Elitné afganské komandá v službách Ruska
Časopis Foreign Policy zverejnil informáciu, že Rusi a Iránci verbujú do vojny na Ukrajine veteránov afganských špeciálnych jednotiek, ktorých vycvičili Američania a Briti, ale po ich odchode sa stali lovnou zverou pre bojovníkov islamistického hnutia Taliban. Ten nepriamo potvrdil, že Irán verbuje bývalé komandá. Kyjev zas odkázal, že Rusom to aj tak nepomôže.
Afghan-commandos-Twitter
Foto: Afghan-commandos-Twitter
„Rusku to nepomôže, ale je to vážny problém a treba ho urýchlene riešiť,“ reagoval na správu poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.
Portál Afganistan International s odvolaním sa na svoje zdroje potvrdil, že Irán verbuje veteránov afganských špeciálnych jednotiek. Podľa týchto zdrojov prebieha v Iráne registrácia afganských imigrantov, ktorí v minulosti slúžili v afganských bezpečnostných a obranných silách, pričom im bolo prisľúbené, že dostanú ruské občianstvo a dobrý plat, ak pôjdu bojovať na Ukrajinu.
Predstaviteľ Talibanu pod podmienkou anonymity pre portál uviedol, že Irán vybudoval základňu pre bývalých príslušníkov afganských bezpečnostných síl v meste Mašhad. Taliban má vraj o tom dôveryhodné dokumenty. Zároveň vyjadril obavy, že Irán v budúcnosti použije tieto sily proti Talibanu v Afganistane.
Foreign Policy
Analytička Lynne O’Donnellová v časopise Foreign Policy napísala, že bývalí príslušníci elitných špeciálnych jednotiek afganskej armády, ktorých Spojené štáty a západní spojenci nechali napospas osudu, keď vlani v auguste padla metropola Kábul do rúk islamistického hnutia Taliban, tvrdia, že dostali ponuku zapojiť sa do bojov na Ukrajine po boku ruskej armády.
Viaceré afganské vojenské a bezpečnostné zdroje podľa nej konštatovali, že táto ľahká pechota, ktorá bojovala po boku amerických a iných spojeneckých špeciálnych síl takmer 20 rokov, by mohla zmeniť situáciu na ukrajinskom bojisku.
O’Donnellová uvádza, že po vlaňajšom chaotickom odchode Američanov a ich spojencov z Afganistanu tam pravdepodobne zostalo 20-tisíc až 30-tisíc príslušníkov miestnych špeciálnych jednotiek. Evakuácie sa dočkalo len niekoľko stoviek vyšších dôstojníkov. Tisíce ďalších utiekli do susedných krajín, keď Taliban začal prenasledovať a zabíjať stúpencov zosadenej vlády. Mnohí veteráni, ktorí zostali vo svojej vlasti, sa dosiaľ ukrývajú, aby sa vyhli poprave.
Rešpektované komandá
Analytička pripomenula, že Spojené štáty minuli na vybudovanie afganských národných obranných a bezpečnostných síl takmer 90 miliárd dolárov. Hoci tieto sily ako celok boli nekompetentné, lebo v priebehu niekoľkých týždňov odovzdali krajinu Talibanu, komandá boli vždy vysoko rešpektované, pretože ich vycvičili príslušníci amerických špeciálnych jednotiek Navy SEAL a britských špeciálnych jednotiek SAS. Teraz sú však bez práce a strácajú nádej. Mnohí čakajú na presídlenie do Spojených štátov alebo Spojeného kráľovstva, čo z nich robí ľahké ciele pre verbovačov – tí totiž rozumejú mentalite týchto vysokokvalifikovaných bojovníkov.
Podľa O’Donnellovej, ako tvrdia afganské bezpečnostné zdroje, sú veteráni potenciálne ľahkým terčom pre ruských verbovačov. Bývalý vysokopostavený predstaviteľ afganskej bezpečnosti pod podmienkou anonymity k tomu poznamenal, že ich integrácia do ruskej armády „by zmenila hru“ na ukrajinskom bojisku.
Vagnerovci
O’Donnellová citovala aj bývalého dôstojníka afganského komanda, ktorý sa domnieva, že za náborom veteránov afganských špeciálnych jednotiek je ruská súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina.
