Na východe klesá záujem o komunálnu politiku. Strany sú odtrhnuté od života ľudí v regiónoch
Na východnom Slovensku došlo pri tohtoročných komunálnych voľbách k pomerne nezvyčajnému javu. Ochotu uchádzať sa o post primátora či mestského poslanca preukázalo výrazne menej ľudí ako v minulosti. A to v prípade kandidátov na primátorov, ako aj mestských poslancov. Najvypuklejšie je to v Trebišove. Toto 23-tisícove okresné mesto má len jedného kandidáta na primátora. Rovnako ako dedinka Parihuzovce, ktorá má 24 obyvateľov.
Tento jav ukazuje nielen na regionálny trend, ale aj celonárodný problém, ktorý spočíva v zlyhávaní politických strán a čoraz väčšom znechutení ľudí z politiky.
Úbytok kandidátov na primátorov
Trebišov je síce medzi okresnými mestami unikátom, no na päty mu šliapu ďalšie štyri mestá východného Slovenska. Sú nimi Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou, Rožňava a Gelnica, kde sa o post primátora uchádzajú len dvaja kandidáti.
Ak nerátame krajské mestá Košice a Prešov, tak vyšší počet kandidátov je v mestách Michalovce (7), Humenné a Poprad (po 6). Aj tu však vidíme oproti predchádzajúcim voľbám úbytok kandidátov. V Poprade sa pred štyrmi rokmi o post primátora uchádzalo trinásť, v Michalovciach desať a v Humennom deväť kandidátov.
Marek Čižmár, súčasný primátor a jediný kandidát na post primátora v Trebišove Foto: TASR/Roman Hanc
Jedinými dvoma mestami, kde sa počet kandidátov na primátora v týchto voľbách oproti predošlým zvýšil, sú Svidník (z 3 na 4) a Kežmarok (z 2 na 5). Vo všetkých ostatných okresných sídlach východného Slovenska ich počet klesol.
To sa, samozrejme, prejavuje aj na celkovom počte kandidátov. Zatiaľ čo vo voľbách v roku 2018 ich bolo v oboch krajoch dokopy 103, dnes ich je len 69, čo je pokles až o tretinu. Úbytok kandidátov na primátorov okresných miest je pritom v oboch krajoch v zásade rovnaký.
| Mesto | Kandidáti 2022 | Kandidáti 2018 |
| Bardejov | 5 | 7 |
| Humenné | 6 | 10 |
| Kežmarok | 5 | 2 |
| Levoča | 5 | 5 |
| Medzilaborce | 4 | 4 |
| Prešov | 12 | 7 |
| Poprad | 6 | 13 |
| Sabinov | 3 | 6 |
| Snina | 4 | 9 |
| Stará Ľubovňa | 2 | 3 |
| Stropkov | 3 | 4 |
| Svidník | 4 | 3 |
| Vranov nad Topľou | 2 | 5 |
| Gelnica | 2 | 2 |
| Košice | 8 | 13 |
| Michalovce | 7 | 9 |
| Rožňava | 2 | 6 |
| Sobrance | 5 | 7 |
| Spišská Nová Ves | 3 | 4 |
| Trebišov | 1 | 4 |
| Spolu/bez krajských miest | 89/69 | 123/103 |
Klesá aj počet záujemcov o post mestského poslanca
Zjavný je aj pokles v prípade kandidátov na poslancov mestských zastupiteľstiev. Ten je badateľnejší v Prešovskom kraji, kde sa ich počet znížil až o 190. Zatiaľ čo v minulých voľbách tu kandidovalo na poslancov 981 občanov, dnes to je už len 791. A keďže v okresných mestách je dokopy 228 poslaneckých mandátov, na jedno poslanecké kreslo tu pripadá len 3,5 kandidáta.
