Konanie maďarskej vlády ukázalo, že konzervatívna politika je funkčná, čo potvrdilo aj presvedčivé víťazstvo Viktora Orbána v jarných parlamentných voľbách. S týmto odkazom vystúpila maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová v sídle Heritage Foundation, čo je konzervatívny think-tank s centrálou vo Washingtone.
Americkému publiku vysvetlila, že Maďarsko je problémom pre liberálny mainstream, lebo dokázalo, že jeho tri ideály – ochrana suverenity, koordinovaná reprezentácia konzervatívnych hodnôt a demokratický štát riadený princípmi právneho štátu – sú navzájom kompatibilné.
Politička tiež inými slovami povedala, že konzervatívne Maďarsko môže ostať členom EÚ a že nielen liberálne krajiny sú schopné dodržiavať princípy právneho štátu. O jej slovách informovala maďarská agentúra MTI či portál Hungary Today.
Mimovládky, ktoré uniesli EÚ
Na margo Európskej únie ďalej podotkla, že podľa maďarského pohľadu je kľúčom k úspechu spoločenstva úspech jednotlivých národných štátov, no dnes vraj vidíme, že Európska únia buduje Európu bez národov.
Toto úsilie podľa Vargovej možno prakticky vidieť v spôsobe, akým outsourcuje demokraciu do medzinárodných sietí mimovládnych organizácií, ktoré na to nemajú mandát od jednotlivých národných štátov, ale fungujú s medzinárodnou finančnou podporou a majú obrovskú moc ovplyvňovať verejnú mienku.
Vargová v USA dodala, že výsledkom tohto procesu je, že politické fungovanie Európskej únie už nie je založené na pozíciách a usmerneniach vlád jednotlivých členských krajín, ale na inštitúciách, ktoré spomínané medzinárodné mimovládne organizácie uniesli.
Maďarsko hovorí, že Európa musí opäť fungovať ako „demokracia demokracií“, v ktorej sa volené, úradujúce a zodpovedné vlády pravidelne stretávajú, aby ukázali smerovanie politiky, pretože práve tieto vlády sú zodpovedné za svoj národ, svoje ekonomické záležitosti a všetky druhy sociálnych otázok, povedala ministerka.
EÚ verzus Maďarsko
Pripomeňme, že Maďarsko je momentálne s viacerými kľúčovými inštitúciami EÚ v ostrom spore, ktorý vyvrcholil minulý mesiac.
Poslanci Európskeho parlamentu sa totiž 15. septembra uzniesli, že Maďarsko už nie je „plne fungujúcou demokraciou“, ale „hybridným režimom volebnej autokracie“. Podľa europoslancov sú v Maďarsku ohrozené mnohé základné práva vrátane volebného systému, nezávislosti súdnictva, slobody prejavu, plurality médií, akademickej slobody, práv LGBTIQ či ochrany menšín a žiadateľov o azyl.
Európska komisia zasa onedlho navrhla odobrať Maďarsku 65 percent financií z kohéznych fondov, teda okolo 7,5 miliardy eur – a to pre nedostatočný boj proti korupcii či problematické prideľovanie verejných zákaziek. Maďarsko sa zaviazalo, že do 19. novembra Komisii doloží, ako si svoje záväzky plní.
Je to vtip
Vargová v rozhovore pre Štandard na Konzervatívnom summite v Bratislave na otázku, či považuje tvrdenia europarlamentu v jeho uznesení za podložené alebo čiastočne podložené, reagovala slovami, že súhlasí s názorom maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten svojho času označil uznesenie za „smiešne“ a za „nudný vtip“.
„Je to v skutočnosti dosť absurdné. Mali by riešiť energetickú krízu, kriminalitu, mali by riešiť veci, ktoré sú v záujme Európanov. Namiesto toho je ľahšie kopať do krajiny, o ktorej nemajú ani potuchy. A toto je dôvod, prečo potrebujeme v Európe rešpekt. Rešpekt pre dialóg a rešpekt pre spoluprácu,“ uviedla pre Štandard.
Na Komisiu až také ťažké srdce nemá
Čo sa týka návrhu Komisie pozastaviť Maďarsku peniaze z kohéznych fondov, šéfka rezortu maďarskej justície to vysvetlila nasledovne: „Európska komisia zhodnotila, že to, čo Maďarsko navrhlo ako nápravu opatrení, teda posilniť boj proti korupcii a konfliktom záujmov, zefektívniť a stransparentniť postup pri verejnom obstarávaní, je spôsobilé na vyriešenie všetkých obáv, ktoré má, ak to implementujeme. Toto je v podstate veľmi praktická vec, preto sme radi, že sme zapojení do týchto rokovaní,“ povedala.
Komisia však na rozdiel od europarlamentu, ktorý vraj koná ideologicky, postupuje pragmaticky. „A na konci dňa buď prípad vyhráme, alebo prehráme a upravíme smernice, ako to robí každá krajina. Teraz máme približne 66 konaní, čo je priemer v EÚ. Sú však krajiny, ktoré riešia aj viac konaní,“ uzavrela.