Facka Číne. Čo môžu spôsobiť americké obmedzenia vývozu týkajúce sa čipov a technológii?

Tieto kroky sú zatiaľ najjasnejším znakom toho, že nebezpečný konflikt medzi dvoma najväčšími svetovými superveľmocami sa čoraz viac odohráva v technologickej oblasti. Spojené štáty sa protekcionistickými opatreniami snažia získať kontrolu nad pokročilými počítačovými a polovodičovými technológiami, čo má najmä spomaliť pokrok čínskych vojenských programov, ktoré okrem iného využívajú superpočítače na modelovanie jadrových výbuchov, riadenie hypersonických zbraní a vytváranie moderných sledovacích sietí, komentuje nedávne udalosti New York Times (NYT).

Súbor pravidiel by mohol predstavovať najväčšiu zmenu v politike USA voči dodávkam technológií do Číny od 90. rokov 20. storočia. Ak by boli účinné, mohli by podľa denníka The Guardian vrátiť čínsky priemysel výroby čipov o niekoľko rokov späť tým, že by prinútili americké a zahraničné spoločnosti, ktoré využívajú americké technológie, prerušiť podporu pre niektoré z popredných čínskych tovární a návrhárov čipov.

„Je to agresívny prístup vlády USA, ktorý má skutočne narušiť schopnosť Číny vyvíjať niektoré z týchto kritických technológií vlastnými silami,“ povedala Emily Kilcreaseová, vedúca pracovníčka think tanku Centrum pre novú americkú bezpečnosť (CNAS).

Spoločnosti už nebudú môcť do Číny dodávať pokročilé počítačové čipy, zariadenia na výrobu čipov a ďalšie produkty, pokiaľ nedostanú špeciálnu licenciu. Vysoký predstaviteľ administratívy, na ktorého sa NYT odvoláva, navyše avizoval, že väčšina týchto licencií bude zamietnutá, hoci niektoré dodávky do zariadení prevádzkovaných americkými spoločnosťami alebo spojeneckými krajinami sa budú posudzovať prípad od prípadu.

Čo patrí medzi opatrenia?

Prvým zo schválených opatrení je zákaz dodávok čipov pre umelú inteligenciu a vysokovýkonné počítače, ako aj zariadení, ktoré sa môžu použiť na výrobu polovodičov, informuje Bloomberg.

Agentúra zároveň dodáva, že nie je jasné, či zákazy môžu obmedziť tok starších čipov, ktoré sa dajú vylepšiť alebo upraviť na použitie v moderných systémoch s umelou inteligenciou. Rovnako sa podľa agentúry nevie, či sa obmedzenia rozšíria aj na zariadenia staršej generácie od neamerických firiem, ako sú ASML či Tokyo Electron. Zariadenia staršej generácie sa teoreticky môžu používať na výrobu komponentov súčasnej generácie.

Ďalšie sú obmedzenia týkajúce sa vybavenia na výrobu čipov. Pravidlá zakazujú spoločnostiam so sídlom v USA, ktoré konštruujú zariadenia používané na výrobu moderných logických a pamäťových čipov, predávať toto vybavenie do Číny bez licencie.

Bidenova administratíva zaviedla aj rozsiahle medzinárodné obmedzenia, ktoré zakážu spoločnostiam kdekoľvek na svete predávať najmä čipy používané v umelej inteligencii a superpočítačoch do Číny, ak sú vyrobené s použitím amerických technológií, softvérov alebo strojov. Vývoz by mal byť konkrétne zakázaný do tých čínskych spoločností, ktoré boli zaradené na Zoznam subjektov (Entity List) z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť.

Zároveň bol vytvorený nový Zoznam neoverených subjektov (Unverified List), ktorý slúži ako predchodca Zoznamu subjektov, do ktorých je vývoz amerických technológií zakázaný (na tomto zozname je napríklad čínsky Huawei). USA teraz môžu urýchlene presunúť spoločnosti z jedného zoznamu na druhý, ak firmy neobjasnia svoje aktivity.

V závislosti od toho, v akom rozsahu bude Washington obmedzenia presadzovať, by sa ich vplyv mohol rozšíriť aj mimo polovodičov a na odvetvia, ktoré sa spoliehajú na špičkové počítače, od elektrických vozidiel a leteckého priemyslu až po vychytávky, ako sú smartfóny, konštatuje Bloomberg.

Koho pravidlá zasiahnu?

Jack Dongarra, počítačový vedec z univerzity v Tennessee, podľa NYT uviedol, že viacero z najpokročilejších čínskych superpočítačov závisí od čipov vyrobených kalifornskou spoločnosťou Intel alebo Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), ktorá vo svojom výrobnom procese využíva americkú technológiu. Na obidve by sa preto vzťahovali nové pravidlá.

