vyhral, aj tak by nemohol efektívne vládnuť, a ešte by zničil Konzervatívnu stranu. Zhruba pred tromi mesiacmi ho donútila odstúpiť vlna rezignácií, od ministrov cez námestníkov až po riaditeľov sekcií. Nakoniec ich bolo okolo 50. V britskom systéme všetky tieto pozície obsadzujú poslanci. Nájsť za nich kompetentnú náhradu by bolo dosť zložité. Navyše mnoho poslancov avizovalo, že sú pripravení vystúpiť zo strany, ak sa Johnson stane opäť predsedom vlády. Jednoducho bolo jasné, že Dolná komora druhé Johnsonovo obdobie nestrávi.
Druhá Sunakova protikandidátka, exministerka obrany Penny Mordauntová, zrejme nikdy nezískala potrebných 100 nominácií. Verejne ju podporilo približne 25 poslancov. Sama Mordauntová polhodinu pred podaním prihlášok tvrdila, že má 95 podpisov. Krátko pred uzávierkou však svoju kandidatúru stiahla.
Typický predstaviteľ konzervatívneho establishmentu
Premiérom tak bude Rishi Sunak. Konzervatívci pokračujú v tradícii prelamovania bariér. V 19. storočí mali prvého premiéra židovského pôvodu, Benjamina Disraeliho. Všetky tri doterajšie premiérky boli konzervatívne. A teraz budú mať prvého premiéra indického pôvodu. To je na Sunakovi to najzaujímavejšie, inak je to totiž typický predstaviteľ Konzervatívnej strany.
Sunak pochádza zo solídnej strednej triedy, otec lekár, matka lekárnička. Vychodil Winchester College, jednu z najelitnejších internátnych škôl v Spojenom kráľovstve, na úrovni slávnejšieho Etonu. Potom pokračoval v štúdiu na Oxforde v programe Filozofia, politika a ekonómia. Takzvaný odbor PPE je tradičnou voľbou pre ľudí mieriacich do politiky a štátnej správy. Už na univerzite sa angažoval v Konzervatívnej strane.
Po štúdiách zamieril do londýnskej City, kde pracoval pre Goldman Sachs a potom pre najrôznejšie hedžové fondy. V roku 2014 ho vybrali ako kandidáta za poslanca a následne ho zvolili. Potom prišiel raketový vzostup vnútri strany. V júli 2019 sa stal prvým námestníkom ministra financií, čo je v Spojenom kráľovstve silná pozícia. Od januára 2020 až do júla 2022 bol priamo ministrom, než svojím odchodom spustil pád Borisa Johnsona. Tento životopis je takmer na nerozoznanie od typického predstaviteľa konzervatívneho establishmentu.
Sunak nie je úplne bez chýb
Rishi Sunak je tak úkazom vydarenej integrácie britských Indov. Tí patria medzi najúspešnejších obyvateľov Spojeného kráľovstva. Farba kože v Spojenom kráľovstve už naozaj nie je problémom.
Sunaka považujú za schopného technokrata a organizátora. Jeho obdobie na čele rezortu financií sa pokladá viac-menej za úspešné, štátnu pokladnicu previedol covidovou pandémiou. Sám o sebe vyhlasuje, že je za nízke dane, ale nie za cenu veľkých deficitov rozpočtu. Dá sa očakávať, že Sunak vráti dôveru vo finančnú disciplínu britskej vlády, ktorú značne narušila Trussová svojou novelou rozpočtu, ktorá odštartovala jej pád.
Sunak však nie je celkom bez chýb. Prvou „škvrnou“ je jeho žena, Akshata Murthyová. Tá je dcérou jedného z najbohatších Indov N. R. Narayana Murthyho. Sama je multimilionárka. Napriek tomu sa tento rok v apríli odhalilo, že používa právne kľučky na zníženie svojho daňového základu. Všetko bolo úplne legálne, ale Britov to rozzúrilo.
Po druhé, Sunak má charizmu účtovníka. Na rozdiel od excentrického Johnsona pôsobí ako obzvlášť nudný patrón. Po chaotickom Johnsonovi a ešte chaotickejšej Trussovej to môže byť výhoda. Konzervatívci teraz hľadajú nejaké stabilné vedenie, ktoré vráti strane rešpekt. Vo voľbách to však môže byť problém, ťažko si predstaviť, že Sunak nadchne davy.
Voľby sú však ešte ďaleko. Jeho prvou úlohou je zvládnuť rozhádanú stranu, ktorá hľadí do priepasti volebného debaklu. Sunak si to dobre uvedomuje. Vo svojej prvej reči konzervatívnym poslancom povedal: „Máme len jednu šancu. Musíme sa zjednotiť, alebo zomrieme.“
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.