„Hovorím vám, (verbovači) sú z Vagnerovej skupiny. Zhromažďujú ľudí z celého sveta. Jediným subjektom, ktorý verbuje zahraničných vojakov (pre Rusko), je Vagnerova skupina, nie ich armáda. Nie je to domnienka, je to známy fakt… Lepšie by ich využili západní spojenci na boj po boku Ukrajincov. Nechcú bojovať za Rusov. Rusi sú pre nich nepriatelia. Ale čo iné majú robiť?“ pýtal sa dôstojník.
Niektorí veteráni priznali, že ich verbovači kontaktovali cez aplikácie WhatsApp a Signal s ponukou, aby sa pridali ku skupine (ktorú niektorí experti nazvali ruskou „cudzineckou légiou“) a bojovali na Ukrajine.
Správy o pokuse naverbovať týchto veteránov vyvolali znepokojenie aj v bývalých afganských vojenských a bezpečnostných kruhoch. Odhadujú, že ruskej ponuke by mohlo podľahnúť až desaťtisíc veteránov.
Ďalší vojenský zdroj k tomu povedal: „Nemajú vlasť, prácu ani budúcnosť. Nemajú čo stratiť… V Pakistane alebo Iráne čakajú na prácu za tri až štyri doláre na deň alebo za desať dolárov na deň v Turecku. Ak Vagnerova skupina alebo iná spravodajská služba príde za chlapom a ponúkne mu tisíc dolárov, že bude opäť bojovníkom, neodmietne to. A ak naverbujete jedného chlapíka, ten môže doviesť polovicu svojej starej jednotky, pretože sú ako bratia. A čoskoro máte celú čatu.“
Riziko pre bezpečnosť USA
O’Donnellová píše, že zraniteľnosť veteránov voči náboru zo strany krajín, ktoré sú nepriateľské proti Spojeným štátom, sa objavila aj v správe republikánskeho kongresmana Michaela McCaula o minuloročnom afganskom evakuačnom „debakli“.
S odvolaním sa na spravodajské údaje o veteránoch afganských špeciálnych síl tento kongresman varoval, že „potenciálne by mohli predstavovať riziko pre bezpečnosť USA, ak by boli donútení alebo kooptovaní do spolupráce s protivníkom vrátane medzinárodných teroristických skupín, ako je Islamský štát – Chorásán alebo štátni aktéri ako Čína, Rusko a Irán“.
Teheránska kancelária
Bývalý kapitán afganského komanda, ktorý sa stále ukrýva v Afganistane, priznal, že pomohol niekoľkým bývalým kolegom spojiť sa s náborovou kanceláriou v iránskej metropole Teherán. Regrúti odleteli z Afganistanu do Iránu a potom do Ruska. Čo sa stalo potom, nie je jasné: „Keď prijmú ruskú ponuku, telefóny im vypnú. Prebieha to veľmi tajne.“
Zároveň vyjadril hlboké sklamanie nad svojím osudom. „Celých 18 rokov sme bok po boku plnili nebezpečné úlohy s americkými, britskými a nórskymi konzultantmi. Teraz sa ukrývam. Trpím každú sekundu,“ opísal situáciu. Ruskú ponuku však odmietol, pretože Rusov považuje za nepriateľov Afganistanu. Chce sa presťahovať do Spojeného kráľovstva, ale nevie, ako kontaktovať úrady a požiadať o ochranu.
„Bojovali sme proti zaprisahaným nepriateľom Afganistanu 20 rokov, a to po celej krajine, s vysokou morálkou, na strane Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Teraz sa skrývame ako väzni,“ dodal.
Do Spojeného kráľovstva sa chce dostať aj jeho bývalý kolega, ktorý bojoval po boku britských špeciálnych jednotiek. Utiekol do Iránu, aby unikol pred komandami smrti Talibanu. Teraz sa však obáva, že ho zatkne iránska polícia.
V správach určených pre potenciálnych regrútov, ktoré má Foreign Policy k dispozícii, je použité rovnaké znenie, čo naznačuje centralizovanú operáciu: „Každý, kto by chcel ísť do Ruska za lepším zaobchádzaním a dobrými zdrojmi, pošlite mi prosím svoje meno, meno otca a vašu vojenskú hodnosť.“
Príjemcov takisto žiadajú, aby pomohli s náborom ďalších kolegov zo svojich jednotiek. Afganská televízia potvrdila, že ponuka zahŕňa aj udelenie ruského občianstva.