Vedúci predstavitelia priemyslu tvrdia, že mnohé čínske odvetvia, ktoré sa spoliehajú na umelú inteligenciu a pokročilé algoritmy, využívajú americké grafické procesory, ktorých export bude teraz obmedzený. Medzi zasiahnuté spoločnosti bude patriť napríklad SenseTime zaoberajúca sa umelou inteligenciou či ByteDance, čínska internetová technologická spoločnosť, ktorá, mimochodom, vlastní aj TikTok, sociálnu sieť populárnu najmä medzi mladšou generáciou. Ovplyvnených má byť aj mnoho ďalších domácich čínskych výrobcov čipov.

Bloomberg sa však zmieňuje aj o analytikoch, ktorí varujú, že by to mohlo zasadiť ďalší úder spoločnostiam Nvidia, TSMC či Applied Materials, ako aj množstvu čínskych začínajúcich firiem, ktoré sú základom odvetvia výroby čipov s hodnotou 550 miliárd dolárov.

Skutočný účinok obmedzení bude závisieť od toho, ako sa bude táto politika vykonávať. V prípade väčšiny opatrení môže ministerstvo obchodu podľa vlastného uváženia udeliť spoločnostiam osobitné licencie na ďalší predaj obmedzených výrobkov do Číny, aj keď uviedlo, že väčšina z nich bude zamietnutá.

Niektoré firmy sa mechanizmu zrejme vyhnú

Biren Technology je spoločnosť so sídlom v Šanghaji, ktorá vyvíja čipy umelej inteligencie. Považuje sa pritom za konkurenta grafických čipov od firmy Nvidia. Spoločnosť v lete predložila odvážne tvrdenia o tom, že jej čipy prekonávajú aktuálneho trhového lídra – akcelerátor pre umelú inteligenciu A100 od spoločnosti Nvidia. Agentúra Bloomberg dodáva, že práve tento produkt sa už v Číne nesmie predávať.

Biren sa však podľa ľudí priamo oboznámených s touto záležitosťou domnieva, že na jej čipy umelej inteligencie vyrábané spoločnosťou TSMC sa sankcie nevzťahujú.

USA totiž popri iných opatreniach stanovili aj výkonnostnú hranicu, nad ktorou sa v krajine nemôžu predávať žiadne polovodiče vyrobené americkou technológiou. Tieto ukazovatele zahŕňajú kombináciu rýchlosti pripojenia a operácií za sekundu. Analýza spoločnosti Bernstein ukazuje, že produkt BR100 spoločnosti Biren nedosahuje túto kontrolnú hranicu.

„Biren má čip našťastie tesne pod hranicou a čip teda stále môže vyrábať TSMC,“ napísali analytici spoločnosti Bernstein pod vedením Marka Li v správe, ktorá analyzovala čipy z hľadiska kontroly vývozu.

One Chinese chip startup says it will be able to continue tapping TSMC to produce its advanced silicon despite US export restrictions https://t.co/SeHSC4nAOD

— Bloomberg (@business) October 21, 2022

Čína v blízkom období zrejme nedokáže vlastnou produkciou nahradiť dovoz

The Guardian približuje, že Čína spotrebuje viac ako tri štvrtiny polovodičov predávaných na celom svete, ale vyrába len približne 15 percent svetovej produkcie.

Napriek tomu, že Peking investoval veľké prostriedky do budovania polovodičového priemyslu, stále zaostáva za Spojenými štátmi, Taiwanom a Južnou Kóreou v schopnosti vyrábať najmodernejšie čipy. V iných oblastiach, ako je umelá inteligencia, až tak výrazne nezaostáva, ale tieto technológie sa väčšinou spoliehajú na pokročilé čipy, ktoré navrhujú alebo vyrábajú nečínske firmy.

Odborníci tvrdia, že tamojší výrobcovia sú ešte stále štyri až päť rokov pozadu za svojimi zámorskými kolegami, čo im znemožňuje okamžite nahrádzať ich zariadenia. Spoločnosť Boston Consulting Group ešte v roku 2021 odhadla, že akákoľvek krajina by potrebovala najmenej 1 bilión dolárov v podobe dodatočných počiatočných investícií na vybudovanie plne „sebestačných“ miestnych dodávateľských reťazcov čipov.

Nové obmedzenia môžu podnietiť čínskych výrobcov čipov, aby sa pokúsili vyrábať pokročilé čipy pomocou kreatívnych technických riešení so staršími technológiami, na ktoré sa sankcie nevzťahujú.

