Bitcoin naozaj chráni pred infláciou. Akokoľvek sa to teraz nezdá

Hoci sa na prvý pohľad zdá, že nepochybne áno, problematika inflácie a ochrany pred ňou je trochu komplikovanejšia ako jednoduché porovnanie dvoch štatistík.

Najprv si treba uvedomiť, že žiadny inštrument presne nekopíruje cenovú infláciu. Aj zlato – tradičná inflačná poistka – sa medziročne prepadlo o 5 percent. Od svojho doterajšieho cenového rekordu v marci je prepad dokonca 20 percent. Zlyhalo azda aj zlato? Nie, len sa treba pozerať na dlhší časový horizont a uvedomiť si, proti čomu vlastne hľadáme zabezpečenie.

Cenová inflácia je ošemetná metrika, pretože rast cien môže spôsobiť množstvo faktorov: od prehnanej tvorby peňazí, cez rastúci dopyt po ponukové šoky. Cenová inflácia teda nie je príliš exaktná metrika – o kondícii ekonomiky a kúpnej sile peňazí veľa nevypovedá, skôr prispieva k zmäteniu.

Oveľa výpovednejšia je peňažná inflácia, čiže rýchlosť „tlače“ peňazí. Tvorba nových peňažných jednotiek sa môže prejaviť rastom cien spotrebného tovaru, ale okrem toho sa prejavuje aj inými spôsobmi, ktoré nie sú o nič menej deštruktívne. Príliv nových peňazí do ekonomiky prehlbuje hospodársky cyklus, narúša cenotvorbu a zanáša do cenových signálov šum. Navyše vedie k mylným investíciám a prerozdeľuje kúpnu silu od chudobnejších k bohatým.

A práve pred peňažnou infláciou chráni bitcoin (a, samozrejme, aj zlato). Zatiaľ čo štátne peniaze, ako doláre, eurá či koruny, nemajú žiadnu finálnu zásobu, ba ani predvídateľnú mieru rastu peňažnej zásoby, menová politika bitcoinu je vopred daná a nezmeniteľná. Porovnanie rozdielnych menových politík vidíme na publikovanom grafe. Zatiaľ čo menová zásoba dolárov, eur a korún je dlhodobo rastúca, trend bitcoinu je úplne opačný – miera uvoľňovania nových jednotiek sa postupom času znižuje, až nakoniec dosiahne finálny počet 21 miliónov.

Peňažná inflácia je v kontexte peňazí tou najrelevantnejšou metrikou. Čím rýchlejší je rast menovej zásoby a čím menej predvídateľný je tento rast, tým nižšej dôvere sa takéto peniaze tešia. A ekonomickí aktéri sa snažia takýchto peňazí rýchlo zbavovať v prospech peňazí a inštrumentov, ktoré sú vzácnejšie a predvídateľnejšie. Limitne neohraničená peňažná zásoba implikuje, že kúpna sila štátnych peňazí „trenduje“ dlhodobo k nule. Naopak, bitcoin ako peňažný inštrument má potenciál stať sa veľmi dopytovaným, a teda aj hodnotným, pretože ide o peniaze, v ktorých možno skutočne sporiť bez rizika znehodnotenia vplyvom uvoľnenej menovej politiky.

Bitcoin je teda vskutku poistkou proti inflácii – proti peňažnej inflácii, ktorá sužuje všetky štátne peniaze súčasnosti. Možnosť tlačiť peniaze podľa ľubovôle je príliš lákavá a vždy sa nakoniec zneužije, hoci centrálne banky sa v západných ekonomikách tvária ako nezávislé od vlády. Skutočnosť, že táto nezávislosť je iba fasáda, je v posledných rokoch čoraz viditeľnejšia.

Najčerstvejším príkladom je intervencia Bank of England, ktorá začala v septembri vo veľkom nakupovať štátne dlhopisy, aby zabránila kolapsu penzijných fondov. Išlo tak o priamu asistenciu dlhodobému vládnemu sociálnemu programu. Jediný spôsob, ako zastaviť nezriadenú tlač peňazí, je tlačiareň na peniaze zrušiť. A presne to bitcoin rieši a proti takej inflácii je nám poistkou.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.