Najjednoduchšie sa kandidát stane mestským poslancom v mestách Svidník (2,06), Medzilaborce (2,07), Gelnica (2,3), Snina (2,6) a Levoča (2,7), kde sa na jedno poslanecké miesto nehlásia v priemere ani traja kandidáti. Ešte horšie to vychádza pri pohľade na jednotlivé obvody. V Medzilaborciach sa napríklad vo volebných obvodoch číslo 3. a 4., kde je zhodne po jednom poslaneckom mandáte, uchádza o funkciu poslanca len jeden kandidát. Voliči si teda ani nemajú z čoho vyberať. Podobných prípadov je pritom v rámci miest na východnom Slovensku viacero.
Peter Pellegrini počas kampane v Košickom kraji. Foto: facebook.com/Peter Pellegrini
To, že voľby poslancov na východe už v mnohých mestách veľmi nepripomínajú súťaž, dokazuje aj fakt, že na jedno poslanecké miesto sa uchádzajú v priemere viac ako štyria kandidáti len v šiestich okresných mestách z dvadsiatich. Sú to mestá Košice (6,7), Prešov (6,5), Humenné (5,9), Michalovce (5,2), Rožňava (4,9) a Poprad (4,6). Ak odrátame krajské mestá, počet klesne dokonca len na štyri.
V niektorých mestách je to, zdá sa, už dlhodobejší problém. Napríklad v Kežmarku (15-tisíc obyvateľov) sa už v minulých voľbách uchádzalo o 18 poslaneckých miest len 39 kandidátov. Dnes je to 55. Pritom Kežmarok je ešte ten lepší prípad. Vo Svidníku sa už vo voľbách v roku 2018 uchádzalo o 15 mandátov 45 občanov. Dnes to je iba 31. Najväčší prepad pritom zaznamenala Snina, kde sa počet kandidátov znížil z 84 na 46. Poslaneckých mandátov tu je 18. Takže kým v predchádzajúcich voľbách na jeden poslanecký mandát pripadalo 4,5 kandidáta, dnes to je už len 2,6 kandidáta.
| Mesto | Kandidáti 2022 | Kandidáti 2018 | Počet poslaneckých miest | Počet kandidátov na jedno miesto |
| Bardejov | 81 | 89 | 25 | 3,24 |
| Humenné | 141 | 160 | 24 | 5,9 |
| Kežmarok | 55 | 39 | 18 | 3,1 |
| Levoča | 52 | 74 | 19 | 2,7 |
| Medzilaborce | 27 | 44 | 13 | 2,1 |
| Prešov | 200 | 156 | 31 | 6,5 |
| Poprad | 89 | 132 | 19 | 4,7 |
| Sabinov | 57 | 75 | 15 | 3,8 |
| Snina | 46 | 84 | 18 | 2,5 |
| Stará Ľubovňa | 70 | 71 | 19 | 3,7 |
| Stropkov | 54 | 58 | 18 | 3 |
| Svidník | 31 | 45 | 15 | 2,1 |
| Vranov nad Topľou | 88 | 110 | 25 | 3,5 |
| Gelnica | 30 | 29 | 13 | 2,3 |
| Košice | 274 | 271 | 41 | 6,7 |
| Michalovce | 114 | 121 | 22 | 5,2 |
| Rožňava | 65 | 55 | 19 | 3,4 |
| Sobrance | 48 | 63 | 13 | 3,7 |
| Spišská Nová Ves | 65 | 55 | 19 | 3,4 |
| Trebišov | 71 | 83 | 24 | 2,9 |
| Spolu/bez krajských miest | 1657/1183 | 1814/1543 | 405/338 | 4,1/3,5 |
Zlyhávanie politických strán
Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo je to tak, by sa dalo vymenovať množstvo faktorov. Sú to napríklad lokálne špecifiká, pandémia, atomizácia spoločnosti, zhoršujúca sa demografická situácia či znechutenie z politiky. Avšak pohľad na štatistiky ukazuje aj na jeden politický faktor. Je ním zlyhávanie strán.