K situácii sa vyjadril aj Brady Wang zo spoločnosti Counterpoint: „Najnovšie americké obmedzenia výrazne spomalia čínsky priemysel vyspelých polovodičov a odvodených technológií vrátane umelej inteligencie, superpočítačov, výcviku v oblasti samojazdenia atď.“

Peking protekcionistické opatrenia kritizuje. Na odvetný krok sa zatiaľ čaká

Aj keď Čína nepodnikla žiadne protiopatrenia, isté náznaky reakcie sa už objavili. Liu Pengyu, hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone, skritizoval Spojené štáty za to, že sa snažia „využiť svoju technologickú zdatnosť ako výhodu na brzdenie a potláčanie rozvoja rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín“. „USA pravdepodobne dúfajú, že Čína a zvyšok rozvojového sveta navždy zostanú na spodnom konci priemyselného reťazca,“ dodal Pengyu.

Téma technologickej sebestačnosti sa objavila aj na tohtoročnom zjazde Komunistickej strany Číny. Na ňom však Si Ťin-pching iba zdôraznil nepriateľstvo zahraničných rivalov, pričom The Guardian konštatuje, že šlo o pomerne nevýraznú a tlmenú reakciu. Experti, na ktorých sa denník odvoláva však uviedli, že Peking nemá mnoho možností, ako prinútiť Washington, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu.

Bill Bishop, skúsený analytik venujúci sa Číne uviedol, že možnosti Číny sú pomerne obmedzené okrem blokovania prístupu USA k dôležitým vzácnym zeminám [súbor prvkov, ide o mäkké kovy s vynikajúcimi magnetickými vlastnosťami, pozn. red.], ktoré Čína kontroluje. „Ich možnosti sú obmedzené, pretože mnohé zdanlivo zjavné opatrenia, ako napríklad zameranie sa na spoločnosť Apple, by zároveň spôsobili veľké škody (čínskej) ekonomike. Boeing by mal zmysel, ale ten už postihnutý je. Nebol by som prekvapený, keby sa vzácne zeminy stali (ekonomickou) zbraňou,“ avizoval Bishop.

Krok zlým smerom?

Čína so svojím rozsiahlym ekosystémom tovární je teda naďalej obrovským a lukratívnym trhom pre vývoz amerických čipov. Drobné technológie sú kľúčové pre smartfóny, notebooky, kávovary, autá a ďalší tovar, ktorý čínske továrne vo veľkom vyrábajú. Mnohé americké spoločnosti navyše tvrdia, že príjmy z predaja do Číny im umožňujú opätovne investovať do výskumu a vývoja a udržať si konkurenčnú výhodu.

Obchodovanie s Čínou sa však v posledných rokoch stalo oveľa nebezpečnejším pre napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktoré bolo možné vidieť aj nedávno na Taiwane. Čínska vláda podľa viacerých odborníkov postupne maže hranicu medzi svojím obranným sektorom a súkromným priemyslom, pričom na podporu vojenskej modernizácie krajiny často využíva čínske firmy, ktoré sa špecializujú na oblasti ako umelá inteligencia, letecké technológie a kvantová výpočtová technika. Otázka regulácie sa preto javí ako opodstatnená.

Vedúci predstavitelia priemyslu a niektorí analytici však upozorňujú, že odrezanie Číny od zahraničných čipov urýchli snahu Pekingu o ich vlastný vývoj. Navyše, americké spoločnosti môžu podľa nich začať strácať náskok pred zahraničnými konkurentmi, pokiaľ podobné obmedzenia nezavedú aj ďalšie krajiny.

Bill Bishop označil zákaz čipov za „masívnu eskaláciu“ v duniacom obchodnom a geopolitickom napätí medzi USA a Čínou. „Všetci sa stále snažíme pochopiť dôsledky nových kontrol,“ cituje známeho analytika The Guardian. „Úprimne povedané, myslím si, že mnohí podceňujú, aké sú významné, a to pre technologické dodávateľské reťazce a budúci vývoj, ale aj širšie pre vzťahy medzi USA a Čínou,“ dodal Bishop.

Medzinárodná výskumná spoločnosť GlobalData uviedla, že oznámenie USA „presahuje rámec polovodičového priemyslu“ a netýka sa ničoho menšieho ako vedúceho postavenia svetového hospodárstva. „Ide o dominanciu (v oblasti umelej inteligencie),“ povedal Josep Bori, riaditeľ tematického výskumu spoločnosti. Tá je podľa neho „základom toho, čo mnohí nazývajú piatou priemyselnou revolúciou“, v ktorej ide v konečnom dôsledku aj o to, kto bude globálnym ekonomickým lídrom v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach.