Európa sa bojí americkej energetickej prevahy

Na medzinárodnú scénu preniesol debatu, ktorá už nejaký čas naplno rezonuje v Paríži. Francúzi sa obávajú, že Amerika vďaka násobne lacnejším cenám energií ekonomicky prevalcuje Európu. Macronov minister financií Bruno Le Maire v Národnom zhromaždení ešte ostrejšie formuloval obavy, že energetická kríza sa skončí oslabenou Európou a posilnenou Amerikou.

Kríza pritiahla pozornosť k dlhodobému trendu, ktorý nie je žiadnou novinkou. Amerika má niekoľko rokov výrazne nižšie ceny elektriny i plynu pre domácnosti i firmy. To isté pri benzíne a nafte. Platilo to aj v čase, keď boli ceny energií pred pár rokmi v Európe rekordne nízke a firmy sa sťažovali, že nezarábajú dosť na to, aby mohli investovať do nových zdrojov.

Nižšie ceny energií v Amerike dlho neboli v Európe politickou témou. Znamenalo by to totiž priznanie, že výrazne nižšie americké účty nie sú žiadnym zásahom vyššej moci, ale čisto európskych politických rozhodnutí. Európski politici by museli ľuďom vysvetliť, že majú vyššie účty zámerne.

Štyri príčiny

Prečo má Európa najdrahšie energie na svete? Zo štyroch dôvodov. Tou prvou je ťažba plynu a ropy z bridlíc. V Amerike sa robí vo veľkom. Tie tankery s LNG, ktoré mieria do Európy, vezú plyn vyťažený z bridlíc. Aj európske krajiny majú ložiská bridlicových plynov. Sebe však hydraulické štiepenie (používa sa aj výraz frakovanie) zakázali. Práve Francúzsko ako jedna z prvých krajín v celej Európskej únii. Nožnice medzi cenami energií v Spojených štátoch a v Európe sa roztvárajú práve vo chvíli, keď Američania začínajú vo veľkom ťažiť z bridlíc. Prichádza veľká energetická revolúcia, ktorú si Európa z ekologických obáv zakázala.

Druhou príčinou sú všemožné ekologické prirážky typu povoleniek, ktoré na seba krajiny Európskej únie uvalili. Keď stojí povolenka za jednu tonu emisií, ktorá sa rovná zhruba jednej megawatthodine elektriny vyrobenej z uhlia, 80 eur ako teraz, je, samozrejme, o túto sumu európska elektrina drahšia ako americká.

Tretia príčina európskej drahoty je podobná. Dotácie na obnoviteľné zdroje, ktoré ľudia a firmy platia buď priamo, alebo cez štátny rozpočet, elektrinu zdražujú. Amerika zatiaľ žiadny Green Deal s podobnými prirážkami nemá.

Štvrtá príčina sú dane. Tie sú v Európe pri energiách vyššie ako v Spojených štátoch. Preto je v Európe dlhodobo drahšia aj nafta a benzín. Všetko sú to dlhodobé politické rozhodnutia. Drahé energie v Európe a násobne lacnejšie v Amerike sú výsledkom politickej voľby na oboch stranách Atlantiku.

Lacnejšia je aj bohatá juhovýchodná Ázia

Spojené štáty nie sú jediným konkurentom, ktorý má výrazne lacnejšie energie ako Európa. Prvého septembra vystúpil belgický premiér Alexander de Croo na Konzultačnom grémiu pre ceny energií v Bruseli. Bola to tá chvíľa, keď sa európsky trh úplne vymkol z reality a elektrina sa v jednej extrémnej chvíli na burze obchodovala nad tisíc eur za megawatthodinu.

„Dnes vidíme, že ceny plynu sú v Ázii (150 eur za megawatthodinu) o polovicu nižšie ako v Európe (300 eur za megawatthodinu). V Spojených štátoch (30 eur za megawatthodinu) sú na desatine európskej ceny. To jasne ukazuje, že je možné ceny výrazne znížiť bez toho, aby bol energií nedostatok,“ povedal de Croo. Čudoval sa nad tým, prečo práve v Európe sú ceny plynu najvyššie, keď transport sem je v porovnaní s odľahlejšími krajinami juhovýchodnej Ázie, ktorá je kompletne závislá na tankerovom plyne LNG, výrazne lacnejší.

Aj na túto otázku je pomerne jednoduchá odpoveď. Ázijské krajiny ako Južná Kórea, Singapur alebo Japonsko, ktoré nakupujú LNG zo Spojených štátov, majú napriek vyšším dopravným nákladom plyn lacnejší, pretože na rozdiel od Európy nenakupujú za aktuálne ceny na spotovom trhu. Tie sú vždy najvyššie.

Ázijské krajiny majú s Američanmi aj ďalšími dodávateľmi skvapalneného plynu uzavreté dlhodobé kontrakty. Tie sú vždy za nižšie ceny. Je to prirodzené. Dodávateľ má istotu stáleho príjmu a môže podľa toho plánovať investície. Na dlhodobé kontrakty nakúpili od Američanov a Katarčanov plyn Poliaci, preto ho majú za veľmi výhodné ceny. Pod predvojnovou cenou ruského plynu. Len o málo viac, ako je tých 30 eur za megawatthodinu, ktorá sa za plyn platí v Amerike.