Stačí si pozrieť len kandidátov na starostov. Až v štyroch okresných mestách východného Slovenska nedokázala postaviť kandidáta na primátora žiadna z politických strán. Sú to mestá Vranov nad Topľou, Sabinov, Trebišov a Rožňava. Pritom ani jedno z nich nie je maličkým mestečkom, ako trebárs Gelnica či Poltár. Obzvlášť Trebišov a Vranov sú s počtom obyvateľov okolo 23-tisíc považované za väčšie východoslovenské mestá.
V ďalších piatich okresoch dokázali politické strany vyprodukovať len jedného kandidáta (Stará Ľubovňa, Svidník, Levoča, Medzilaborce, Gelnica). Ak odrátame krajské mestá, tak až v polovici (9 z 18) okresných miest nedokázali politické strany predstaviť viac ako jedného kandidáta. Celkovo teda strany dokázali v okresoch východného Slovenska vyprodukovať len 1,6 kandidáta na primátora (bez Košíc a Prešova).
| Mesto | Kandidáti politických strán | Kandidáti bez podpory politických strán |
| Bardejov | 2 | 3 |
| Humenné | 4 | 2 |
| Kežmarok | 3 | 2 |
| Levoča | 1 | 4 |
| Medzilaborce | 1 | 3 |
| Prešov | 7 | 5 |
| Poprad | 4 | 2 |
| Sabinov | 0 | 3 |
| Snina | 3 | 1 |
| Stará Ľubovňa | 1 | 2 |
| Stropkov | 2 | 1 |
| Svidník | 1 | 3 |
| Vranov nad Topľou | 0 | 2 |
| Gelnica | 1 | 1 |
| Košice | 4 | 8 |
| Michalovce | 4 | 3 |
| Rožňava | 0 | 2 |
| Sobrance | 2 | 3 |
| Spišská Nová Ves | 2 | 1 |
| Trebišov | 0 | 1 |
| Spolu/bez krajských miest | 24/13 | 52/39 |
Najviac kandidátov na primátorov má medzi okresnými mestami východného Slovenska (vrátane Košíc a Prešova) strana Hlas. Tej sa podarilo predstaviť desať kandidátov. Po Hlase nasleduje prekvapivo strana Sme rodina, ktorá má 9 kandidátov na primátorov. Tretie je KDH s ôsmimi kandidátmi a na delenom štvrtom mieste sa nachádza Smer a SNS, ktoré majú zhodne po sedem kandidátov. Počty ostatných strán sú až zahanbujúco malé. OĽaNO, teda víťazná strana posledných volieb, dokázala v okresných mestách východného Slovenska nájsť len dvoch ľudí ochotných kandidovať na primátora pod jej značkou. Predbehla ju dokonca aj ministrana Kresťanská únia, ktorá má na východe troch kandidátov.
Tu však ešte treba dodať, že väčšina strán podporila kandidátov v koalíciách, často pomerne širokých. Nie je výnimkou, ak v niektorom meste podporili jedného kandidáta aj štyri politické strany.
| Strana | Počet kandidátov |
| Hlas | 10 |
| Sme rodina | 9 |
| KDH | 8 |
| Smer | 7 |
| SNS | 7 |
| SaS | 4 |
| Kresťanská únia | 3 |
| OĽaNO | 2 |
| Republika | 2 |
| Progresívne Slovensko | 2 |
| Za ľudí | 2 |
Strany odrezané od ľudí, ľudia znechutení politikou
Situácia na východe jasne ukazuje dva znepokojivé trendy. Za prvé, potvrdzuje sa tu naratív o stranách odrezaných od života ľudí v regiónoch. Žiadnej z politických strán sa totiž nepodarilo postaviť kandidátov na primátorov ani v polovici miest východného Slovenska.
Čísla ukazujú, že nové strany sa o regióny vôbec nezaujímajú a tradičné strany ako KDH či Smer pomaly strácajú dych. Pritom sa zdá, že tu platí vzorec, že čím liberálnejšia strana, tým slabší záujem o regióny. Progresívne Slovensko, teda strana, ktorej bývala podpredsedníčka zastáva prezidentský úrad a jej predseda je podpredsedom Európskeho parlamentu, nemá žiadneho kandidáta na župana a len dvoch kandidátov na primátorov (Prešov, Poprad) okresných miest na celom východnom Slovensku. Liberálna SaS, ktorá je v parlamente už dvanásť rokov, sa so štyrmi kandidátmi na primátorov taktiež nemá čím chváliť. Spomedzi novších strán sa ako jediná ako tak snaží budovať regionálne štruktúry len Sme rodina.
Zuzana Čaputová a Michal Šimečka počas stretnutia v budove Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Podobne ako PS je na tom aj najsilnejšia parlamentná strana OĽaNO, ktorá našla len dvoch ľudí ochotných kandidovať pod jej menom na post primátora v okresných mestách východného Slovenska a v župných voľbách má kandidáta len v Košickom kraji. Aké je potom spojenie parlamentných strán so životom obyčajných ľudí v regiónoch?
Tieto údaje ukazujú aj úroveň mediokracie na Slovensku, odtrhnutia sa strán od regiónov a tiež ich vlastnú zraniteľnosť. Ak totiž politický subjekt nemá regionálne štruktúry, žije len z mediálneho obrazu. Ak sa dostane do večerných správ, má šancu posunúť sa do parlamentu, ak nie, skončí. Ak strana nemá regionálne štruktúry, nemôže v nej fungovať ani posúvanie problémov ľudí z regiónov na vyššie poschodia politiky ani výchova nových lídrov. A taktiež ju v prípade neúspechu nemá čo udržať nad vodou. Typickým príkladom je KDH. Ak by nemalo regionálne štruktúry a nebolo by silné v regiónoch, je dosť pravdepodobné, že by sa na naň už zabudlo. Rovnako ako napríklad strany ANO, SOP, Sieť a mnohé ďalšie, ktoré nakrátko zažiarili a potom sa rýchlo stratili. Nič z toho nie sú pozitívne javy.
To, že náš stranícky systém je chorý, ukazuje aj vysoký počet nezávislých kandidátov, teda ľudí, ktorí sa zaujímajú o politiku, ale nemajú ochotu spojiť svoje meno s akýmkoľvek politickým subjektom. Je to znamením toho, že ľudia stranám neveria a myslia si, že sa lepšie zariadia bez nich. Uvedomili si zrejme aj to, že strany im už v podstate neposkytujú žiaden priestor pre rast. Odborný ani politický.
Ľudia už neveria tomu, že nejaká politická strana im môže pomôcť nachádzať riešenia pre región, v ktorom žijú, ani to, že práca pre stranu ich môže posunúť vyššie v straníckych štruktúrach. Naopak, zdá sa, že politické strany skôr ich meno špinia a odrádzajú voličov od toho, aby ich podporili. A to je pre politické strany, ale aj politiku celkovo, veľmi zlá správa.
Po druhé, ukazuje sa tu klesajúci záujem ľudí o politiku. Klesajúce čísla kandidátov a vo viacerých mestách prakticky absentujúca možnosť vybrať si spomedzi kandidátov svojich favoritov ukazujú, že spoločnosť, minimálne na východe Slovenska, stráca záujem o veci verejné. Oslabuje to verejnú kontrolu moci aj možnosť vybrať tých najlepších kandidátov a ukazuje stúpajúcu nedôveru vo verejné inštitúcie. Ak ľudia nemajú ochotu kandidovať, znamená to, že neveria, že niečo môžu zmeniť. To zasa svedčí o tom, že sa skepsa nešíri len medzi obyčajnými ľuďmi, ale aj lídrami v miestnych komunitách.
To všetko sú zlé správy nielen pre východné Slovensko, ale aj pre krajinu ako celok. Podobná situácia v Banskobystrickom kraji vyniesla napríklad v roku 2014 do kresla župana radikálneho nacionalistu Mariana Kotlebu. Aký dôsledok bude mať skepsa z politiky na východe, zatiaľ nevieme. Avšak očakávania asi nemôžu byť veľmi pozitívne.