Väčšina krajín Európskej únie však zatiaľ so žiadnym dodávateľom nepodpísala dlhodobý kontrakt na nákup plynu. Preto platia vysoké ceny, za ktoré sa obchoduje na spote. Dlhodobým zmluvám sa bránia predovšetkým Nemci, ktorí sú pritom na výrobe elektriny z plynu najviac závislí v celej Európe. Nechuť k dlhšiemu kontraktu je opäť politické rozhodnutie. Politici v Berlíne sú presvedčení, že v budúcnosti už plyn potrebovať nebudú. Snívajú o tom, že prejdú na vodíkovú energetiku. Preto radšej nechávajú ľudí a firmy platiť vyššie účty, než aby podpísali výhodný dlhodobý kontrakt, aký majú napríklad Poliaci.

Rebríček tých najdrahších

Výsledkom politických rozhodnutí je, že Európa má najvyššie ceny elektriny a plynu na svete. Platí to roky. Energetická kríza, nedostatok stabilných zdrojov a vojna na Ukrajine situáciu ďalej vyhrotili. Prvú dvadsiatku krajín s najdrahšou elektrinou na svete obsadzujú európske štáty. Dostali sa medzi ne len Bermudy, Kajmanie ostrovy, Jamajka a Barbados na štvrté až siedme miesto najväčšej drahoty.

Vôbec najdrahšiu elektrinu na svete pre domácnosti majú Dáni. Jedna kilowatthodina stojí 0,459 eura. Na druhom mieste nasleduje Nemecko, kde sa za kilowatthodinu platí 0,436 eura. Tretia priečka patrí Belgicku s 0,404 eura za kilowatthodinu. Nasleduje Španielsko s 0,318 eura. Rovnakú cenu platia aj Holanďania. Európsky rebríček najdrahších krajín pokračuje Estónskom, Lotyšskom, Rakúskom, Talianskom. Potom už nasleduje Česká republika s cenou 7,27 Kč (0,291 eura) za kilowatthodinu.

Menej platia ľudia v Írsku, Švédsku, Lichtenštajnsku, na Cypre, v Portugalsku, Lotyšsku, Fínsku, Luxembursku a Švajčiarsku. Najlacnejšia elektrina v Európe je pre domácnosti vo Francúzsku, Nórsku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Bulharsku a na Malte.

V Spojených štátoch však rodiny zaplatia za kilowatthodinu v prepočte 0,162 eura. Skoro trikrát menej ako Dáni. Ešte menej ako Američania však platia ľudia v bohatých krajinách juhovýchodnej Ázie. V Hongkongu, Južnej Kórei, Japonsku. Rozdiel v cenách je čisto politické rozhodnutie.

Pri cenách plynu pre firmy je poradie iné. Opäť dominuje Európa, ale v inej zostave. Najdrahší plyn majú podnikatelia v Holandsku, Španielsku, Rakúsku, na Slovensku. Potom nasleduje Dánsko, Nemecko a za ním Česká republika. Nemecká firma zaplatí za jednu kilowatthodinu v prepočte 0,134 eura. Česká 0,118 eura. Švajčiarska však len 0,078 eura. Americká len 0,044 eura.

V Kanade alebo v ázijských krajinách sú ceny ešte nižšie. Rozdiely sú obrovské a tvrdo ovplyvňujú schopnosť firiem uspieť v medzinárodnej konkurencii. Zvlášť vo chvíli, keď Amerika a juhovýchodná Ázia sú technologicky pred Európou. Podobné rozdiely sú pri plyne aj pri domácnostiach a v prípade elektriny pre firmy.

Z porovnania je zrejmé, že Európa má najdrahšie energie zo všetkých vyspelých krajín. Tie rozdiely vyhrotila revolúcia bridlicových plynov, ktorá sa v Spojených štátoch vo veľkom rozbieha s nástupom finančnej krízy v roku 2008. Američania investujú do hydraulického štiepenia obrovské peniaze. Chápu ho ako príležitosť stať sa z dovozcu energií ich vývozcom.

Má to silnú geopolitickú motiváciu. Zbaviť sa závislosti na veľmi nestabilnom Blízkom východe, odkiaľ sa suroviny dovážajú. Bridlicová revolúcia sa v nasledujúcom roku rozširuje do Kanady. Preto majú mimochodom kanadské firmy a rodiny ešte nižšie účty za energie ako tie americké.

S frakovacou revolúciou prichádza aj revolúcia LNG. Stavajú sa terminály a krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré nemajú plynovody a sú kompletne závislé na dodávkach z tankerov, podpisujú svoje dlhodobé kontrakty.

V tom období sa mimochodom lacný americký skvapalnený plyn hrnie aj do Európy. Južné štáty s prístupom k moru mali LNG terminály dávno predtým, ako ich začali pred pár rokmi stavať Poliaci. Aj Európa má veľké ložiská bridlicového plynu. Na severe Francúzska, Nemecka, v Belgicku, Holandsku, na severe Poľska. V Nórsku, Švédsku aj v pobaltských krajinách. Necháva ich ležať úhorom. Daňou za všetky tie politické rozhodnutia je najdrahšia cena elektriny a plynu z vyspelého sveta.

Európa sa nemôže sťažovať, že ju niekto prevalcuje. Pomohla si k tomu sama. Politickými rozhodnutiami. A len politické rozhodnutia o energetickej budúcnosti dokážu ceny znížiť. To nezvládne ani najlepšie fungujúci trh. Zovretie je v porovnaní so svetovými konkurentmi veľmi silné.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.